10 ton betónu nosili ručne! Rekonštrukcia starej chaty im dala zabrať, dnes si užívajú zaslúžený pokoj uprostred lesa

Rekonštrukcia chaty zo 70. rokov minulého storočia uprostred panenskej prírody v srdci Šumavy je dôkazom vytrvalosti, odhodlania a štyroch rokov práce majiteľa a remeselníkov. Tento čas a námaha sa však rozhodne vyplatili.

Galéria

Chata v blízkosti Boubínského pralesa v Juhočeskom kraji dnes ponúka nezabudnuteľné zážitky. Pri tejto návšteve sme sa presvedčili, že čo je v rodine, sa počíta. Chata z roku 1969 mala už svoje najlepšie časy dávno za sebou. Potenciál ponúkala najmä svojou skvelou polohou, do karát jej hrali borovicové lesy a rieka Blanica. A ak máte polovicu úspechu vďaka jedinečnej lokalite za sebou, treba si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do toho zvyšku.

A to čakalo presne štyri roky aj majiteľa dnešného miesta s názvom CHAATA. „Bola to chata mojich rodičov, na ktorú jazdil môj dedko. Práve on tu trávil najviac času. Žil tu pol roka, nebola totiž vhodná na celoročné užívanie,“ začína nám opisovať náročný proces celkovej prestavby.

Pôvodná chata ani zďaleka neponúkala taký veľkorysý priestor, majiteľ však videl potenciál aj tu a nebál sa ju zväčšiť až o tretinu. „Tieto chaty sa stavali v 70. rokoch vo svojom typickom dizajne, po novom som ju zrekonštruoval do viac škandinávskeho štýlu a priniesol moderné prvky. Mne sa veľmi páči škandinávska architektúra a chcel som, aby to niečím pripomínalo tento štýl a minimalizmus,“ hovorí majiteľ tejto nádhernej chaty.

Čas spomaliť a oddychovať

Podľa neho si tu rodičia nikdy vlastne neoddýchli, vždy tu len pracovali. „Chcel som to zmeniť. Chcel som, aby bola chata v prvom rade miestom na relax, a užívať si tu ten nekonečný pokoj. Aby bola každá miestnosť jedinečná, aby sa v každej miestnosti ľudia cítili dobre a oddýchli si – od spální, kúpeľne cez kuchyňu až po jedálenskú či obývaciu časť.“

Stavebné práce postupne odkrývajú mnohé prekvapenia. A tak aj chata ho miestami potrápila, priznáva dobrovoľne. „Ak rekonštruujete objekt, ktorý ste sami nestavali, neviete, čo všetko odkryjete. Neviete, aké materiály boli použité, keď kopnete do zeme, odhalíte nové veci. Takto sme napríklad pôvodne mali pristaviť len prednú časť a pridať okná. Nakoniec sme išli 50 centimetrov do hĺbky, urobili sme nové podlahy, betóny a hydroizoláciu celej budovy,“ vyratúva majiteľ. A tak sa pravidelne niečo navýšilo, niečo pridalo a nikdy sa nestihol nudiť.

Terén miestami komplikoval práce

Polovicu vecí si robil svojpomocne, zvyšok potreboval pomoc od remeselníkov a murárov. Dizajn a celú stavbu si riadil sám bez stavebného vzdelania. „Nemal som ani stavbyvedúceho, projektanta či dizajnéra.“ Výzva pri práci bolo i samotné miesto. Ide o svahovitejší terén v lese. „Ten nám dal zabrať a dostať sem stroje a materiál bolo náročné. Hneď prvý deň sme zapadli s betónovým miešačom, bol podmáčaný terén, a tak sme museli spolu s remeselníkmi ručne nosiť 10 ton betónu,“ dnes sa už majiteľ nad spomienkami pousmeje.

Dbal na to, aby sa používali prírodné materiály, a sám priznáva, že veľa energie venoval práci s drevom. „Čo mi dalo určite zabrať, bolo brúsenie smrekovcového stropu,“ priznáva ešte a dopĺňa, že aj komunikácia s robotníkmi bola náročná, ale to je pri takýchto typoch rekonštrukcie bežné všade.

Staré veci nevyhodiť

Najnáročnejšie bolo pre neho prepojiť starú chatu s novou a vymyslieť to tak, aby nemusel nič rušiť a ničiť staré prvky. „Nechcel som zničiť staré schody, stropy, drevené obloženie, chcel som to zachovať, a tak napríklad aj strop dostal biely náter. Veľa som nad všetkým premýšľal a najmä nad tým, ako to celé dizajnovo zlúčiť,“ prezrádza a hovorí: „Vyhodili by ste šesťdesiat rokov starú dlažbu?“ V novej kúpeľni našli skvelé uplatnenie. A ešte niečo. „Keď si pôjdete umyť ruky od čučoriedok, tak sa môžete tešiť na ľadovo studenú vodu z vrtu, ktorý sa nachádza v skale hlbokej tridsať metrov,“ pokračuje majiteľ.

Originálna rekonštrukcia dopadla na výbornú. A tak podľa motta „Tam rieka pramení a hviezdy padajú…“ tu hostia môžu naozaj dosýta zrelaxovať nielen telo, ale aj hlavu. „Viete, je tu naozaj krásne prostredie. Kúsok je rieka Blanica, do ktorej sa pravidelne ponorím ráno i večer, na terase v lete trávime veľa času. Ráno sa prebúdzame s výhľadom do korún stromov a sledujeme priamo z postele, ako sa pasú jelene. Keď chceme príjemné teplo, zakúrime v bielych liatinových kachliach a sledujeme oheň. Všetko toto dotvára celkovú atmosféru a aj naše motto,“ uzatvára na záver spokojne majiteľ.

Pripravila: Martina Baumann
Foto: Amazing Places
Zdroj: Časopis Urob si sám