8 najchutnejších byliniek, ktoré si môžete sami vypestovať

8 najchutnejsich byliniek ktore si mozete sami vypestovat

Žiť zdravo neznamená len zaradiť do jedálnička množstvo zeleniny či ovocia. Ide aj o to, či ich vieme správne pripraviť. Najprirodzenejšími a zároveň aj najhodnotnejšími dochucovadlami sú záhradné vňate a bylinky. Viete, ako využiť ich chuť aj liečivý účinok?

Zelené korenie

Bylinky, vňate a listy, ktoré sa skrývajú za názvom zelené korenie, môžeme v zásade rozdeliť na rastliny, ktorých vňate a listy sú mierne korenisté a také jemné, že sú použiteľné vo väčšom množstve aj do šalátov (bazalka, kôpor, petržlen, pažítka, šaláty, endívie, zeler a iné), a rastliny, ktorých vňate a listy sú výraznejšie korenisté alebo tuhšie, preto sa do jedál pridávajú v menšom množstve.

Céčkový potenciál

Aby sme si urobili aspoň malý prehľad o hodnotách prírodných, voľne rastúcich rastlín, ale i chutných vňatiek a konzumných listov zelenín, pozrime sa na ich obsah vitamínu C*, aj keď ten nie je jediným reprezentantom ich výživovej a ochrannej hodnoty. Napríklad sedmokráska obsahuje 32 mg vitamínu C, púpava 43 mg, materina dúška 50 mg, pŕhľava dvojdomá 105 mg. Samozrejme, nemôžeme vymenovať všetky, i keď by bolo zaujímavé sledovať, ako obsah vitamínu C v jednotlivých rastlinách narastá. Na porovnanie: čerstvo odrezaný hlávkový šalát obsahuje 10 mg vitamínu C, jeho obsah však po zbere z hodiny na hodinu rýchlo klesá, jabĺčka majú 7 až 10 mg, citrón okolo 40 mg.  Vysokú hodnotu však má aj tá časť zeleniny – vňatky a listy, ktoré neraz považujeme za balast a odhadzujeme ich do odpadu. Ako príklad nám opäť poslúžia hodnoty vitamínu C. Vo vňati cesnaku je 120 mg, cibule zimnej 200 mg, mrkvy 80 mg, chrenu 140 mg, petržlenu 170 mg. Preto využívajme nezištnú pomoc, ktorú nám príroda aj záhrada ponúkajú. Na inšpiráciu si niekoľko chutných byliniek podrobnejšie opíšeme.

* obsah vitamínu C v 100 g uvedených druhoch ovocia a zeleniny

Bazalka pravá (Ocimum basalicum)

Považuje sa za kráľovnú voňačiek, a nielen kuchynských. Aj jej botanický názov o tom svedčí – jej vôňa bola hodná kráľov (basileus – kráľ). U nás ju liečitelia využívali na privolanie lásky – roztieraná po pokožke slúžila ako prirodzená vôňa lásky. Ako keby už vtedy ľudia tušili, čo sa v súčasnosti potvrdilo, že jej silice blahodarne pôsobia na nervový systém.

Pestovanie
Je veľa druhov bazalky. Napríklad bazalka pravá je jednoročná rastlina. Pre jej teplomilnosť ju predpestovávame v byte alebo skleníku (výsev sa robí v marci). Von ju vysádzame až po májových mrazíkoch. Vyžaduje si plné slnko, ľahšiu humóznu pôdu a dobrú závlahu. Voňavé lístky zbierame pred kvitnutím – vtedy obsahujú najviac silíc. Aby sme kvitnutie oddialili, včas zaštipneme vrcholce rastlín. Na sušenie ju pred kvetom zrežeme asi 7 cm od zeme a sušíme v tieni.

Účinky
Bazalka obsahuje železo, fosfor a 60 mg vitamínu C. Celkovo pôsobí osviežujúco, zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, užíva sa pri nevoľnosti a zvracaní. Nie je vhodné ju užívať v tehotenstve. Je dobrým repelentom proti bodavému hmyzu.

Využitie
Používajú sa najmä čerstvé lístky do omáčok, polievok, zeleninových šalátov, mletého mäsa, cestovinových jedál či na pizzu. Ak ju zalejeme octom alebo olejom, získame účinné ochucovadlo na šaláty. Môžeme ju aj zamraziť do ľadových kociek alebo nasekať a zaliatu olejom uskladniť v chladničke.

Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis)

Starí Rimania túto voňavú rastlinu nazývali morská rosa, pretože sa jej dobre darilo na morskom brehu. Rozmarín ochraňuje, lieči aj očisťuje. Podporuje pamäť, koncentráciu, zrejme preto si starogrécki študenti nosili na skúšky vetvičky rozmarínu, ku ktorým privoniavali.

Pestovanie 
Rozmarín je vždyzelený krík v prírode dorastajúci až do výšky 2 m, v črepníku však podstatne menej. Keďže je citlivý na mráz, na zimu ho radšej umiestnime na slnečný oblok do bytu. Môžeme ho pestovať zo semena, ale na zachovanie odrodovej pravosti ho radšej zakoreňujeme z polodrevitých odrezkov vo vlhkom piesku. Pôdu má rád humusovú, vápenatú a priepustnú a samozrejme plné slnko.

Účinky
Jeho vôňa pôsobí na človeka akosi dvojsmerne – raz stimuluje naše mozgové a srdcové funkcie, raz zasa vhodne utlmuje stres, odháňa depresiu, rozpúšťa nervové napätie, tlmí bolesti hlavy a migrénu. Zaháňa únavu, zlepšuje trávenie (najmä ťažkých jedál). Súčasne chráni oblečenie v skrini proti hmyzu.

Využitie
Na liečebné aj kulinárske účely používame čerstvé alebo drvené sušené listy a kvety trhané po celý rok, najlepšie na začiatku kvitnutia. Pre jeho výraznú arómu ho používame v menších dávkach a len krátko pred tepelným dokončením jedál, aby vonné silice nevyprchali. Používa sa na aromatizáciu olejov, octov, dresingov, majonéz a marinád. Hodí na korenenie rôznych druhov mäsa.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Salvere znamená po latinsky liečiť. Šalvii sa hovorí tiež babské ucho či posvätná bylina. Už od antiky je symbolom večného života. Vraj kto pestuje šalviu a v máji jej veľa zje, ten bude múdry a bude dlho žiť. Ktovie, koľko pravdy je na tomto tvrdení. Isté však je, že nedávno vedci objavili v šalvii látky, ktoré spomaľujú priebeh Alzheimerovej choroby.

Pestovanie
Šalvia lekárska je poloker vysoký asi 60 cm. Vyžaduje si suchšiu, slnečnú polohu a vápenatú, priepustnú pôdu. Množíme ju výsevom semien alebo zakoreňovaním polodrevnatých odrezkov. V mrazivých polohách ju chránime zimným prekrytím – slamenou prikrývkou. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale za občasné prihnojenie zrelým kompostom sa vie odvďačiť. Na jednom stanovišti vydrží až desať rokov. Jej príbuzná šalvia muškátová (Salvia sclarea) je dvojročná rastlina, ktorá bohato kvitne. Je  silne aromatická až opojná, vonia akoby po levanduli a muškáte. Aromatizujú sa ňou vína, pivá, mäsité a zeleninové jedlá, omelety a šťavy.

Účinky
Obsahuje látky obmedzujúce potenie. Má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi. Zápar zo šalvie sa používa na oplachovanie vlasov po umytí proti ich šediveniu a lupinám.

Využitie
Šalvia má silnú korenistú vôňu a horkastú chuť, preto sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy, na sušenie sa zbierajú pred kvetom. Kvet sa často používa na zdobenie jedál, šalátov a múčnikov. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky. Korenia sa ňou všetky druhy mäsa, ale najchutnejšie sú ňou korenené ryby, baranina a hydina, vhodná je aj do plniek, omáčok a mastnejších jedál.

Dobrá rada
Pitie čaju zo šalvie lekárskej by nemalo byť dlhodobé, lebo obsahuje menej vhodný tujón. Pri potrebe dlhodobejšieho užívania uprednostňujeme šalviu levanduľovolistú (Salvia lavandulaefolia) s nízkym obsahom tujónu.

Borák lekársky (Borago officinalis)

Traduje sa, že je to rastlina, ktorá podporuje odvahu človeka. Možno aj to bol dôvod, prečo sa jeho modré kvety dávali pred bojom križiakom do nápojov. Hoci to vyzerá ako povera, dnes už vieme, že má reálny základ – borák totiž pôsobí stimulačne na naše nadobličky, kde podporuje tvorbu hormónu „bojuj alebo uteč“, teda adrenalínu.

Pestovanie
Táto jednoročná bylina dosahuje výšku asi 60 cm a je celá posiata jemnými chĺpkami, ktoré však nie sú prekážkou pri jej konzumácii. Borák sa pestuje zo semien v záhrade alebo ­črepníku. Vyhovuje mu plné slnko, stredne ťažká, priepustná a dobre zavlažovaná pôda. Semená vysievame od apríla každé dva až tri týždne, aby sme mohli počas vegetácie neustále zberať mladé a chutné lístky. Semená klíčia prekryté tenkou vrstvou pôdy. Lístky zberáme podľa potreby. Ak ich chceme sušiť, zberáme ich na začiatku kvitnutia.

Účinky
Olej vylisovaný z jeho semien obsahuje množstvo žiaducich polynenasýtených mastných kyselín a až 25 % vzácnej gama-linolenovej kyseliny, ktorá pozitívne ovplyvňuje atopický ekzém, ťažko liečiteľnú neuropatiu, predmenštruačný syndróm, sezónne alergie a zápalové stavy. Čaj z listov pôsobí detoxikačne, posilňuje srdce a uvoľňuje hlieny. Okrem toho pôsobí aj dezinfekčne, pomáha pri reumatizme, proti psychickej skleslosti, depresii. Využíva sa aj v kozmetike – upokojuje podráždenú pokožku. Borák lieči kašeľ, zrýchľuje metabolizmus (teda podporuje chudnutie) a zvýrazňuje chuť neslaných diétnych pokrmov.

Využitie
Celá nadzemná časť boráka s príjemnou chladivou uhorkovou chuťou pôsobí v jedlách veľmi osviežujúco. Je vynikajúcou šalátovou vňaťou. Ak ho rozmixujeme s chladnou vodou a citrónom, pripravíme si osviežujúci zelený nápoj. Je vhodný do nátierok, tvarohu či jogurtu. Spolu s tvarohom a špenátom môže tvoriť náplň cestovinových taštičiek. Jeho kvety sú jedlou ozdobou mnohých slaných aj sladkých jedál. Pri boráku uprednostňujeme čerstvé mladé lístky pred sušenými.

Trebuľka (Anthriscus cerefolium)

Nazýva sa tiež stoklások, svinská rasca alebo pôstne korenie. V Anglicku sa považuje za bylinku čistiacu krv a cez Veľkú noc sa tu pojedá vo veľkom. Vo francúzskej kuchyni patrí k tzv. jemným bylinám (fines herbes) spolu s pažítkou, estragónom a petržlenom.



Pestovanie

Je to jednoročná bylina z čeľade mrkvovitých, ktorá pomerne dobre odoláva mrazu, preto ju po poslednom, teda jesennom, výseve do pareniska môžeme zberať prakticky po celú zimu. Veľmi rýchlo sa vyvíja, takže za päť až šesť týždňov po výseve ju už môžeme zberať. Dorastá do výšky asi 50 cm. Aby sme mohli zberať stále čerstvé mladé voňajúce lístky, tak si ju vysievame po troche každé dva až tri týždne. Trebuľku môžeme pestovať v záhrade na hriadke i v nádobe. Na pôdu nie je náročná, ale potrebuje, aby bola stále mierne vlhká. Lepšie jej svedčí polotieň, na plnom slnku rýchlo vykvitá a po dozretí semien odumiera. Rada sa sama vysemeňuje. Listy sa podobajú na svetlejší petržlen a podľa druhu sú buď ploché, alebo skučeravené. Tie aj výraznejšie voňajú. Trebuľku lesnú (A. silvestris) často nachádzame v agátových a zmiešaných lesoch.

Účinky
Čerstvé lístky obsahujú až trikrát viac vitamínu C ako citrón (140 mg). Trebuľka zlepšuje trávenie, výrazne bráni nafukovaniu aj po čerstvých kysnutých koláčoch, do ktorých sa preto pridáva. Je vhodná pri žlčníkových a pečeňových diétach. Zápar z listov zjemňuje a zvláčňuje pleť.

Využitie
Používame predovšetkým čerstvé mladé lístky, ale ak jej máme prebytok, môžeme ju zamraziť do ľadových kociek. Do tepelne upravovaných pokrmov ju pridávame až na tanieri. Veľmi dobré využitie má v šalátoch, nátierkach, najmä tvarohových, smotanových omáčkach a polievkach, na obložených chlebíkoch či v zemiakoch. Dokonca výborne chutí aj v gaspači, španielskej studenej polievke, peste alebo si z nej môžeme namixovať osviežujúci vitamínový zelený nápoj v citrónovej vode.

Koriander siaty (Coriandrum sativum)

Pochádza zo stredomorskej oblasti. Je známy aj ako čínsky petržlen. Často sa používa v arabskej a indickej kuchyni. Obsahuje dodecenal, ktorý je až dvakrát účinnejší než niektoré antibiotiká. Preto sa nazýva aj ľudový penicilín.

Pestovanie
Koriander je jednoročná rastlina z čeľade mrkvovitých. Dorastá do výšky 80 cm. Vytvára dva druhy listov. Spodné listy sa podobajú na petržlen – a najmä tie sa konzumujú. Tým, že ich trháme ešte pred kvitnutím (môžeme ich skladovať v chladničke zabalené v mikroténových vreckách), odďaľujeme tvorbu horných, čiarkovitých lístkov, ktoré signalizujú tvorbu kvetov a plodov. Na ochucovanie jedál sa používajú zrelé plody, ktoré sa tesne pred použitím rozdrvia (drvené totiž rýchlo strácajú arómu). Semená (plody) sa musia zberať až po úplnom dozretí, lebo nezrelé nepríjemne páchnu. Aj čerstvo nastrúhaný koreň sa používa v kuchyni. Koriander sa pestuje podobne ako petržlen – buď v záhrade, alebo v nádobe. Keďže odoláva mrazu, rastliny z výsevu koncom leta môžeme prezimovať v parenisku a zberať v zime či na jar.

Účinky

Hlavnými zložkami koriandra sú najmä silice, vitamín C, sacharidy a minerály. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie, má protikŕčové účinky, bráni nafukovaniu, používa sa pri chrípke a hnačkách. Považuje sa za ženské afrodiziakum.

Využitie
Listy sa nesušia, používajú sa len čerstvé. Pridávame ich do jedál až po ich tepelnej úprave. Plody tesne pred použitím rozdrvíme a trochu popražíme, aby sme zvýraznili ich chuť. Nasekané lístky možno pridať do šalátov, ostrých fazuľových polievok, majonéz či dusených pokrmov. Koriandrové semená sa používajú pri nakladaní zeleniny, ale dávajú sa aj do perníkov. V Indii sa bránia zažívacím ťažkostiam zjedením dvoch lyžíc nasekaných koriandrových lístkov.

Rukola siata (Eruka sativa)

V poslednom čase mnoho ľudí prišlo na chuť horkastej byline, ktorej listy aj chuť sú podobné púpave. Je to rukola siata, zvaná tiež roketa. Táto rýchlorastúca letnička pochádza zo Stredomoria. Patrí medzi kapustovité rastliny. Odpradávna je známa aj ako perzská horčica. Starí Rimania z nej pripravovali šaláty a ostro chutnajúce semená používali ako korenie. Je výbornou dietetickou bylinou. Jedlu dáva sviežu pikantnosť. Z jej semien, ktoré obsahujú až 30 % oleja, sa vo Francúzsku vyrába ostrá horčica a olej sa využíva na nakladanie zeleniny.

Pestovanie
Rukola nie je náročná na pestovanie. Pokojne si ju vypestujeme aj doma v črepníku. Túto jednoročnú rastlinu vysokú 50 cm vysievame v apríli a potom výsev opakujeme dva- až trikrát. Lístky zberáme o päť až šesť týždňov – zrežeme ich asi 3 cm nad zemou, keď vyrastú nové, môžeme to ešte raz alebo dvakrát zopakovať. Pestujeme ju v polotieni, na prudkom slnku totiž rýchlo vybieha do kvetu a stráca listy. Je vďačná za závlahu a množí sa aj samovýsevom.

Účinky

Ako skoro každá kapustovitá rastlina, aj rukola obsahuje pre nás zaujímavé preventívne liečebné glukosinuláty (vzniká z nich sulforafan, ktorý je účinný pri prevencii rakoviny). Má aj antibiotický účinok. Posilňuje imunitný systém, pôsobí proti plesniam a virózam, jarnej únave a zlepšuje trávenie. Obsahuje silice, minerály aj vitamín C. Zápary z rukoly sa používajú na dezinfekciu rán, ale aj do prípravkov na čistenie pleti či vlasových vôd proti padaniu vlasov. Rukola obsahuje minimum kalórií, aj preto je vhodná pre tých, ktorí sa rozhodli držať diétu či zdravšie sa stravovať.

Využitie
Rukola sa udomácnila už aj u nás a často ju nájdeme v listových a zeleninových šalátoch, na pizzi, v cestovinách, plnkách, nátierkach, majonéze, omáčke, ako ozdobu na chlebíčkoch, v dusených jedlách, omeletách, paštétach. Je vynikajúca, ak chceme zvýrazniť chuť cukety. Takisto je vhodná do jedál z fazuľových strukov.

Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus)

Je to tak trochu netradičná korenisto-liečivá bylina s okrúhlastými dekoratívnymi listami a ešte krajšími veľkými pestrofarebnými pastelovými kvetmi.

Pestovanie
Vo svojej juhoamerickej domovine je trvalka, u nás sa pre svoju citlivosť na mráz pestuje len ako letnička. Po výseve koncom apríla a začiatkom mája sa zakrátko rozrastie a vyšplhá sa až do výšky 3 m. Bohato kvitne, čiže plní dvojaký účel – zdobí aj chutí.

Účinky
Kapucínka sa považuje za jedno z najúspešnejších rastlinných antibiotík, už Indiáni ju úspešne využívali na liečenie rán. Kapucínka pôsobí antisepticky, podporuje trávenie, užíva sa pri liečbe dýchacích a močových problémov, semená pôsobia proti hlístam, stimuluje pleť a rast vlasov pri plešatosti. Zápar z listov zvyšuje odolnosť proti bakteriálnej infekcii. Takisto je účinná pri liečbe zápalov nosnej sliznice, nachladnutí, chrípke a suchom kašli. Z obsahových látok je najzaujímavejší vitamín C, prítomný je aj vitamín D (provitamín D), jód a celá škála minerálov.

Využitie
V kuchyni sa najčastejšie používajú čerstvé listy a kvety, na liečebné účely sa suší. Je vhodná do zeleninových a ovocných šalátov, tvarohových a vajcových nátierok, polievok, oživuje koktaily, pudingy a sladké pokrmy. Môžeme ju nasekať a pridať do rizota alebo k cestovinám. Dokonca sa jej zelené puky nakladajú do octu a potom chutia ako kapary.

Dobrá rada
Na zimu si môžete bylinky nasušiť alebo zamraziť v ľadových kockách, ktorými potom ľahko dochutíte polievky či omáčky.

Kuchynské inšpirácie

Čerstvé bylinky

•  do polievok
pistou – 5 výhonov bazalky + 5 strúčikov cesnaku + trochu olivového oleja spolu rozotrieme v trecej miske   a pridávame do zeleninových polievok a cestovín
bouquet garni – 1 bobkový list + 1 strúčik cesnaku + vetvičku tymianu + zväzok petržlenovej vňate zviažeme niťou a pred koncom tepelnej úpravy vložíme nakrátko do vývaru alebo zapekaného jedla a potom z jedla vyberieme, zloženie môžeme meniť, ak ide o drobnejšie koreniny, zaviažeme ich do gázy
•   do zeleninových a strukovinových polievok
zelerová + petržlenová vňať + saturejka
majorán + petržlenová vňať + saturejka
trebuľka + petržlenová vňať + pažítka
ligurček + pažítka
pŕhľava + cesnaková vňať
kôpor + mäta + ligurček + bazalka + saturejka
•   do studených bylinkových omáčok z majonéz, smotany, jogurtu, do tvarohu a bylinkových masiel
estragón + bazalka + medovka + pažítka
trebuľka + žerucha + pažítka
kôpor + pažítka + trebuľka
chren + zelerová a petržlenová vňať
kôpor + borák + petržlenová vňať
majorán + tymian + bazalka
levanduľa + šalvia + saturejka + kôpor
•   do šalátov z čerstvej zeleniny
borák + zimná cibuľa
žerucha + pažítka
kôpor + mäta + bazalka
rozmarín + cesnaková a cibuľová vňať

Zmesi zo sušených bylín

•   arabská zmes
kôpor + mäta + vňať koriandra + bobkový list
•   na baraninu a jahňacinu
šalvia + medovka + medvedí cesnak
palina + majorán + šalvia + petržlenová vňať
•   do mletého mäsa
tymian + pamajorán + rozmarín
šalvia + bazalka + saturejka
majorán + saturejka + zelerová vňať
   provensálska zmes
rozmarín + tymian + bazalka + majorán + estragón + saturejka + trebuľka + ligurček + pamajorán
   zmes do mexického gulášu
pamajorán + šalvia + koriandrová a zelerová vňať + bobkový list + sladká a ostrá paprika

Odborník radí

Pri spracovaní zeleniny nezabúdajme na vysokú výživovú hodnotu vňatiek a listov a nevyhadzujme ich do odpadu.

Zelené korenie

Rastliny zeleného korenia podľa frekvencie ich pestovania a využívania môžeme rozdeliť na:

Vňate a listy pestovaných rastlín

•   tradičných
bazalka, kôpor, petržlen, pažítka, šaláty, endívie, zeler, majorán, saturejka, tymián, yzop
   doteraz nevyužívané
listy brokolice, karfiolu, kučeravého kelu, kalerábu, červenej repy, reďkovky, cibule, cesnaku, chrenu, mrkvy, ale aj mladé vyklíčené prebytočné rastlinky získané pri predpestovávaní priesad kapustovitých zelenín a tiež pri pretrhávaní ich hustejších výsevov (to platí aj pre pretrhávanie mrkvy a petržlenu)
•   menej pestovaných a exotických rastlín
borák, fenikel, kapucínka, kerblík, koriander, rukola, žerucha, estragón, levanduľa, ligurček, rozmarín, rúta

Vňate a listy voľne rastúcich rastlín a liečiviek

alchemilka, cesnačka, cesnak medvedí, čakanka, ďatelina, hviezdica prostredná, listy lesných jahôd, loboda, medovka, merlík, mäta, nátržník husí, nechtík, portulaka, potočnica lekárska, púpava, sedmokráska, skorocel, štiav, žihľava, angelika, materina dúška, palina, rebríček

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Komentáre

  1. veľmi pekný a poučný článok

  2. Eva Komzikova says:

    Dobre vedieť.

  3. Monika Plavnicka says:

    Dobry den,volam sa Monika Plavnicka A CHCEM SA OPYTAT NEMAATE NAHODOU KNIHU .Tato rubrika je uzasna Dakujem

  4. výborný článok, ďakujem za dovzdelanie, asi začnem pestovať :D!

  5. Chcel by som sa spytak ako je najvhodnejsi doporuceny sposob na susenie byliniek? Babka to zvykla susit na okennej sietke, alebo na starych novinach na slnku. Co v pripade ze je vonku vlhko, prsi, tak by som to susil vnutri ale nepokazi sa to? Je lepsie susit vo zvazkoch ako napr levandulu….
    clanok k tomu by pomohol.
    Dakujem

    1. Bylinky treba sušiť v jednej vrstve buď rozložené na sieťke, alebo na bielom papieri, (nie na novinách – kvôli obsahu tlačiarenských farieb!), najlepšie denne obracať, aby sa na papieri „nespotili“.
      Alebo zviazať do zväzku špagátikom a zavesiť. Zväzok by nemal byť hrubší ako palec, aby sa vo vnútri zväzku zbytočne neudržiavala príliš dlho vlhkosť. Zviazať treba silno, aby sa zabránilo vypadnutiu bylinky po vysušení. Môže sa sušiť vonku v tieni a pod strechou, nie na slnku (!) lebo bylinky stratia arómu aj farbu. Pri daždivých dňoch (niekoľko dní v kuse) je lepšie sušiť bylinky vnútri, lebo vzduch je vonku vlhký a bráni dobrému presušeniu.
      Bylinky sú dostatočne vysušené, ak ich medzi prstami pošúchame a lístky šuštia a mrvia sa 🙂
      Po vysušení stiahneme lístky zo stoniek a uchovávame v tme v sklenených nádobách, označené názvom bylinky a rokom zberu. Vysušené lístky nechávame celé. Až pri pridávaní do jedla ich rozmrvíme medzi dlaňami.

  6. Veľmi pekne spracovaný článok, veľa užitočných informácii. Ja pestujem bylinky už roky a aj používam do varenia, jedlo má úplne inú chuť, ako keď je len osolené 🙂

  7. Hurbanova Viktoria says:

    aký je rozdiel medzi materinou dúškou a tymijánom, myslím pri ochucovaní pokrmov.., prípadne vína a pod.. ďakujem

  8. Petra Kováčová says:

    Dobrý deň, chcem sa spýtať: ak kupujete pôdu na bylinky – kde (najlepšie BB, ZV a okolie) dostanem kvalitnú a spoľahlivú pôdu (nenapadnutú škodcami) – OVERENÚ podľa vašich skúseností? Minulý rok som kúpila v jednom záhradníctve v BB pôdu na bylinky a bola napadnutá smútivkami – ako začiatočníčku mi nenapadlo pôdu otestovať a potom som musela všetko zlikvidovať, aj niektoré bytové okrasné rastliny. Bylinky chcem pestovať na konzumáciu, preto mi záleží aj na zložení pôdy, príp. vhodného hnojiva. Cena nezohráva úlohu. Ďakujem za pomoc.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.