Užitočné tipy na pestovanie a spracovanie tekvíc

Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Hoci pochádzajú z malých i veľkých horkastých nejedlých plodov, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená, dnes rekordné tekvicové výpestky dosahujú až 600 kg.

Galéria

Víťaznú korunu tekviciam dali novodobí európski i svetoví šľachtitelia, ktorí sa doslova vyhrali v krížení jednotlivých druhov, až dospeli do len odhadovaného čísla 800 druhov a odrôd všakovakých chutí, farieb i tvarov.

Základné typy moderných tekvíc

• tekvica obyčajná – záhradná (Cucurbita pepo),
• tekvica muškátová (C. moschata),
• tekvica veľkoplodá (C. maxima),
• tekvica figolistá (C. ficifolia),
• langenária (Langenaria siceraria).

Tekvica obyčajná – záhradná

Možno preto, že medzi jej odrodami sa vyskytujú aj skutočne robustné druhy, nazývajú ju „centovou“. Pochádza z vyššie položených oblastí Mexika, a preto je tepelne menej náročná, takže napríklad cukinám, ktoré sem patria, sa darí aj v Škandinávii. Rastliny vytvárajú menej listovej plochy a len krátke alebo aj žiadne výhony, takže zostávajú v tvare kríka. K tomuto druhu tekvíc patria rôznofarebné cukiny – odroda ’Yellow Crookneck‘ (so zaujímavými zahnutými a bradavičnatými plodmi), ’Rondini‘ (s menšími guľatými plodmi) –, ďalej patizóny, žaluďové tekvice Acora, rôzne miniatúrne tekvice.

U nás známe tzv. špargľové letné tekvice sa využívajú na prípravu výborného tekvicového prívarku s kôprom.

Špagetové tekvice vyšľachtené pred 70 rokmi v Japonsku sú skutočnou raritou. Ich dužina sa po uvarení tekvice v celku rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len dochutiť vhodným dresingom. Menšie tekvice varíme asi 30 minút vcelku, predtým však musíme šupku niekoľkokrát prepichnúť. Veľkú tekvicu však najprv rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme špagety. Po uvarení tekvicu rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Hmotnosť týchto tekvíc je až 3 kg, majú žltú až oranžovú farbu. Je niekoľko osvedčených odrôd: ’Small Wonder‘ (malé guľovité plody do 1 kg), ’Tivoli F₁‘, ’Stripetti F₁‘.

Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera) pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia – od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú. Najväčšími pestovateľmi a výrobcami tekvicového oleja je rakúske Štajersko, kde sa nazýva „štajerské čierne zlato“.

Tekvicové jadierka

Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka – so šupkou a bez nej – najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Tuková zložka obsahuje 40 % kyseliny olejovej a linolovej a tiež 1 až 5 % omega-3 mastných linolenových kyselín.

Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B₁₇, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti. Osožné sú aj pri únavovom syndróme.

Doprajme im

Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Väčšina koreňov sa nachádza pod povrchom a siaha do hĺbky asi 40 cm. Sú veľmi náročné na prísun vody aj vzduchu. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Keďže korene sú často plytko pod povrchom pôdy, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m². Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu. K tomu prispieva napokon aj samomulčovanie pôdy, teda jej zatienenie veľkými tekvicovými listami, ktorých čepele sú dlhé často až 50 cm.

Spôsoby pestovania

Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami. Nič nám nebráni, aby sme tento ekologický systém zmiešanej kultúry zaviedli aj vo svojej záhrade.

Ďalší spôsob pestovania tekvíc je vysadiť ich na komposte alebo na slamených balíkoch.

Základné podmienky pestovania

• Najlepšie klíčia 2- až 4-ročné semená.
• Ak si pestujeme vlastné semená, musíme kvety chrániť pred ich opelením ešte pred rozkvitnutí, ručne ich opeliť a znovu chrániť pred opeľujúcim hmyzom.
• Pri výseve semien je dôležitá ich orientácia, teda to, ktorým koncom ich zastrčíme do zeme; jeden koniec je zaoblený a druhý je špicatý alebo uťatý a práve tento by mal smerovať dolu, pretože z neho vyrastajú korienky.
• Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú.
• Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom, nie na listy a len vlažnou vodou.
• Priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame v riadkoch na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku na vzdialenosť 80 až 100 cm.
• Pri hnojení pôdy pod tekvice nepoužívame chlórové hnojivá – neznášajú chlór.
• Tekvice potrebujú na dobrý rast a plnú plodnosť miesto na plnom slnku a dennú teplotu 16 až 30 °C; v polotieni síce rastú, ale zle plodia a aj zle vyzrievajú.
• Predpestovanie priesad môže vyjsť nazmar, ak ich po výsadbe do záhrady neuchránime pred slimákmi – za jednu noc ich dokážu všetky zničiť.
• Treba zaistiť bohatý obsah humusu v pôde, aby bola dobre prevzdušnená, nie ťažká, uľahnutá ani zamokrená.
• Dôležitý je aj dostatok opeľujúceho hmyzu v záhrade.
• Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie, ale pôda musí mať dostatok vlahy na príjem draslíka (lepšie vyzretie plodov, zvýšená odolnosť proti bakteriálnym chorobám).
• Pôda by mala byť piesčitohlinitá, dobre zásobená humusom a živinami, výhodné je pestovať tekvice na komposte.
• Výživu rastlín zlepšíme, ak na niekoľkých miestach tekvicové šľahúne zasypeme kompostom – tie po zakorenení pomáhajú živiť rastliny.
• Jarnými predplodinami tekvíc môžu byť najmä špenát, šalát, reďkovka.

Tekvica na tanieri

Tekvicové špagety s dresingom

Špagetovú tekvicu na 4 až 5 miestach prepichneme, vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme asi 30 minút. Po krátkom ochladnutí ju rozrežeme, odstránime semená a vidličkou vyberieme dužinu rozpadnutú na špagety. Na tanieri ju zalejeme dresingom a posypeme sekanou vňatkou.

Rokfortový dresing: Do téglika kyslej smotany zamiešame 50 g postrúhaného rokfortu, pridáme nakrájanú mladú cibuľku aj s vňaťou a roztlačený cesnak.

Kôprový dresing: Do téglika bieleho rozšľahaného jogurtu pridáme 3 lyžice uvareného cíceru a všetko ochutíme nastrúhaným chrenom, citrónovou šťavou a sekanou kôprovou vňaťou. Podávame s volským okom.

Pečená plnená špagetová tekvica

Očistenú špagetovú tekvicu rozpolíme, vyberieme jadrovník, obe polovice posolíme a na plechu v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 30 minút. Na panvici si pripravíme náplň do tekvice. Na olivovom oleji ľahko osmažíme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu, 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky, 4 nakrájané rajčiny a kúsky grilovaného kuraťa. Všetko spolu podusíme a okoreníme. Upečené polovice tekvice naplníme zeleninovo-mäsovou plnkou, posypeme nastrúhaným tvrdým syrom a krátko zapečieme. Podávame s hlávkovým šalátom.

Zapečené kvety

Osem kvetov tekvice krátko opláchneme a osušíme. Všetky suroviny pokrájame nadrobno a zmiešame: krajec staršieho chleba, hrudku mozzarelly, ošúpanú rajčinu, 50 g nastrúhaného parmezánu, 8 čiernych olív, 10 g kapár, 1 vajce a soľ. Zmesou naplníme kvety, tie položíme na plech vyložený papierom na pečenie, posypeme nastrúhaným parmezánom a na každý kvet dáme kúsok masla. Pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C.

Opečené plnené kvety

Opláchnuté kvety osušíme a naplníme kúskom mozzarelly a kúskom ančovičky (alebo sardelovou pastou). Pripravíme si cestíčko z vody, múky, vajca, soli a korenia, do ktorého kvety máčame a potom rýchlo osmažíme na oleji. Podávame na šalátovom liste.

Úprava tekvicových semienok

Usušené semiačka tekvíc môžeme konzumovať bez akejkoľvek úpravy, pričom semiačka tekvice olejnatej nemusíme prácne zbavovať šupky, ale ich môžeme jesť priamo.

Ochutené semiačka

Semiačka tekvice olejnatej namočíme na 24 hodín do slaného nálevu (uvaríme vodu so soľou v pomere 1 diel soli a 3 diely vody). Semiačka potom vyberieme, osušíme a konzumujeme.

Tekvicové semiačka ostatných odrôd tekvice namočíme rovnakým spôsobom a po osušení ich pražíme. Dáme ich na plech do vyhriatej rúry, občas premiešame a necháme len ľahko zružovieť.

Použitie tekvicových semiačok

• Môžeme ich pridať do polievok, ovocných a zeleninových šalátov, do doma upečeného chleba či do múčnikov.
• V cestách môžu nahradiť orechy.
• Rybacie filety alebo kuracie rezne pred smažením môžeme obaliť v zmesi mletých tekvicových a slnečnicových semien.
• Nasekané semiačka môžeme pridať do mrveničky na slané aj sladké koláče.

Pražené tekvicové semiačka rozmixujeme s limetkovou šťavou, cesnakom, koriandrom a trochou oleja z tekvicových semien, vzniknuté pyré použijeme ako omáčku na cestoviny, ryby alebo kura.

Text: Ing. Jaroslav Pížl

Foto: isifa/Shutterstock

Zdroj: Časopis Urob si sám