Ako si postaviť skleník alebo fóliovník s lacným vykurovaním

Na Slovensku sú pestovateľské podmienky z hľadiska vhodných teplôt veľmi rozdielne. Voľba typu pestovateľského zariadenia je preto veľmi ovplyvnená klimatickými podmienkami.

Galéria

Niekde môžeme počas leta vonku bez problémov pestovať aj tropické rastliny, inde zasa horko-ťažko dozreje bežná domáca zelenina. Je samozrejmé, že hlavne pri poloteplých a nevykurovaných pestovateľských priestoroch je klímou ovplyvnený aj termín prvého výsevu či vysadenia priesad.

V prvom rade je termín ovplyvnený dostatkom svetla, ktorý závisí aj od toho, či máme dosť prírodného (termálne vody, solárne panely alebo veterné elektrárne) alebo odpadového tepla, napríklad z domu (do určitej miery sa to týka aj k domu pristavených zimných záhrad či väčších zasklených veránd). Keďže zabezpečenie svetla i tepla najmä v zimných mesiacoch nie je lacné, pri pestovaní sa vždy snažíme o zníženie tepelných strát alebo o získanie lacného zdroja tepla, keďže chceme, aby naša investícia do stavby skleníka či fóliovníka bola počas roka čo najdlhšie využitá.

Foto isifa/Shutterstock

Teplota v skleníku

Máme teda na výber z nasledujúcich typov skleníkov alebo podobne prevádzkovaných fóliovníkov:

» Nevykurovaný – využíva sa, keď už nehrozia mrazy.

» Občas vykurovaný – obyčajne sa v ňom prikuruje v marci a v apríli, pričom sa využíva i nástielka lístia či kompostu a hnoja, alebo sa skoré predpestovanie priesad robí len v jeho vykurovanej časti, ktorá sa od nevykurovanej odizoluje závesom z nopovej fólie.

» Studený skleník – udržuje sa v ňom teplota nad bodom mrazu a často slúži na prezimovanie niektorých črepníkových rastlín.

» Temperovaný skleník – cez zimu sa v ňom udržuje teplota 10 – 14 °C, ktorá môže v noci klesnúť o 3 °C.

» Vykurovaný skleník – udržuje sa v ňom teplota 18 – 21 °C, v noci môže klesnúť o 3 °C; zvyčajne slúži na pestovanie tropických rastlín a exotických zelenín.

Náročnosť na vyhrievanie pestovateľského priestoru v chladnom období roka je závislá od nárokov pestovaných rastlín, klimatických podmienok a tepelnoizolačných schopností použitého konštrukčného materiálu, teda kostry a priesvitného obloženia.

Optimálny materiál kostry

Kostra skleníka podľa druhu použitého materiálu môže predstavovať aj veľmi výrazný tepelný most spôsobujúci únik tepla, a preto by mala mať čo najmenšiu tepelnú vodivosť, teda pokiaľ je to možné, nemala by byť iba kovová, ale z takého materiálu, ktorý má aj dostatočne dlhú životnosť pri minimálnej údržbe. Takéto sú najmä novšie špeciálne materiály na skleníky a zimné záhrady vyrobené z plastu s dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, dostatočnou pevnosťou, neraz ešte aj vnútorne spevnené kovom. Dobre odolávajú poveternostným podmienkam i slnečnému žiareniu, nemusia sa povrchovo ošetrovať a majú dostatočnú životnosť – takýmto materiálom je tvrdený PVC.

Dostatočne pevné drevo odolné proti poveternostným vplyvom, teda preparované a povrchovo dobre ošetrené, možno tiež použiť. Z hľadiska tepelnej priepustnosti rámu okien drevo vyhovuje. Staršie opotrebované drevo má však menšiu životnosť.

Takýmto spôsobom sa zvyčajne využívajú aj staré bytové okná, ktoré sú zdvojené, plastové okná dokonca vybavené izolačným dvojsklom.

Skleník čiastočne zapustený do zeme je z hľadiska tepelných strát najekonomickejšou možnosťou. Foto isifa/Shutterstock

Izolácia obvodových základov

Pri stavbe klasického skleníka na úrovni okolitého terénu je dôležité, aby sme urobili základ až do hĺbky nezamŕzajúcej pôdy a aby sme po celej hĺbke základy zvonka, prípadne ešte aj zvnútra, obložili odolnou nenasiakavou tepelnoizolačnou vrstvou, napríklad polystyrénom, ktorý by chránil pôdu, ale aj nadzemný sokel pred prenikaním vonkajšieho chladu do skleníka a blokoval aj únik tepla. Ideálne je, keď to urobíme hneď pri budovaní, ale je to veľmi užitočné, aj ak to urobíme dodatočne, pretože ochrana teploty pôdy v skleníku je pre rozvoj pestovaných rastlín veľmi dôležitá.

Zdvojenie stien skleníka

Najmä v zime môžeme na prechodné obdobie veľkých mrazov zdvojiť priesvitné steny skleníka pomocou jednoduchej fólie, ktorú pripevníme na sklo nalepenými skrutkovateľnými príchytkami, aby aj okraje fólie boli ku sklu pritlačené a spoza fólie neprúdil vzduch, ale vytvoril akýsi vzdušný tepelnoizolačný priestor.
Namiesto jednoduchej fólie môžeme použiť nopovú bublinkovú fóliu, ktorá má vyššiu tepelnoizolačnú schopnosť.
Pri tomto zdvojení musíme rátať so zníženou svetelnou priepustnosťou, teda aj s prisvetľovaním pestovaných rastlín – preto tento spôsob využívame len dočasne.

V skleníku si môžeme tiež urobiť malý tunelový fóliovník. Ak na zimné pestovanie nepotrebujeme celý veľký skleník, môžeme jeho časť oddeliť tepelnoizolačnou fóliou a vyhrievať len menšiu pestovateľskú časť.

Koľko tepla treba do malého skleníka?

Podľa vypočítaných hodnôt potrebného tepelného príkonu si zvolíme spôsob vykurovania a prevádzkový režim zariadenia. Ak je veľkosť modelového skleníka: šírka 2,64 m, dĺžka 3,87 m, výška hrebeňa 2,35 m, výška bočných stien 1,65 m, pôdorysná plocha 10,21 m2, plocha krytiny vrátane konštrukcie 32,6 m2, aká bude jeho tepelná strata? Skleník môže byť pokrytý lexanovými tabuľami (hrúbka 16 mm) alebo izolačným sklom. V oboch prípadoch rátame s koeficientom prestupu tepla k = 2,98. Tento koeficient je miera prúdenia tepla cez 1 m2 daného materiálu pri teplotnom rozdiele 1 °C. Ak predpokladáme, že priemerná vonkajšia teplota bude -15 °C a vnútornú teplotu chceme udržať na hodnote +10 °C, tak ich rozdiel , teda 25 °C, musíme zabezpečiť dodaním tepla. V našom prípade to bude vyžadovať tepelný príkon v hodnote: 36,6 m² × 25 °C × 2,98 = 2726,7 kcal/h = 3 171,1 W.

Vypočítané množstvo tepla viac ako 3 kW, napríklad z jedných kachlí „peteriek“ bežiacich na polovičný výkon, musíme do skleníka nepretržite dodávať, ak ho chceme pri uvedených teplotách temperovať na 10 °C. Ak použijeme ďalšie uvedené postupy, mnoho z tohto tepla udržíme v skleníku (či fóliovníku) alebo si ho zabezpečíme lacnejším spôsobom než len drahým klasickým vykurovaním.

Tento skleník vďaka podmurovke a dobrému zaskleniu šetrí nielen teplom, ale aj vodou, ktorú si zbiera zo strechy do nádrže. Foto isifa/Shutterstock

Temperovanie zemným teplom

Výborným spôsobom, ako využiť v hĺbke pôdy prirodzene naakumulované teplo, je urobiť si skleník sčasti ponorený do pôdy, teda tzv. zemný skleník. V ňom je stredová cestička vytvorená v hĺbke 70 až 100 cm, v ktorej pôda už nepremŕza. Dôležitá je výška spodnej vody – ani po dažďoch nesmie zaplavovať skleník. Do pôdy ponorené steny skleníka musia byť dostatočne pevné, zaistené proti zosuvu a tiež tepelne izolované polystyrénom. Hriadky sú obyčajne na úrovni vonkajšej pôdy. Týmto ponorením sa nadúrovňová výška skleníka podstatne zníži, čím výrazne zmenšíme aj únikovú plochu pre teplo cez priesvitnú krytinu a kostru skleníka. Takýto skleník má ešte tú výhodu, ak by sme ho aj prihrievali nejakým zdrojom tepla, že budeme zohrievať celkovo menší priestor a súčasne využívať aj zemné teplo. Ďalšou výhodou je, že keď stojíme v hlbokej stredovej chodbičke, pracujeme s rastlinami akoby na úrovni stola.

Výsadbová fólia ušetrí vodu a teplo v pôde aj v skleníku. Bráni rastu burín. Foto isifa/Shutterstock

Vyhrievanie odpadovým teplom

Ak skleník postavíme najmä severnou stenou k stene budovy, ktorá je vyhrievaná, tak už samotné teplo z budovy skleník prihrieva, do tejto steny sa naakumuluje aj teplo zo slnečných lúčov prenikajúcich do skleníka. V noci sa zasa toto teplo uvoľňuje. Takto pristavený skleník k stene budovy však môžeme priamo napojiť napríklad cez vstupné dvere na vyhrievané ovzdušie budovy. Teplo tak získava nielen skleník, ale aj pôvodná stavba.

Fotopanely a slnečné kolektory

Drahšie z hľadiska investícií, ale s nízkymi prevádzkovými nákladmi je zimné i predjarné nepriame vyhrievanie skleníka fotovoltickými panelmi, ktoré slnečnú energiu menia na elektrický prúd, ktorým môžeme skleník cez ohrievače s ventilátorom už priamo vyhrievať, prípadne v zime takto môžeme prihriať aj závlahovú alebo vykurovaciu vodu. Na jej ohriatie, vykurovanie alebo na ohriatie vykurovacieho vzduchu, ktorý potom vháňame do skleníka, môžeme využiť aj slnečné kolektory na ohrev vzduchu alebo na ohrev vody (v zime nemrznúcej zmesi), ktorou potom skleník vykurujeme.

Klasické vyhrievanie

Je elektrické a plynové, ale pri dlhšej prevádzke je drahé. Na prihrievanie v predjarnom čase možno použiť aj propán-butánové bomby, ktoré do určitej miery produkujú pre rastliny dôležitý oxid uhličitý, v blízkosti vyhrievanej budovy môžeme skleník napojiť aj na jej systém ústredného kúrenia.

Parenisko v skleníku

Takzvané biologické teplo si však môžeme priamo vyrobiť aj v samotnom skleníku tak, že si v ňom vlastne vytvoríme klasické parenisko, v ktorom pri chemickej reakcii rozkladu biologických materiálov vzniká teplo. Ako výhrevný materiál použijeme ešte málo rozložený kompost, no podstatne lepšie pôdu prehreje hlavne konský hnoj. Ak by sme takého vnútorné parenisko nezakryli oknami, tak do určitej miery temperujeme aj celý skleník. Ak vytvorené parenisko prikryjeme klasickým oknami, vytvoríme akýsi druhý skleník v skleníku, v ktorom bude už teplota podstatne vyššia a budeme v ňom môcť pestovať aj chúlostivejšie rastliny alebo priesady ako v obyčajnom, najmä nevykurovanom alebo len temperovanom skleníku. Pri tomto spôsobe ušetríme aj preto, že nebudeme vykurovať celý veľký priestor skleníka.

Ak nemáte prostriedky na stavbu skleníka, využite lacnú možnosť prekrytia záhona fóliou! Foto isifa/Shutterstock

JARO RADÍ

Vyberme si taký typ a spôsob prevádzky skleníka, ktorý vyhovuje našim cieľom, danej klíme a našim časovým i finančným možnostiam. Pri výbere môžeme postupovať tak, že si zvolíme univerzálnejšiu stavbu s tým, že v budúcnosti ju môžeme postupne dopĺňať napríklad aj o vykurovanie, prípadne ďalšie automatizačné prvky (automatické vetranie, zavlažovanie, meranie tepelných a vlhkostných parametrov, signalizáciu porúch…).

Hlavne v predjarnom čase, keď slniečko aspoň za oknom či v skleníku a fóliovníku už celkom hreje, je vhodné slnečné teplo naakumulovať a potom v noci, keď sa vonku citeľne ochladí, ho využiť aspoň na temperovanie skleníka. Môžeme to robiť viacerými spôsobmi.

Najjednoduchší spôsob je, ak stmavíme povrch pôdy napríklad tmavým kompostom alebo rašelinou, ktoré prijímajú zo slnečných lúčov viac tepla ako svetlý povrch pôdy, a súčasne tým zlepšíme aj kvalitu pôdy pre pestované rastliny.

Ďalší spôsob je akumulácia tepla v sudoch so zavlažovacou vodou či v iných nádržiach v skleníku, v ktorých voda v noci pomáha udržať prijateľnú teplotu vzduchu a zohriata poslúži na závlahu pestovaných rastlín, ktoré by sme studenou vodou aj tak nemali nikdy polievať.

Namiesto vody môžeme na akumuláciu tepla použiť aj iné materiály, ako napríklad stredne hrubú kamennú drvinu umiestnenú nad povrchom pôdy na severnej stene skleníka alebo pod zemou. Umiestnená by mala byť tak, aby sme v skleníku pomocou malého ventilátora mohli cez kamene počas dňa preháňať slnkom ohriaty vzduch, čím sa tieto kamene nahrejú, a potom v noci zasa pomocou ventilátora vzduch v skleníku temperovať.

Text Ing. Jaroslav Pížl
Foto isifa/Shutterstock
Zdroj časopis Urob si sám 3/2019