Ako sa podarilo zachrániť 160-ročnú drevenicu s veľkou záhradou a jazierkom v Starých Horách

Inga, ako odvážna mladá žena, sa pred dvoma dekádami rozhodla vzdať štandardného komfortu bývania v meste a vymenila ho za drevenicu v čarovnom prostredí Starých Hôr. Tak sa začalo dobrodružstvo náročnej rekonštrukcie.

Galéria

Ako to už pri starých domoch býva, počas prác sa postupne odhaľovali rôzne prekvapenia – dobré aj tie horšie. Ukázalo sa, že drevenica mala vplyvom času a zlého zaobchádzania predošlých majiteľov vážne poškodenia a mnohé prvky sa museli vymeniť za nové.

Mladá majiteľka sa rozhodla zainvestovať do vyhotovenia kvalitných replík pôvodných drevených okien a vstupných dvier. Podarilo sa zachovať pôvodnú trámovú stenu v interiéri aj „čiernu kuchyňu“ – priestor, kde sa kedysi varilo na otvorenom ohni pod mohutným kamenným sopúchom. Dnes plní funkciu zádveria.

Na poschodí nechala priznané pôvodné komínové teleso, jeden z najvýraznejších prvkov interiéru. Inge mala šťastie na vynikajúcich majstrov. Schodisko do podkrovia je síce novodobý prvok, ale štýlovo sem zapadlo. Stolári sa pohrali so schodnicami a upravili ich tak, aby vyzerali ako zošliapané.

Proces prispôsobovania interiéru drevenice bol celkom príjemný.  Náklady sa minimalizovali tým, že sa maximálne využilo to, čo tu bolo, čo sa našlo alebo kúpilo v bazári.

Drevenica mala slúžiť na celoročné bývanie. Inga si v prvej fáze rekonštrukcie rozdelila dispozíciu prízemia na tri časti: v strede vstupný priestor so schodiskom, vpravo od vstupu obývačka, vľavo zasa samostatná kuchyňa s jedálňou a kúpeľňa s toaletou. Na poschodí vznikla nočná zóna ako otvorený priestor, ktorý postupne oživili dvaja synovia. Spoločne si užívali toto idylické obdobie.

Čas na ďalšiu zmenu

Keď chlapci vyrástli a Inga mala vyššie nároky na domáci interiér a vybavenie pri svojej práci, presťahovali sa späť do neďalekej Banskej Bystrice. Drevenica s veľkou záhradou a jazierkom tak dostala nové využitie ako rekreačná chalupa. Pri tomto prerode jej pomohla kamarátka a suseda, architektka Eliška Turanská.

S novou funkciou sa zmenili aj nároky na zariadenie interiéru. Napríklad odkladacie priestory mohli zredukovať, podstatnejší bol vyšší počet lôžok a kapacita jedálne, aby sa tu Inga mohla stretávať s rodinou a kamarátmi. Obývačku preto zmenili na viacfunkčnú miestnosť s kuchyňou, jedálňou so sedením pre desať osôb, sedačkou na oddych a sedením pri kachľovej peci. Tam, kde mala Inga kedysi kuchyňu, je teraz ďalšia spálňa.

„Pri riešení kuchyne na novom mieste sme chceli využiť maximum z tej pôvodnej,“ vysvetľuje architektka Eliška. „Zároveň sme chceli, aby jej využívanie podčiarkovalo komunitný spôsob fungovania chalupy. Na to sa zdal ideálny ostrovček. Vytvorili sme ho pomocou pozváranej oceľovej konštrukcie, ktorú sme skombinovali s repasovanou kvalitnou agátovou pracovnou doskou.“

Aby sa do jedálne zmestilo viac ľudí, vyrobili veľké sedenie kombinujúce štýlové jedálenské stoličky a lavicu v tvare L, to všetko dopĺňa nadrozmerný stôl. Medzi kuchyňou a jedálňou je umiestnený starý príborník výraznej tyrkysovej farby. Otvorená polica s hrncami pod varnou zónou ostrovčeka je praktická a ľahko prístupná na odkladanie.

Z nevýhody dizajnový prvok

Z technického hľadiska potrebovala Inge doplniť automatické vykurovanie, aby sa dom mohol temperovať aj počas ich neprítomnosti. Nechceli už zasahovať do obvodových konštrukcií, preto sa rozhodli nové vedenia vody, kúrenia a odpady priznať a viesť po stenách v štýlovom medenom potrubí. Ukázalo sa, že tento materiál ešte podčiarkol štýl interiéru na prízemí. Pôsobí starosvetsky, ladí s architektúrou aj konštrukčnými prvkami, ako sú trámové stropy, malé okná, doskové drevené podlahy, priznaná zrubová stena či kamenný priestor pôvodnej čiernej kuchyne.

Umenie kombinovať

Úlohou bolo prehodnotiť funkčnosť dispozície od jednotlivých prvkov interiéru až po  celkové fungovanie. Chceli zachovať všetko dobré a kvalitné, aby minimalizovali náklady. Snažili sa zužitkovať a vzájomne zladiť veci, ktoré tu ponachádzali alebo Inga podedila, napríklad starožitný meštiansky sedací nábytok či liatinové kachle privezené z bazára z Nórska.

Aby v celodrevenom interiéri lepšie vynikli, pôvodnú zrubovú stenu navrhla Eliška natrieť nabielo, čím sa zosvetlila celá miestnosť. K zozbieraným pokladom pridali ešte repasovaný nábytok zo 60. rokov v spodnej spálni a obývačke a pár starožitností. Po doladení množstvom pôvodných a štýlových doplnkov vznikol sympatický účelný aj atraktívny priestor, kde sa dá stráviť príjemný čas a zrelaxovať po pracovnom týždni v meste.

Text: Inéz Búci
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Urob si sám