Jedlá burina
Galéria (12) Zdroj: istock.com

Burina v záhrade nemusí byť vaším nepriateľom. Ktoré druhy sa oplatia zbierať, sú liečivé a výborne chutia?

Aj keď mnohí vnímajú burinu ako problém, často ide o cenné divo rastúce bylinky bohaté na vitamíny, ktoré môžeme pokojne zaradiť do nášho jedálneho lístka. Autorka projektu divokastrava.sk Diana Mozoláková, ktorá sa venuje zdravému životnému štýlu formou divokých byliniek, vám o nich prezradí viac.

Galéria

Jedlá burina
Koreň púpavy
Hviezdica prostredná
Sedmokráska
Kozonoha
Pŕhľava
Semienka pŕhľavy
Bylinkový macerát

Ste autorkou viacerých e-bookov o účinkoch, používaní a spracovávaní divo rastúcich byliniek. Nedávno ste jednu z nich dokonca vydali knižne s názvom Liečivá sila divokých byliniek. Pre koho je táto kniha určená a čo všetko si v nej môžu čitatelia nájsť?

Kniha je určená všetkým, ktorí majú radi prírodu, radi v nej trávia čas a prípadne si občas aj odnesú niektoré bylinky domov. A práve v tejto knihe nájdu čitatelia iný pohľad na divo rastúce bylinky, nie len tie usušené v bylinkovom čaji. Keďže kniha sa zameriava na divoké jedlé bylinky, ktoré majú okrem svojich liečivých účinkov aj celú paletu vitamínov a minerálov, tak v nej ponúkam tipy, ako bylinky zaradiť aj do pestrej a vyváženej stravy. A nielen to, ale aj 16 spôsobov, ako ich spracovať a uchovať ich vitamíny na neskôr.

Prečo ste sa rozhodli venovať práve tejto téme? Vždy ste mali blízko k bylinkám?

Bylinky tvorili súčasť stravy našich predkov od nepamäti, len s dostupnosťou potravín 24/7 sme sa my ľudia postupne od tohto prírodného bohatstva odkláňali. Čo je veľká škoda, pretože príroda je jeden veľký supermarket s neustále čerstvým tovarom. S rodičmi sme ako deti zbierali rôzne bylinky, stará mama každý rok robila púpavový med či bazový sirup, takže áno, k bylinkám som mala od detstva veľmi pozitívny prístup. Neskôr som túto vášeň posunula na ďalšie úrovne.

Koreň púpavy
Koreň púpavy sa často praží a využíva ako náhrady kávy bez kofeínu. | Zdroj: Diana Mozoláková

Prečo by sme mali jesť burinu, resp. divoké bylinky? Majú pre nás nejakú výživovú hodnotu?

Rozhodne! Väčšina voľne rastúcich divokých byliniek má oveľa viac chlorofylu, vitamínov a minerálnych látok ako zelenina či ovocie, ktoré je nielen prešľachtené, ale aj chemicky postrekované. Je to pripisované rôznym faktorom a hlavne tomu, že boli po mnoho generácií šľachtené a pestované pre svoju veľkosť a odolnosť, žiaľ, nie pre svoje nutričné hodnoty. Na divokých bylinách je úžasné, že majú prirodzenú obranyschopnosť a imunitu. V prírode musia bojovať samy za seba, čo ich robí odolnými a silnejšími. Práve to chceme! Chceme vedieť, že sme dosť silní „prežiť“ aj bez vonkajšej pomoci. Zaradením divokých byliniek do stravy preberáme ich liečivé vlastnosti, ktoré nám pomáhajú na ceste za zdravým a dlhým životom.

Na ktorých burinách si môžeme výborne pochutiť?

Slovensko je naozaj veľmi bohatá krajina na výber divokých jedlých byliniek. Na svojich živých workshopoch si na jednej prechádzke pochutnáme aj na 50 rôznych divokých bylinkách. Osobne mám aj tak asi najradšej klasické záhradné „buriny“, ako je žihľava, púpava, sedmokrásky, lipkavec, kozonoha či hviezdica, a to pre ich dostupnosť a obrovské množstvo vitamínov.

Hviezdica prostredná
Hviezdica prostredná je klasická burina, ktorá ako prvá rastie v skleníku. Chutí podobne ako špenát a klíčky. | Zdroj: Diana Mozoláková

Do akých jedál ich môžeme zaradiť a v akom množstve?

Väčšina byliniek je univerzálna, to znamená, že ich môžeme zaradiť prakticky do každého jedla. Napríklad divokými jedlými bylinkami môžeme nahradiť aj petržlenovú vňať či špenát. Špecifické sú bylinky s pikantnými či cesnakovými chuťami, ako napr. medvedí cesnak, cesnačka či divoká žerucha, tie rada používam na rôzne pestá. Základ je vždy začať v menšom množstve a veľmi nekombinovať veľa druhov byliniek. Treba počúvať svoje telo, čo nám hovorí, pretože divoké bylinky majú silu čistiť, teda detoxikovať telo a odplavovať toxíny.

Môžu sa aj tepelne upravovať? Nestratia svoje nutričné hodnoty?

Ideálne je ich používať buď v surovom stave, napríklad pridať na konci varenia, alebo iba jemne spariť. Medzi divoké bylinky patria aj rôzne divoké bobule (baza, hloh, jarabina…) alebo aj korene, s ktorými sa dá krásne pracovať aj v teplej kuchyni.

Sedmokráska
Sedmokráska má príjemnú orieškovú chuť a v šalátoch je pastvou pre oči. | Zdroj: Diana Mozoláková

Majú divé rastliny inú, špecifickú chuť než klasické bylinky? Nie sú príliš horké?

Majú širokú paletu chutí, od sladkej hviezdice či okvetí ďateliny cez neutrálne, ako je žihľava, kozonoha, alebo pikantné či kyslé až po horkú, ako je napríklad púpava. Žiaľ, už sme zabudli, že pôvodné chute väčšiny ovocia či zeleniny boli kyslé alebo horké. Tieto chute sa snaží potravinový priemysel už roky eliminovať nežiaducim šľachtením. Zelenina či ovocie je potom síce sladké, dobre vyzerá, ale je slabé. V divokých bylinkách sú dôležité práve tie jemne horké chute, ktoré pomáhajú udržiavať náš tráviaci trakt zdravý.

A čo horčiny, ktoré obsahujú? Nie sú škodlivé, prípadne nemôžu vyvolať alergickú reakciu?

Užívanie byliniek je štatisticky bezpečnejšie ako potraviny, na ktoré má mnoho ľudí (niekedy aj smrteľnú) alergickú reakciu. Ich nežiaduce účinky sú naozaj výnimočné, väčšinou býva dôvodom dlhodobé či nadmerné užívanie jednej byliny. Ak nakupujeme v potravinách výrobky bez toho, aby sme si prečítali, z čoho sú zložené, prijímame oveľa viac jedov a chemikálií, ako si myslíme. Tie sa postupne ukladajú v tele a po rokoch sa môžu ozvať v podobe nejakého zdravotného problému.

Kozonoha
Kozonoha má 4x viac vitamínu C ako citrón. Je ideálna do smoothie, ktorému dodáva petržlenovú príchuť. | Zdroj: shutterstock.com

Ktorým divým rastlinám sa treba určite vyhnúť?

Tým, ktoré nepoznáme. To je úplný základ: nikdy nezbierať nič, čo na 200 % nepoznám! Dnes už sú aj v telefónoch rôzne aplikácie na určovanie bylín, ale vždy ich treba overovať aj z iného zdroja. Neskúsený zberač by sa mal vyhýbať aj tzv. mrkvovitým bylinkám, ktorých vňať pripomína mrkvovú, pre prípadnú zámenu s nejedlými bylinkami.

Máte svoje obľúbené buriny, na ktoré nedáte dopustiť a najčastejšie ich používate? Z pohľadu liečiviek či dochucovadla.

Obľúbené mám tie, ktoré mi rastú samy od seba na záhrade, pretože bylinky sa pred nami neskrývajú, naopak, vyhľadávajú nás. Bežne pracujem so žihľavou, skorocelom, s burinami v hriadkach, ako je hviezdica, mrlík, kozonoha, žltnica či púpava. Samozrejme, väčšiu pozornosť dostávajú tie bylinky, ktoré rastú krátko a iba raz do roka, ako je medvedí cesnak, baza či žihľavové semiačka.

Pŕhľava
Pŕhľava má vysoký obsah vitamínu C. Čerstvá sa pridáva do macerátov a smoothies. | Zdroj: Diana Mozoláková

Treba pri ich zbieraní dodržiavať nejaké pravidlá? Pri bylinkách je známe, že je vhodné ich zbierať doobeda, keď majú vyšší obsah éterických olejov. Platí to aj pre burinu?

Pri zbere byliniek do stravy nie je až taký dôležitý čas, ale miesto. Medzi základné pravidlá platí, že zbierame v čistom prostredí. Treba sa vyhýbať lúkam blízko striekaných polí, ciest či miestam, kam ľudia chodia von so psom. Takisto zbierame iba pekné a zdravé rastlinky.

Ľudia majú pri zbere byliniek často obavy, či neodtrhnú nesprávnu rastlinu. Sú ich obavy na mieste? Čo by ste im poradili, aby sa nebáli?

Áno, opatrnosť je vždy namieste. Aj keď na Slovensku máme pomerne málo jedovatých rastlín, riziko je vždy prítomné. Preto treba zbierať iba to, čo stopercentne vieme identifikovať. Odporúčam začať s úplne najznámejšími bylinkami, ako je žihľava, púpava či sedmokrásky.

Semienka pŕhľavy
Semienka pŕhľavy sú mimoriadne chutné a výborné na ochutenie šalátov. | Zdroj: Diana Mozoláková

Okrem listovej časti a kvetov sú vhodné na konzumáciu aj ich semienka, prípadne korene?

Určite, a v tom je tá krása a celoročná práca s rastlinami. Na jar si pochutnávame na mladých výhonkoch, v lete na zelených listoch a kvietkoch, na jeseň zase na plodoch, semenách a koreňoch. Žihľavové semiačka patria medzi superpotraviny pre ich významné nutričné hodnoty a liečivé účinky.

Čo všetko si môžeme z takýchto divo rastúcich byliniek pripraviť?

Čo len chceme. Dajú sa zaradiť do ovocných smoothie alebo odšťaviť, pridávať do bežných jedál, polievok, ryže, cestovín, ale pokojne aj ako čipsy! S kvietkami sa dá krásne pracovať v sladkých jedlách, ako sú rôzne koláče, čokolády či zmrzliny. Ďalšie obrovská kapitola je ich samotné spracovania vo forme pesta, medov, bylinných macerátov, olejov, tinktúr atď. V knižke Liečivá sila divokých byliniek je na ukážku uvedených 76 mojich obľúbených receptov.

Bylinkový macerát
Divoké bylinky je najlepšie používať vo forme vodného macerátu. Stačí ich zaliať studenou vodou a nechať cez noc lúhovať. Pridať môžete obľúbenú mätu. medovku, prípadne bobuľové ovocie či lyžicu medu. | Zdroj: Diana Mozoláková

Podelíte sa s nami o jeden osvedčený recept, na ktorý nedáte dopustiť a po ktorom najčastejšie siahnete?

Jeden zo základných spôsobov, ako získať účinné látky z čerstvých byliniek, je urobiť si studený macerát. Nie každému chutí bylinkový čaj, sú ľudia, ktorí ráno jednoducho čaj nepijú. Bylinkové maceráty sú vlastne naložené čerstvé bylinky vo vode, v ktorej sa ich účinné látky a vitamíny pomalým procesom vyplavujú. Pohár naplňte čerstvými bylinkami, zalejte čistou vodou, môže byť aj minerálna voda, a nechajte pri izbovej teplote aspoň 6 hodín odstáť – macerovať. Nemusíte ani scediť, stačí vypiť cez slamku. Ocenia to hlavne deti. Ja si zvyknem zaliať bylinky večer a ráno mám vitamínový životabudič! Takto si môžete rýchlo a jednoducho vyrobiť ranný nápoj nabitý vitamínmi a železom, ktorý naštartuje váš deň. Takisto sa dá macerát následne použiť do obľúbeného smoothie.

Spracovala: Jana Komadelová
Foto: Diana Mozoláková, shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.

Kde sa diskutuje