Tento historický dom v Levoči vás dostane! Peter ho kúpil ako ruinu a prerobil na nádherné vidiecke bývanie

Aj keď nejde o klasickú chalupu, tento historický dom v Levoči je plný autentických vidieckych prvkov, ktoré nadchnú každého, kto má rád vidiecky štýl. Atmosféra a detaily tohto krásneho bývania sú ideálnou inšpiráciou pre každého chalupára.

Galéria

Peter Šimo patrí medzi ľudí, ktorí ak si raz niečo vysnívajú, idú si za tým bez ohľadu na to, aké ťažké to bude. Dôvod je prostý. Ich túžba a presvedčenie sú totiž také silné, že inak, ako si ten sen postupne splniť, sa skrátka nedá. No a hneď ako si ho splnia, okamžite začnú snívať nový.

Návrat domov

Desať rokov žil Peter v zahraničí, nasporené peniaze investoval do kúpy schátranej historickej budovy. Mal totiž vieru a sen – pretvoriť ju na jedinečné miesto pre seba, pre ľudí, pre svoje rodné mesto. A výsledok je ohromujúci.

Sen o schátranej budove a jej premene

Starú, postupne chátrajúcu budovu, jedinú, ktorá stojí na historických hradbách mesta Levoča, poznal celý život. Rozhodnutie, sila, odhodlanie a vôbec finančná možnosť premeniť ho na niečo krajšie, hodnotnejšie a, nalejme si čistého vína, aj reprezentatívnejšie prišli až po prelome tisícročí. Paradoxne z veľkej diaľky, keďže Peter žil dlhodobo v Írsku.

„Zrejme moje vnímanie ovplyvnila aj tamojšia história a architektúra. Čoraz častejšie som si vybavoval dom v Levoči a získaval pomerne jasnú predstavu o tom, čo by som s ním dokázal, chcel a túžil spraviť. Ako by asi mohol jedného dňa vyzerať, keby bol môj,“ spomína Peter na pocity spred rokov. Tie boli natoľko silné, že budovu napokon predsa len kúpil a okamžite po návrate domov sa pustil do jej postupnej rekonštrukcie.

Rekonštrukcia na etapy

Keďže išlo o skutočne rozsiahle práce, rozčlenil ich na etapy. „Stará strecha, krov, fasáda, to všetko bolo v pôvodnom, teda veľmi zlom stave. Dokonca v budove nebolo ani zavedené kúrenie. Napriek tomu všetkému som v priestore videl obrovský potenciál. Z pôvodnej budovy v podstate zostali len obvodové múry, rekonštruoval som od podlahy po cíp strechy,“ opisuje rozsah rekonštrukcie prvej časti dvoch budov, ktoré majú spoločný múr.

Kombinácia moderného a historického

„Čo sa dizajnu a celkového vyžarovania interiéru týka, od začiatku som vedel, že nechcem ísť cestou klasického, rustikálneho, industriálneho, ba ani vintage štýlu. Snažil som sa vyhnúť tmavému a ťažkému interiéru. V mojich predstavách išlo od samého začiatku o kombináciu súčasného moderného dizajnu s prírodnými prvkami tak, aby práve menšie starožitné kusy nábytku dodali priestoru punc a nádych nefalšovanej histórie,“ pokračuje Peter, ktorý si viac ako čokoľvek iné želal v objekte zachovať pôvodnú atmosféru, no s prihliadnutím na súčasné potreby a tiež životný štýl budúcich hostí, keďže domček plánoval od začiatku prenajímať turistom.

Ako začať a nevzdať to

Dom na hradbách je v podstate dvojdom. Zobytniť prvú časť do dnešnej podoby trvalo Petrovi niekoľko rokov. Druhá časť na rekonštrukciu momentálne čaká. „Bolo nutné si tento projekt rozdeliť na dva menšie celky. Postupne som dal do poriadku prvú a snažil sa premeniť ju na unikátne miesto,“ povedal mladý investor, ktorý netají, že to bol vyčerpávajúci proces ako fyzicky, tak aj finančne. „Najprv som ani nevedel kde začať, keďže bolo treba skutočne robiť všetko. Navyše, so stavbárčinou som nemal žiadne skúsenosti, a tak som veľa čítal, študoval na internete a zbieral si informácie na rôznych diskusných fórach. Zistil som, že keď sa veľa pýtate, veľa sa dozviete. Často však aj veľa zbytočného,“ smeje sa Peter, ktorý si je však istý, že kúpiť starý dom bolo správne rozhodnutie.

„Všetko sa následne dalo do pohybu a začalo postupovať správnym smerom. Jedno na druhé krásne nadväzovalo. Skutočne to bolo, akoby sa celý vesmír spojil a pomáhal mi naplniť môj sen,“ spokojne konštatuje mladý stolár.

Poctivá práca

V objekte sa snažil vyvarovať drevotrieske a pracovať len s poctivými prírodnými materiálmi, samozrejme, recyklovať všetko, čo sa len dalo. Nábytok, okná, trámy, kľučky… „Neskutočne ma to bavilo. Išlo síce o proces pokus-omyl, no aj tak to bolo skutočne úžasné dobrodružstvo, hodnotná skúsenosť a skvelá skúška mojej trpezlivosti a vytrvalosti. Zakaždým som sa tešil z každého krôčika vpred. Zistil som nielen to, že smrekové a dubové drevo krásne ladí s modrou, že biela podčiarkne a zvýrazní štruktúru dreva, že stále je čo vylepšovať, ale aj to, že vďaka nekonečným hodinám práce som lepšie spoznal aj sám seba.“

Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Urob si sám