Dva roky práce zničili prívalové dažde. Pomocou múrikov stabilizovali svah a dnes majú nádhernú záhradu

Krása, premenlivosť, oddych, koníček v podobe práce s rastlinami a pocit domova – to je to, čo majiteľom dáva ich záhrada.

Galéria

Desať rokov ubehlo od dostavby domu na zelenej lúke. V súčasnosti v ňom žijú tri generácie. Majiteľka a jej rodina najskôr nemali žiaden konkrétny plán, čo so záhradou, ako ju poňať.

„Keď mi pred viac ako pätnástimi rokmi niekto povedal, že záhrada a práca v nej sú jeho hobby, vôbec som tomu nerozumela. Nechápala som, ako môže niekoho to neustále ohýbanie sa k pôde baviť. No momentálne to cítim rovnako. Zistila som, že pri práci v záhrade naozaj oddychujem.“ Kedy nastala táto zmena?

Domáca pani mala pozitívnu skúsenosť so zeleňou, ktorá vyrástla okolo budovy firmy, kde pracovala. A niečo podobné si zaumienila vybudovať i doma. Spočiatku sa do prác s elánom vrhla sama aj s blízkou rodinou. Rozhodla sa využiť prirodzený spád terénu. Za posledné peniaze, ktoré zostali po stavbe, dala vyhĺbiť jamu na jazierko a spoločnými silami s dcérou, deťmi z rodiny a so susedom položili fóliu, vybetónovali okraje a pripravili aj „potôčik“ vlievajúci sa v uzatvorenom cirkulačnom okruhu do vodnej plochy. Vysádzala rastliny, vytvárala z nich rôzne zákutia a pôvabné skupiny. No prívalové dažde spôsobili, že po dvoch rokoch práce a výsadieb sa pôda začala zosúvať.

Mnohé trvalky boli zo svojho stanovišťa doslova vyplavené, iné neskôr vymrzli. Aby sa už niečo podobné neopakovalo, bolo nutné svah stabilizovať. A vtedy si pozvala na pomoc profesionálov, aby záhradu založili nanovo. Architekt domu jej odporučil záhradných architektov Andreu Prievalskú a Ondreja Klučára z ateliéru Zelený design. Po pozretí jednej z ich realizácií uverejnených na internete, ktorá bola plná zmiešaných trvalkových záhonov a rozmanitých tráv, si pomyslela, že títo ľudia budú presne rozumieť tomu, čo chce.

A tak aj bolo. Záhradná architektka Andrea Prievalská spomína: „Dôležitou časťou nášho projektu bola stabilizácia svahu pomocou kamenných múrikov, na ktoré sme použili andezit z neďalekého kameňolomu. Bližšie k domu sme navrhli záhony s pestrejšou skladbou rastlín tak, aby stále niečo kvitlo. Je tu množstvo trvaliek, kríkov, cibuľovín a tráv. Vyššie trávy dominujú záhonom ďalej od domu a vytvárajú prepojenie záhrady so susediacimi poľami a lúkami. Záhrada tak akoby prirodzene prerastá do krajiny. Mnohé z rastlín, ktoré tu pani domáca kedysi vysadila, sme však ponechali. Odstraňovali sa iba niektoré, ktoré nezapadli do nového konceptu. Pokiaľ ide o druhovú skladbu, i keď je pomerne bohatá, snažili sme sa ju zjednodušiť, čím sme dosiahli scelený efekt výsadieb a nevznikla tu „zbierková záhrada“ s roztrúsenými rôznorodými druhmi. Vďaka nadšeniu pani domácej a tomu, že nám dala voľnú ruku, a tak sme mohli „čarovať“ s našimi trvalkami, sa pre nás stala táto realizácia srdcovou záležitosťou.“

Výborná spolupráca

Majiteľka si priala časť prác podľa projektu realizovať sama s výnimkou terénnych úprav a stabilizácie svahu, ktoré sa realizovali pod taktovkou Ondreja Klučára. Záhradná architektka neskôr dohliadala na výsadby a pomáhala rozmiestňovať navrhnuté rastliny, ktoré sadili domáci.

Na ploche približne 2 000 m² bolo vysadených celkovo 17 kusov stromov, vyše 600 kusov krov, viac ako 2 100 trvaliek a okrasných tráv a 2 640 cibuľovín. „Záhrada sa pre mňa a aj moju mamu stala ozajstným koníčkom,“ konštatuje pani domu.

„V Ondrejovi a Andrei som našla kreatívnych a spoľahlivých ľudí, ktorí pochopili moje predstavy o záhrade. Mohla som sa na nich obrátiť kedykoľvek, keď bol s niečím nejaký problém. V súčasnosti, po premene záhrady, vnímam najväčšmi jedno: najväčší relax pre mňa nie je iba samotná starostlivosť o rastliny, ale predovšetkým to, keď sedím na terase s pohľadom do záhrady a popíjam kávu s ľuďmi, ktorých mám najradšej.“

Text: Monika Králová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Urob si sám