Jedlá burina z vlastnej záhrady

bylinky na stole
Zdroj: isifa/Shutterstock

Burina v záhrade zamestnáva každého záhradkára. Hoci sa ju snažíme ničiť, predsa sa objavuje znovu a hluší naše ťažko vypestované rastlinky.

Kde sa v burine berie tá nekonečná vitalita, odolnosť a úporná snaha stále rásť? Možno by bolo vhodnejšie s ňou nejako spolupracovať, nie strácať čas a sily v neustálom boji.

Nie každý je záhradkár, ale aj tak má každý možnosť využiť (dokonca zadarmo) plody ozajstnej prírodnej biozáhrady. Práve teraz nám ponúka množstvo prírodných biozelenín bohatých na výživné, ochranné, ale i chuťové látky, a to v podstatne vyšších množstvách a bez negatívnych chemikálií (samozrejme, ak ich zbierame v čistom prostredí), aké neraz obsahujú predávané rýchlené zeleniny.

Jedným, ale len skutočne čiastkovým kritériom úžitkovosti zelenín je obsah vitamínu C, ale aj ten nám môže poslúžiť na porovnanie ozdravného potenciálu prírodných a záhradných zdrojov zdravia. Ale všetkých vitamínov, minerálov, biologicky aktívnych látok, chlorofylu, biologicky aktívnej vody a enzýmov je v každej tejto prírodnej zelenine naozaj veľa. To, že tieto prírodné zeleniny majú výraznejšiu, originálnejšiu chuť, svedčí o ich prírodnejšom, zdravšom charaktere.

Občas horkastý chuťový podtón týchto jedlých „buriniek“ je nám tiež len k dobru – horčiny zintenzívňujú a zdokonaľujú naše trávenie. Prečo si teda tieto prírodné zelinky nepridať do šalátov, polievok alebo do omáčok, nátierok? Spočiatku v malom množstve len ako korenie, a keď si na chuť zvykneme, tak aj samostatne.

Prečítajte si tiež:

8 najchutnejších byliniek, ktoré si môžete sami vypestovať

žena v záhrade
Zdroj: isifa/Shutterstock

Použitie prírodných rastlín – zelenín (najmä ich listov) v kuchyni

» Pesto: sedmokráska, žihľava, púpava, štiav, medvedí cesnak, pažítka, bedrovník, skorocel, pamajorán, chrenové listy a ďalšie rastliny uvedené pri šaláte.

» Šalát: sedmokráska s kvetmi, púpava, medvedí cesnak, zádušník brečtanovitý, štiav, pažítka, mäta, palina, materina dúška, pamajorán, saturejka, chrenové listy, kozia noha hostcová, mlieč roľný, barborka obyčajná, pupalka dvojročná, nátržník husí, rebríček, hluchavka biela, hviezdica prostredná, vesnovka jarná, kapsička pastierska, potočnica lekárska, cesnačka, čechrica voňavá, zeleninové vňate a listy, kyslička, ďatelina, kapucínka, alchemilka, černohlávok, pľúcnik, mladé listy kostihoja, buku, brezy, lipy, borák, slez nebadaný, ibiš lekársky, stavikrv vtáčí, žerušnica, merlík, lebeda, smohla, hadinec, vŕbovka úzkolistá, galinsoga, pcháč zelený, portulaka, zlatobyľ kanadský.

» Prívarok: žihľava, štiav, mrlík, lebeda.

» Zelený nápoj: žihľava, sedmokráska, púpava, medvedí cesnak, bedrovník, zádušník brečtanolistý, materina dúška, pamajorán, chrenové listy i koreň, ružové lupene, mrlík, čakanka, veronika potočná, pľúcnik, borák, trebuľka, krvavec, rebríček, potočnica lekárska, ďatelina, mrkvová, petržlenová, cibuľová a cesnaková vňať, listy kalerábu, karfiolu, brokolice, červenej repy; ako korenistý zápar do zeleného nápoja: kvet bazy čiernej, tymian, rozmarín, mäta.

» Nákyp, sekaná, omeleta, nátierka: žihľava, sedmokráska, zádušník brečťanolistý, púpava, chmelíček, medvedí cesnak, pažítka, bedrovník, skorocel, mäta, rozmarín, tymian, palina, šalvia, materina dúška, pamajorán, saturejka, chrenové listy.

» Studená omáčka, majonéza: šalvia, chren, materina dúška, medvedí cesnak, pažítka, bedrovník, skorocel.

» Sacharidová príloha: koreň púpavy, lopúcha, topinambur, jedlé gaštany, žalude po vyplavení trieslovín vodou, bukvice; určité množstvo sacharidov obsahujú aj všetky zelené časti rastlín, ba aj ich plody a semená.

» Príjem bielkovín: je dostatočne zabezpečený konzumovaním všetkých (i zelených) častí rastlín, lebo prirodzene obsahujú asi 2 % bielkovín, a keď odpočítame ich vysoký obsah vody, tak v sušine ich obsahujú asi ako strukoviny.

» Príjem tuku: semená obsahujú vždy určité množstvo tuku, niektoré až skoro 50 % (lieska, orech), avšak aj zelená hmota rastlín obsahuje niektoré vzácne a zdravé mastné kyseliny, napr. omega-3.

bylinky ako koreniny
Zdroj: isifa/Shutterstock

PRAVIDLÁ A ODPORÚČANIA

» Z prírodných zelenín využívame len také, ktoré dobre poznáme.

» Dodržujeme pravidlo striedania prírodných zelenín, aby sme si zaistili pestrý prísun širokej škály výživových i ochranných látok a obmedzili jednostranný prísun biologicky aktívnych látok, na ktoré môžeme byť citliví.

» Prírodné zeleniny zbierame na čistých miestach, teda nie blízko smetísk, skládok, postrekovaných a hnojených pozemkov, nie blízko fabrík a frekventovaných komunikácií.

» Nie všetky časti prírodných rastlín sú vhodné na konzum, je to pri každej veľmi individuálne.

» Konzumujeme len čerstvé a mladé časti rastlín, staršie môžu mať už iné, menej vhodné chuťové, ale i obsahové vlastnosti.

» Prírodné zeleniny si najprv v malom odskúšame, či na ne nie sme alergickí.

«Prírodné zeleniny si najprv v malom odskúšame, či na ne nie sme alergickí.»

Divá zelenina na tanieri

zeleninový šalát
Zdroj: isifa/Shutterstock

Šalát z divočiny

Nasekáme mladú vňať čerstvej hviezdice prostrednej, pridáme mladé lístky skorocelu, púpavy (pred kvetom sú menej horké), sedmokrásky, medvedieho cesnaku a všetko zalejeme jogurtovou zálievkou s roztlačeným cesnakom alebo nastrúhaným chrenom, posypeme mletými orechmi.

Variantom môže byť, že k uvedenej zmesi rastlín pridáme ešte nasekanú mladú cibuľku aj s vňaťou, nastrúhanú minuloročnú mrkvu, všetko obohatíme aj naklíčeným obilím alebo cícerom. Ako zálievku použijeme vodu z kyslej kapusty s citrónovou šťavou, prípadne i so sójovou omáčkou a olejom z tekvicových jadier.

Jarná bylinková polievka

2 paštrnáky (alebo zemiaky) nakrájame na malé kocky, zalejeme 1,5 l zeleninového vývaru, varíme asi 15 min a ponorným mixérom rozmixujeme. Do polievky pridáme 1/4 l smotany na šľahanie, chvíľku povaríme, pridáme 50 g nakrájaných listov kozej nohy hostcovej (alebo púpavy), opäť premixujeme, okoreníme, osolíme a podávame ozdobené kvietkami sedmokrásky alebo lupienkami púpavy.

Prečítajte si tiež:

Spravte si na okne bylinkovú záhradku

Divoký špenát v omelete

2 hlivy (alebo iné huby) nakrájame na slížiky, cibuľu nakrájame na kocky, 20 g galinsogy nasekáme nadrobno, všetko okoreníme a na masle osmažíme.

Na panvici si urobíme z 5 rozšľahaných, osolených a okorenených vajec omeletu, obložíme ju hubovou zmesou, posypeme strúhaným syrom a podávame s acidofilným mliekom.

Zdravé bielkoviny na zelenom tanieri

Sýty šalát si pripravíme z nakrájaného lahôdkového tofu, ku ktorému primiešame šalátovú zmes vytvorenú z listov lebedy, kozej nohy hostcovej, sedmokrásky, medvedieho cesnaku a hlávkového šalátu. Zálievkou môže byť zmes vody z kyslej kapusty, citrónovej šťavy, všetko omastené mletými orechmi.

jedlo na doske
Zdroj: isifa/Shutterstock

Hviezdna nátierka

Do mäkkého tvarohu alebo bryndze vmiešame nasekanú vňať hviezdice prostrednej, listy medvedieho cesnaku a sekané lieskovce. Nátierkou naplníme lodičky z papriky a uhoriek a ponúkame ozdobené kvietkami sedmokrások.

Prírodný špenátový prívarok

Pripravujeme ho tak ako klasický zo špenátu, len použijeme niektorú z prírodných zelenín, ktorou nám hriadky v záhrade práve prekypujú, napríklad hviezdica, žltnica, kozonoha či žihľava.

Detoxikačný elixír plný zdravia

V troche vody najemno rozmixujeme vňať hviezdice, pridáme pakorienky (oddenky) žltnice, mladé lístky púpavy a brezy spolu s nakrájaným jabĺčkom a dochutíme banánom i mletými orechmi.

bylinky na stole
Zdroj: isifa/Shutterstock

Jaro radí

Porovnajme obsah vitamínu C v našich pestovaných zeleninách s jeho množstvom v zdravých prírodných „zeleninách“, sviežich lístkoch a kvietkoch, ktoré práve teraz slniečko vylákalo spod zeme. K nim patrí najmä sedmokráska obsahujúca 32 mg/100 g vitamínu C, púpava (43 mg/100 g), materina dúška (50 mg/100 g), štiav (55 mg/100 g), kyslička (80 mg/100 g), medovka (90 mg/100 g), žihľava (105 mg/100 g), hviezdica prostredná (kuračka, 110 mg/100 g), jahodové lístie (200 mg/100 g), alchemilka (210 mg/100 g), ďatelina lúčna (215 mg/100 g), mrlík a loboda (250 mg/100 g), nátržník husí (360 mg/100 g), prvosienka jarná (410 mg/100 g).

Okrem týchto môžeme podobne využiť aj cesnak medvedí, cesnačku, skorocel, koziu nohu hostcovú, čakanku, hluchavky, stavikrv vtáčí, vŕbku úzkolistú, fialky, pupenec brečtanovitý, trebuľku, rebríček…
Ak ich porovnáme s našimi bežnými zeleninovými „dodávateľmi“ vitamínu C, je to priam neporovnateľný rozdiel. Veď čerstvo odrezaný hlávkový šalát obsahuje len 10 mg% vitamínu C, ktorého obsah ale z hodiny na hodinu rýchlo klesá, jabĺčka majú 7 – 10 mg/100 g, citróny 35 – 40 mg/100 g vitamínu C, čo je všetko veľmi vzdialené od množstva v prírodných „zeleninách“.

bylinky
shutterstock 1373680772 | Zdroj: isifa/Shutterstock

Ako chutia

Chuťové vlastnosti prírodných zelenín – korenín

» Mierne korenistá: kostihoj, sedmokráska, merlík, kozia noha hostcová, skorocel, hviezdica prostredná
» Silno korenistá: cesnak medvedí, žihľava, pamajorán, hluchavka biela
» Horko korenistá: palina, púpava, zádušník brečťanovitý, rebríček
» Kyslastá: štiav, kyslička
» Ostrá: barborka, potočnica lekárska, žerušnica lúčna

Text. Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2019

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.