image 33093 25 v1
Galéria (7)

Ako si na balkóne vypestovať ovocnú úrodu – 1. časť

Nie každý má záhradu, ale mnohí majú dobre osvetlenú terasu či balkón, kde sa dá okrem kvetov dopestovať aj chutné ovocie. Dnes už nemusíme ich rast surovo obmedzovať rezom, ako sa to robí pri bonsajoch. Vďaka šľachtiteľom si môžeme vybrať z drevín, ktoré dorastajú do menších tvarov a rozmerov. 

Galéria

Ovocie z balkóna
Ovocie z balkóna
Ovocie z balkóna
Ovocie z balkóna
Ovocie z balkóna
Ovocie z balkóna

Klasické ovocné dreviny s väčšími korunami i veľkoobjemovou koreňovou sústavou nie sú vhodné na dlhodobé pestovanie v nádobách. Museli by sme ich silno obmedzovať rezom či škrtením. To by však negatívne ovplyvnilo ich plodnosť aj životnosť a navyše by to bolo veľmi prácne. Šľachtitelia už vyšľachtili dostatok vhodných odrôd z bežných ovocných drevín, ktoré spĺňajú požiadavky na pestovanie v nádobách, takže dnes si už máme z čoho vybrať. Ich rast je väčšinou stĺpovitý, s minimalizovaným obrastaním do šírky, preto na udržanie ich stĺpovitého tvaru netreba žiadny alebo len minimálny rez. Plodonosná os pomaly dorastá do výšky 2,5 až 3 m.

Pestovať na skúšku?

Pestovanie ovocných drevín v nádobách si vyžaduje precíznejší pestovateľský prístup ako vo voľnej pôde v záhrade. Kto si chce odskúšať takéto pestovanie zjednodušene a s menšou investíciou do výsadbového materiálu, nech začne so sortimentom drobného ovocia. Tu si môžeme rezkovaním (ríbezle, egreše) alebo delením (maliny) jednoducho a prakticky zadarmo namnožiť dostatok skúšobného výsadbového materiálu. Tak si v praxi overíme zloženie a rozvrstvenie substrátu v nádobe, ako aj spôsob prihnojovania, závlahy a prezimovania. Keď „vychytáme muchy“, môžeme už bez obáv zo zbytočných strát a problémov pristúpiť k pestovaniu špeciálne vyšľachtených druhov a odrôd drobného ovocia, ale aj bežného veľkého ovocia a jeho stĺpovitých odrôd v záhrade.

Ovocné druhy a odrody balkónových drevín

Drobné ovocie – aj keď sú niektoré špeciál­ne vyšľachtené stĺpovité odrody vhodnejšie na „nádobové“ pestovanie, väčšinu bežných odrôd môžeme tvarovať tak, aby v nádobách nielen dobre rodili, ale i pekne vyzerali (akoby stĺpovito rástli). Drobné dreviny, či už sú to ríbezle, egreše, maliny, černice…, však rodia väčšinou na najmladšom dreve a ich kostrové, krík tvoriace konáre rýchlejšie starnú, ako je to pri veľkom ovocí; preto ich z roka na rok (maliny a černice) alebo aspoň raz za 4 roky musíme vymeniť za mladé, teda nahradiť novými výmladkami. A práve toto špecifikum musíme pri pestovaní drobného ovocia zohľadniť. To nám však zároveň umožňuje nielen získať veľmi skoro dobrú úrodu, ale aj využiť na nádobové pestovanie prakticky i všetky tradičné, plodonosmi dobre obrastajúce odrody. Pri výbere tradičných odrôd dôsledne dbáme na ich odolnosť proti chorobám, aby sme si pri ochrane nezamorovali chémiou svoje obydlia.

Jablone zvané baleríny vytvárajú len minimum bočných výhonov okolo osi stromčeka a dorastajú do výšky 3 m. Sú väčšinou samoopelivé a odolné, v máji sú vďaka svojim kvetom veľmi dekoratívne a obyčajne už v 2. roku urodia prvé šťavnaté a chutné plody. Prebierkou plodov po odkvete ich množstvo zredukujeme na 2, maximálne 3 kusy, aby sme stromček v jeho mladom rozvoji neobmedzili. Postupne však ponecháme viac a viac plodov. Začiatkom septembra dozrieva odroda ’Bolero‘ so žltozelenými plodmi, v polovici septembra ’Polka‘, koncom septembra oranžovočervené sladké ’Flamenco‘, ktoré uskladnené vydrží do Vianoc, a červený sladký ’Waltz‘, ktorý nám v sklade vydrží až 3 mesiace.

Hrušky sú delikatesným ovocím a väčšina z uvedených odrôd je vhodná nielen na priamy konzum, ale aj na uskladnenie. Sú väčšinou samoopelivé, no prítomnosť ďalších opeľovačov zvyšuje ich úrodu. V našich podmienkach sú dostatočne odolné a len zriedka potrebujú skrátiť niektoré do boku vystrelené výhonky. Dorastajú do výšky 2,5 m. V septembri dozrieva japonská hruška ’Prosecco‘, ’Condora‘ a ’Saphira‘, na prelome septembra a októbra dlho skladovateľný žltozelený ’Smaragd‘, červenkastá ’Decora‘, ktorá vydrží až do Vianoc, a výborná zimná zelenožltá hruška ’Obelisk‘.

Broskyne sú vďaka kvetom aj veľmi dekoratívne. Dorastajú do výšky 2,5 m, sú samoopelivé a zrejú od polovice augusta. Medzi najlepšie odrody patria ’Aida‘, veľká aromatická nektárinka ’Fantasia‘, ’Little Pinocchio‘.

Marhule by nemali chýbať v teplejších polohách na žiadnej terase či balkóne. Uvedené odrody sú odolné a samoopelivé. V júli dozrieva ’Campanilo‘, v auguste ’Golden Sun‘, na prelome septembra a októbra slivko-marhuľa ’Miracose‘, ktorá je aromatickým krížencom mirabelky a marhule, je samoopelivá a znesie až −20 °C.

Čerešne na stĺpovitých stromčekoch sú krásne počas jarného bohatého kvitnutia, ale aj v lete vďaka výrazne farebným plodom. Väčšinou sú samoopelivé, ale zmes odrôd predsa len lepšie plodí. Júlové odrody sú vhodné aj na zaváranie. Koncom júna dozrieva ’Sara‘, jej korunku treba občas upraviť rezom, v júli tmavočervená ’Victoria‘, ’Queen Mary‘, ’Sylvia‘, ’Helene‘.

Višňa ’Rubina‘ je sladkokyslá, zreje od polovice júla.

Slivky vynikajú svojou modročiernou farbou, žltou a šťavnatou dužinou, sú samoopelivé a ako všetko ovocie, aj ony lepšie rodia v zmesi odrôd. Koncom augusta zreje ’Fructa‘, v septembri ’Pruntop‘, ešte neskoršie ’Imperial‘.

Mirabelka ’Ruby‘ s červenými plodmi i dužinou je veľmi chutná, svieža, dozrieva v septembri; po zbere jej treba skrátiť bočné výhony.

Výsadbové nádoby

Výsadbové nádoby sú akýmsi „oblečením“ balkónových rastlín. V žiadnom prípade by nemali konkurovať a zatieňovať ich krásu (najmä svojou prehnanou farebnosťou). Proti prehrievaniu nádob môžeme použiť jednoduchý trik: vsadíme ich do väčšej nádoby a medzeru medzi nimi vyplníme keramzitom alebo kúskami polystyrénu. Vonkajšia nádoba zároveň slúži na zakrytie menej estetickej vnútornej nádoby. Praktické je, ak majú väčšie nádoby kolieska – v prípade potreby sa ľahšie premiestňujú.

Nádoby by mali spĺňať nasledujúce kritériá
• mali by byť dostatočne pevné, pokiaľ možno nerozbitné,
 mali by byť dostatočne objemné, aby spĺňali požiadavky vysadených drevín,
 mali by mať čo najmenšiu hmotnosť, aby sa minimalizovalo zaťaženie balkóna a aby sa dali aj ľahšie premiestňovať,
 mali by sa na slnku čo najmenej prehrievať, aby korene rastlín netrpeli prehriatím a aby substrát rýchlo nepresychal,
 mali by byť mrazuvzdorné,
 na dne musia mať odtokový drenážny otvor.

Hlinené vypaľované nádoby
Tradičné kvetináče sú buď s glazúrou, alebo bez nej; neglazované lepšie „dýchajú“, ale zasa v nich substrát rýchlejšie vysychá; pred prvým použitím je dobre ich namočiť do vody; nie sú nerozbitné a lacnejšie typy často ani mrazuvzdorné; drahšie terakotové výrobky z oblasti Stredomoria sú obyčajne pevnejšie i mrazuvzdorné.

Kovové nehrdzavejúce nádoby
Sú moderné, pevné, nie príliš ťažké, mrazuvzdorné, ale na slnku sa rýchlejšie prehrievajú.

Drevené nádoby
Staré sudy alebo špeciálne vyrobené hranaté nádoby či hranty pôsobia veľmi prirodzene; ich životnosť závisí od druhu použitého dreva; sú obyčajne lacnejšie a menej sa prehrievajú na slnku.

Plastové nádoby a vrecia
Sú ľahké, a preto sú ideálne na balkóny. Sú lacné, skoro nerozbitné, mrazuvzdorné, majú rôzne tvary; niektoré sa však môžu na slnku prehrievať.


Substrát pre nádobové dreviny

Bežná záhradná pôda nemôže nahradiť kvalitný substrát v nádobe. Môžeme tak síce ušetriť, ale riskujeme nielen prosperitu, ale často i život vysadených drevín. Kvalitný substrát obsahuje asi 60 % organických látok, najmä dobre vyzretého kompostu, a 40 % minerálnych látok, ako je ílový granulát, hlinitý podiel, hrubšia lávová zmes alebo piesok, prípadne bentonit či zeolit, ale i nadľahčujúci a prevzdušňujúci perlit. Jednoduchšie je kúpiť si hotový substrát.
Optimálny druh substrátu pre dreviny:
 kôstkoviny: broskyňa (A, C), marhuľa (H), slivka, mirabelka a ringlota (H, O), mandľa (A, C, H, S), čerešňa a višňa (H, O),
 jadroviny: jabloň, hruška a dula (C, H),
 drobné ovocie: egreše a maliny (C, H), jahody (A, C, H), ostružiny a ríbezle (A, C, H, O).
Vysvetlivky: A – hlinito-piesočnatá pôda, C – piesočnato-hlinitá, H – hlinitá, O – ílovito-hlinitá, S – štrkovito-hlinitá

Kyslosť substrátu

Kyslosť substrátu, teda jeho hodnota pH, je dôležitou vlastnosťou, ktorá vo veľkej miere závisí najmä od obsahu vápnika, ale aj horčíka, prípadne i draslíka a sodíka. Hodnota pH substrátu však ovplyvňuje prístupnosť pôdnych živín, čo teda priamo vplýva na rast pestovaných rastlín, na ich odolnosť proti chorobám, úrodnosť a životnosť. Preto musíme kyslosť substrátu kontrolovať nielen pri vysádzaní drevín, ale aj v priebehu ich pestovania.
Nároky na pH substrátu ovocných drevín sú: broskyne (6,0 – 7,0), mandle (6,5 – 7,8), marhule (6,0 – 7,0), slivky (6,0 – 7,5), čerešne (5,5 – 6,5), višne (5,5 – 6,5), jablone (6,2 – 7,5), hrušky (6,0 – 8,0), egreše (5,6 – 7,0), ríbezle červené (6,0 – 7,5), maliny (5,5 – 7,0), jahody (4,5 – 6,5), čučoriedky (3,5 – 5,0), brusnice (4,5 – 6,0), ostružiny (6,0 – 7,5), vinič (5,0 – 7,5).

Často sa do nádob ako podsadba prisadia jahody, bylinky či kvety. Dôležité je, aby všetky rastliny vysadené v jednom substráte mali podobné nároky na kyslosť.

Keďže počas pestovania dreviny pravidelne zavlažujeme aj prihnojujeme, kyslosť substrátu sa podľa kvality hnojív i tvrdosti vody obyčajne mení, niekedy až tak, že sa stane pre pestované rastliny nevhodnou. Preto by sme mali pH substrátu v 3- až 5-mesačnej perióde otestovať a podľa potreby ho buď upraviť, alebo drevinu v najbližšom možnom čase presadiť. Nevhodné pH substrátu sa môžeme pokúsiť upraviť aj priamo v nádobe, napríklad jeho preplachovaním vodou či slabým roztokom hnojív, prípadne výluhom z rašeliny; takisto môžeme začať drevinu prihnojovať hnojivom s opačnou kompenzačnou hodnotou pH alebo pri prekyslenom substráte odobrať jeho vrchnú časť a nahradiť ju drveným vápencom, v opačnom prípade pri silne alkalickom substráte možno pridať navrch substrátu vrstvu kyslej rašeliny.

Výsadba nádobových drevín

Vysádzame i presádzame zásadne v predjarí, najmä vtedy, ak hrubšie (napríklad rezom) zasiahneme do koreňovej sústavy alebo úplne z koreňov vytrasieme všetok substrát. Po presadení sa rany na koreňoch musia najprv dobre zahojiť, a to sa deje najlepšie v stále sa otepľujúcej pôde na jar. Až potom vyrastú nové korienky, ktoré sú podmienkou dobrého zakorenenia a, samozrejme, aj prezimovania. Po opadaní listov na jeseň je to naopak. Substrát v nádobách rýchlo prechladne a začínajúce mrazy poškodia kambium koreňového pletiva presadeného stromčeka natoľko, že nezačne vytvárať hojivý zával, z ktorého by potom vyrastali korienky, ale po namrznutí začne hniť. To významne zhorší zakoreňovanie stromčeka aj jeho schopnosť prezimovať vonku v nádobe.

Na začiatku leta, teda počas vegetácie, však môžeme stromčeky zakúpené v nevhodných malých kontajneroch presadiť do veľkých pestovateľských nádob, ale bez porušenia koreňového balu.

Najvhodnejšie je, ak si zakúpime mladé stĺpovité stromčeky vo veľkých kontajneroch, v ktorých ich môžeme pestovať aj niekoľko rokov. Tým nám na začiatok odpadne aj starosť so zaobstarávaním vhodného výsadbového substrátu. Dôležité je nájsť seriózneho predajcu. Pri kúpe si všímame nielen kvalitu použitého substrátu, ale predovšetkým to, či má nádoba dostatok drenážnych otvorov aj dobrú drenážnu vrstvu.

Dôležité je správne vrstvenie

Ak pri výsadbe použijeme poréznu keramickú nádobu, nezabudnime ju na niekoľko hodín namočiť do vody, aby ňou nasiakla. Dno nádoby musí mať niekoľko odvodňovacích otvorov na odtok prebytočnej závlahovej a dažďovej vody. Inak by sa substrát rozbahnil a na to sú dreviny citlivé. Drenážna vrstva na dne nádoby sa skladá z hrubých keramických črepov voľne prekrývajúcich spodné otvory, na ne nasypeme stredne hrubú drenážnu vrstvu, ktorá môže byť z ťažšieho materiálu, ak to balkón unesie (keramzit, drvený kremičitý kameň). Naopak, ľahším drenážnym materiálom sú tepelne expandované ľahké minerálne hmoty, ako aj kúsky nalámaného polystyrénu. Na drenážnu vrstvu (5 až 8 cm) položíme netkanú textíliu, aby substrát neprepadal do drenáže. Na textíliu nasypeme spodnú vrstvu substrátu, nad ktorú vysadíme stromček. K nemu postupne prisypávame substrát a pritom stromček jemne potriasame, aby sa substrát dostal všade medzi korene. Nakoniec dosypeme zvyšný substrát asi do výšky 5 cm od horného okraja nádoby a dobre ho zavlažíme. Sadnutý substrát neskôr doplníme a jeho vrch môžeme mulčovať, napríklad keramzitom, kôrou či kompostom.

Rastlinná podsadba

Rastlinnú podsadbu môžeme využiť na aromatickú fytoncídnu ochranu drevín pred niektorými škodlivými činiteľmi. Proti monílii ovocia dobre pôsobí cesnak a pažítka, proti voškám kapucínka, levanduľa, saturejka, nechtík, šalvia, trebuľka a materina dúška, proti hrdzi ríbezlí palina pravá, proti mravcom levanduľa, nechtík, kapucínka a trebuľka.

Samozrejme, pri prihnojovaní treba brať do úvahy, že aj podsadba spotrebúva živiny a vodu. Na druhej strane, vhodne zvolené rastliny podsadby môžu skonzumovať určité exkrementy dreviny, čím zabránia únave substrátu. Tak nám zároveň pomôžu oddialiť potrebu presadenia stromčeka.

Terasa vysadená ovocnými okrasnými rastlinami

Presádzanie je nevyhnutné

Nutnosť periodického presádzania je daná malým objemom substrátu v pestovateľskej nádobe, vyčerpaním substrátu a jeho zahltením odpadovými látkami, ktoré vylučujú korene rastlín. Tie pri vyššej koncentrácii negatívne ovplyvňujú rast, odolnosť aj plodnosť. Podobne substrát zaplavujú aj balastné zvyšky z použitých hnojív – nebezpečne ho zasoľujú. Bezbalastné hnojivá do určitej miery predĺžia interval presádzania. Na konci roka je vhodné skontrolovať zasolenie substrátu.

Spočiatku treba dreviny pestované v nádobách presádzať každé 2 až 4 roky, neskôr sa môže interval predĺžiť – závisí od pestovateľskej starostlivosti. Po viacročnom pestovaní v nádobe sa môže stať, že niektoré stromčeky veľmi prerastú. V takom prípade ich už nie je vhodné presádzať do väčších nádob; lepšie je presadiť ich do záhrady, kde sa budú môcť rozrásť.


Optimálny spôsob vysádzania stĺpovitých stromčekov na balkónové pestovanie

Zasolenosť substrátu

Rastliny sú najcitlivejšie na výšku koncentrácie solí sodíka a chlóru. Orientačné informácie o vhodnosti koncentrácie živných roztokov môžeme čerpať zo skúseností s hydroponickým pestovaním, pri ktorom živné roztoky obsahujú podľa druhu pestovanej rastliny 0,05 až 0,5 % solí (teda 0,5 až 5 g rozpustných solí v 1 l vody), pričom priemerne však vyhovuje koncentrácia 1,5 až 2 g v 1 l vody.

O zasolenosti substrátu nám mnoho povie napríklad orientačná pestovateľská skúška: využijeme citlivosť šalátu a reďkovky – prosperita týchto rastlín v substráte nám dá odpoveď. Čiastočne môžeme zasolenosť, najmä sodíkom, posúdiť i zmeraním pH pôdy.

Nutnosť presádzania rastlín môžeme oddialiť i tým, že z vysadenej nádoby odoberieme vrchnú vrstvu vyžitého substrátu až do úrovne korienkov a nahradíme ju substrátom bohatým na organické zložky. Najviac však oddialime potrebu presádzania rastlín vtedy, ak na prihnojovanie používame bezbalastné hnojivá, ktoré dokážu rastliny kompletne využiť, a to bez zvyšku, ktorý by zasolil pôdu.

Náš TIP
Biele výkvety na hlinených alebo terakotových nádobách odstránite tak, že ich na 24 hodín ponoríte do vody s rozmiešanou kyslou rašelinou. Môžete použiť aj ocot zriedený dvojnásobným množstvom vody, prípadne pridať aj hrsť soli, tak odstránite nielen usadený vápnik, ale aj riasy.

dobrá rada

Únosnosť balkóna rozhoduje

O tom, či si môžeme na visutom balkóne či terase dovoliť pestovať rastliny v nádobách a v akom rozsahu, jednoznačne rozhoduje ich únosnosť. To by sme si mali najprv zistiť. Väčšiu únosnosť majú zväčša vstavané lodžie alebo podpivničené terasy. V každom prípade sa však snažíme, aby osadené pestovateľské nádoby boli čo najľahšie (materiál, objem nádoby, kvalita substrátu, prípadne drenážnej a mulčovacej vrstvy).

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, archív autora
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2016, JAGA GROUP, s.r.o.

  1. ján says:

    super článek

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.

Kde sa diskutuje