Užitočné rady a informácie, ktoré vám uľahčia februárové vysievanie zeleniny

17. februára 2023

Veľa hobby záhradkárov začína pestovateľskú sezónu už vo februári vysievaním vlastnej zeleniny a kvetov vnútri v skleníkoch, pareniskách alebo na okenných parapetoch. Zhrnuli sme pre vás užitočné rady a informácie, ktoré vám uľahčia vysievanie.

Galéria

Rozsypanie kompostu a zapravenie do pôdy pomocou hrablí

Väčšina druhov zeleniny potrebuje na úspešné klíčenie teplotu viac ako 20 °C. Výnimkou sú napríklad zeler, kapusta, kaleráb a kel klíčiace i pri nižších teplotách. Dalo by sa povedať, že predpestovanie vo februári je možné skôr v interiéri alebo vo vyhrievanom skleníku. V marci a apríli sa vysieva aj do nevyhrievaného skleníka, fóliovníka či pareniska.

V prípade nečakaných hlbších poklesov teplôt si do určitej miery môžete pomôcť bielou netkanou textíliou, fóliou či starými kobercami. Prvou spomenutou výsevy zakryte. Priesvitnú fóliu neklaďte priamo na pestovateľské nádoby či na pôdu, ale ju umiestnite na nízku drôtenú konštrukciu, čím dosiahnete provizórny ochranný tunel. Teplomilné druhy zeleniny, napríklad papriky, baklažány alebo paradajky, vysievajte radšej v interiéri, kde možno udržať nielen vyššiu, ale aj stabilnú teplotu.

Hĺbka výsevu

Pri niektorých druhoch je veľmi dôležitá a určite ju nepodceňujte. Rozhoduje totiž o tom, či semeno vôbec vyklíči. Napríklad pri príliš hlbokom výseve nemusí rastlinám klíčiacim z drobných semienok stačiť energia na to, aby prerástli vrstvu substrátu a dostali sa na svetlo. Všeobecne platí, že čím sú semená drobnejšie, tým menšia má byť hĺbka výsevu. Niektoré semienka sa so substrátom na povrchu iba zľahka premiešajú, prípadne ich povrch len zakryjeme na niekoľko dní vlhkým papierom. Hĺbka výsevu býva uvedená na obale zakúpeného osiva.

Správny čas výsevu

V interiéri sa s výsevom zvyčajne nezačne pred prvým marcom. Dôvodom je, že v mesiacoch pred ním je počas dňa zvyčajne príliš tma. Keďže v marci a ešte aj v apríli stále nie sú dostatočne vhodné svetelné podmienky, sadenice treba dodatočne prisvetľovať. V opačnom prípade sa na semenáčikoch vyvinú dlhé tenké stonky s malými, svetlozelenými lístkami. V skleníku a parenisku môžete zasiať kvety a zeleninu o niečo skôr, pretože rastliny v nich majú lepšie svetlo. Pri priamom výseve kvetov a zeleniny na záhon závisí termín sejby od odolnosti na chlad daného druhu a klíčivosti príslušných rastlín. Výsev fazule si naplánujte napríklad tak, aby rastlinky nevyklíčili skôr, ako prídu ľadoví muži. Mrkvu však môžete zasiať už v marci.

Z priameho výsevu

Niektoré druhy sa vysievajú priamo do pôdy, pretože buď neznášajú presádzanie, alebo pri ňom dochádza k degenerácii koreňov, napríklad pri dlhých kolovitých či guľatých koreňoch, čím sa výrazne zníži úroda. Výsevy nepotrebujú žiadnu špeciálnu starostlivosť okrem jednotenia po vzídení. Vyrovnávajú sa pomerne dobre s výkyvmi teplôt, ktoré sú typické pre vonkajšie prostredie. Priamy výsev aplikujte pri reďkovkách, mrkve, koreňovom petržlene, paštrnáku, čiernom koreni, ale i špenáte, hrachu, fazuli a kôpri.

1. Príprava pôdy

2. Kompost

3. Vytvorenie ryhy

4. Výsev semien

Druhy na priame vysievanie:

reďkovka: marec až apríl (skoré odrody), hĺbka 1 až 3 cm nahusto do riadkov;
mrkva: marec, hĺbka 1 až 3 cm, nahusto do riadkov vzdialených 25 až 35 cm;
koreňový petržlen: koniec marca, hĺbka 3 až 4 cm do riadkov vzdialených od seba 30 cm;
hrach: polovica marca (teplejšie polohy) až apríl, hĺbka 5 až 6 cm, vzdialenosť v riadkoch 4 až 5 cm a medzi riadkami 20 až 30 cm;
špenát: koniec februára až začiatok marca, hĺbka 3 až 4 cm v riadku na vzdialenosť 1,5 až 3 cm, vzdialenosť riadkov 15 až 30 cm.

Z predpestovaných sadeníc

Medzi zeleninou sú však aj druhy, ktoré väčšinou vyžadujú špeciálne stabilné podmienky pri vzchádzaní alebo sú typické dlhým obdobím klíčenia. Ich koreňový systém dobre znáša pikírovanie. Predpestovanie je typické pre koreňový i vňaťový zeler, baklažán, paradajky a papriku.

1. Nádoby na výsev

2. Menšie kvetináče

3. Rašelinové tablety

4. Rašelinové zakoreňovače

Rašelinové zakoreňovače na predpestovanie — Rašelinové zakoreňovače predstavujú podobne ako tablety pohodlný spôsob výsadby sadeníc bez porušenia koreňov. | Zdroj: iStock

Druhy na predpestovávanie:

koreňový zeler: január až február, osivo voľne rozhodiť do zakoreňovačov a jemne pritlačiť do substrátu, výsadba do záhona od polovice mája do sponu 50 × 50 cm;
stonkový zeler: január až február, osivo voľne rozhodiť do zakoreňovačov a jemne pritlačiť do substrátu, výsadba do záhona od polovice mája do sponu 50 × 50 cm;
paprika: február až apríl, hĺbka asi 0,5 cm, výsadba na záhon od polovice mája do sponu 50 × 40 cm;
rajčiaky: marec až apríl, hĺbka asi 2 cm, výsadba na záhon od polovice mája do sponu 60 × 40 cm.

Z priameho výsevu aj z predpestovania

Pri niektorých druhoch máme možnosť voľby. Termín priameho výsevu býva pre nízke teploty približne o mesiac neskorší v porovnaní s predpestovaním. Podľa potreby sa môžete pre ten či onen spôsob rozhodnúť napríklad pri hlávkovom šaláte, uhorkách, póre, rôznych druhoch tekvíc, hlúbovinách, kukurici a kučeravom petržlene.

Druhy na skoré priame vysievanie i predpestovanie:

šaláty: sejba za sklom január až február, sejba priamo na záhon apríl do hĺbky 2 cm v spone 20 × 20 cm;
uhorky šalátové: sejba za sklom február, priamo na záhone marec do hĺbky 2 cm a v spone 70 × 70 cm;
tekvice: sejba za sklom v apríli, na záhone od polovice mája, do hniezd 3 až 5 cm hlboko po 2 až 3 semená. V záhone dodržte spon 1 × 1 m;
hlúboviny: sejba za sklom január až február, na záhone marec, do hĺbky 2 cm v spone 40 × 40 cm;
kaleráb jarný: sejba za sklom vo februári, na záhon v marci do hĺbky 1 cm, v spone 25 × 20 cm.

Text: redakcia, Ing. Lucie Peukertová
Foto: shutterstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám