Pestovanie byliniek v záhrade

Bylinky môžeme pestovať v záhradke (samostatná bylinková záhradka), vo forme skalky, v bylinkovej špirále alebo v špeciálnych črepníkoch. Väčšina z nich vyžaduje veľa slnka, nie sú však náročné na pôdu – vyhovuje im ľahšia pôda. Bylinky môžu byť jednoročné, dvojročné i trvalky s vytrvalými podzemnými časťami. Používame ich v rôznych formách na priamy boj s ľudskými neduhmi. Rastliny, ktoré pestujeme v bylinkovej záhrade, vytvárajú jemnými farebnými odtieňmi a aromatickou vôňou pokojnú atmosféru a súčasne sú pre gazdinú bohatou zásobárňou najrozličnejších korenín.

Galéria

Liečivé rastliny
Skupina divo rastúcich alebo pestovaných rastlín sa uplatňuje najmä pri výrobe liekov. Obsahujú špecifické liečivé látky, napríklad jedovaté alkaloidy, glykozidy rôzneho zloženia, horčiny, triesloviny, voňavé prchavé éterické oleje, slizovité látky, rastlinné farbivá a vitamíny. Tieto látky majú na ľudský organizmus rôznorodé, najmä protizápalové, potopudné, močopudné, sekretolytické (uvoľňujú hlieny) a prekrvujúce účinky. Zvyšujú látkovú premenu, uvoľňujú kŕče, tlmia i stimulujú nervovú sústavu. Priamo alebo nepriamo (podporne) podporujú zdravie, zmierňujú chorobné príznaky alebo pôsobia aj preventívne.

Používame ich vnútorne, v domácich podmienkach najčastejšie vo forme čajov, odvarov, záparov a tinktúr (liehový výluh) alebo ich aplikujeme zvonka ako oleje, masti, obklady, liečivé kúpele či liehové výťažky na potieranie, mazanie a masáž. Liečivými účinkami sa vyznačujú najmä kvety, listy a plody bylín, ale liečiť môžeme aj kôrou niektorých drevín (lipa, breza, hloh, dub). Najznámejšími divo rastúcimi rastlinami sú alchamilka, kostihoj, lopúch, repík, veronika, žihľava a ďalšie. Niektoré dokonca pestujeme v záhrade ako okrasné kvetiny – napríklad ibiš, slez, divozel alebo šalviu.

Koreniny
Koreniny sú bylinné časti rastlín (najčastejšie vňate), kvety či plody s ostrou chuťou a výraznou vôňou. Používame ich ako prísady na aromatizovanie alebo zvýraznenie chuti jedál. Obsahujú silice, éterické oleje, horčiny, triesloviny, farbivá a vitamíny. Okrem zlepšenia chuti a vône jedla podporujú vylučovanie tráviacich štiav, žlče a zlepšujú metabolizmus. Na rozdiel od niektorých liečivých rastlín neobsahujú jedovaté alkaloidy. Do jedál ich pridávame v malom množstve, no ich správnym výberom a kombináciou v zmesiach dosahujeme typickú chuť a odlišnosť. Oreganom je známa talianska kuchyňa, zmes kari je typická pre indickú a v Mexiku sa nezaobídu bez ostrých čili papričiek. V našich klimatických podmienkach si dopestujeme napríklad fenikel, horčicu, kôpor, ligurček, majorán, medovku, mätu, palinu, papriku, rascu, tymian (dúška tymianová), saturejku, žeruchu a iné.

Výber byliniek do záhrady 
Na pestovanie v záhrade sú najvhodnejšie bylinky s liečivými i účinkami, ktoré môžeme zároveň využiť ako koreniny do kuchyne. Výber byliniek prispôsobujeme pôdnym a klimatickým podmienkam záhrady, orientácii záhradného pozemku na svetové strany (oslnenie),a tiež mikroklimatickým pomerom (vplyv vetra, stekanie studeného vzduchu po svahu a pod.). Hoci je väčšina byliniek nenáročná na stanovište (dobre sa im darí aj v suchých a chudobných pôdach), na úspešné pestovanie je dôležitý správny výber druhov pre dané podmienky. Na slnečné miesto v záhrade sadíme divozel veľkokvetý, dúšku materinu, dúšku tymianovú, ibiš lekársky, ibiš ružový, levanduľu lekársku, medovku lekársku, nechtík lekársky, oman pravý, pamajorán obyčajný, palinu dračiu, ruman rímsky, rumanček pravý, slez lesný, šalviu lekársku a yzop lekársky. Polotieň obľubuje mäta pieporná, ligurček lekársky a trebuľka voňavá.

Bylinky v záhonoch
Bylinky v okrasnej záhrade môžeme pestovať v samostatných kvetinových záhonoch i zmiešané s vybranými trvalkami. Môžeme ich umiestniť v susedstve kríkových skupín či ružových záhonov ako doplňujúce okrasné rastliny. Z nízkych urobíme obruby záhonov i cestičiek. V zeleninovej záhrade by nemali chýbať samostatné hriadky všestranne upotrebiteľného rumančeka pravého a nechtíka lekárskeho, ktorý môže tvoriť i obruby zeleninových záhonov. Čerstvá bazalka pravá zo záhrady dodá vybraným jedlám neopakovateľnú príchuť. Zoskupenie rastlín s rovnakými nárokmi na podmienky, ako sú napríklad yzop, levanduľa, šalvia a dúška tymiánová, v jednom záhone zaručuje ich vyrovnaný rast a vývoj . Ak ich v južných oblastiach doplníme rozmarínom, nepotláčajú sa, ale sa navzájom dopĺňajú. Pri umiestňovaní využívame schopnosť aromatických byliniek vôňou odpudzovať škodcov a choroby na biologickú ochranu zeleninových, trvalkových aj ružových záhonov. Voňavá levanduľa a intenzívna vôňa mäty (piepornej a klasnatej) odpudzuje vošky z ruží a iných rastlín. Obruba kvetinového či zeleninového záhona ružovo kvitnúcou dúškou tymianovou odradí slimáky, slizniaky a slizniačiky (ulitníky). Ak záhon lemujeme pažítkou, zamedzujeme napadnutiu rastlín múčnatkou a chránime jahody pred plesňou sivou. Pažítka a ďalšie cesnaky chránia ruže pred čiernou škvrnitosťou.

Podpora rastu iných rastlín
Niektoré bylinky podporujú rast a produkciu voňavých a chuťových látok v susedných rastlinách. Rumanček a rebríček (myší chvost) zvyšujú podiel éterických olejov v mrkve, koreňovom petržlene a paštrnáku. Petržlenu svedčí aj susedstvo bazalky pravej, no citlivo reaguje na kôpor voňavý. Koriandru, kôpru a feniklu siatemu sa darí v spoločnosti koreninovej bylinky saturejky záhradnej a okrasnej i liečivej kapucínky väčšej. Nechtík, aksamietnica a rimbaba sa výborne znesú s akýmkoľvek susedom. Ligurček lekársky, palinu pravú a palinu božie drievko však sadíme tak, aby boli dostatočne vzdialené od svojich susedov. Obsahujú totiž horčiny, ktoré vylučujú aj do okolia (ovzdušia i pôdy), čím bránia ostatným rastlinám v raste.

Pripravujeme si pôdu 
Prevažná časť liečivých rastlín vyžaduje slnečnú polohu, znesie suché stanovište a uspokojí sa s pôdami chudobnými na živiny. Na takýchto miestach sú bylinky z hľadiska obsahu vonných a liečivých látok najkvalitnejšie (dúška tymianová, palina dračia, šalvia lekárska). Rastlinám pochádzajúcim z lesného prostredia (cesnak medvedí), vlhkomilným druhom (potočnica), všetkým druhom mäty a ligurčeku vyhovuje pôda bohatšia na živiny a primerane vlhká. Koreninové bylinky väčšinou vyžadujú ľahšiu humusovú pôdu ,majorán, koriander a saturejka výhrevnú, kým bazalka, medovka a yzop aj chránené polohy. Liečivé a aromatické bylinky v prevažnej miere vyžadujú neutrálnu alebo zásaditú pôdnu reakciu, prípadne dostatok vápnika v pôde.

Zber
Liečivá či aromatická látka sa nachádza buď v celej rastline, alebo je sústredená v jej časti – vňati, kvete, semene, podzemku, koreni. Podľa toho, kde sa jej nachádza najviac, sa rastlina zbiera. Zvyčajne je to olistená byľ na začiatku kvitnutia (repík, rebríček, ľubovník, šalvia), no môže to byť i samostatný kvet bez kalicha (divozel), koreň (kostihoj), podzemok (puškvorec). Vňaťové koreniny, ktoré používame počas celého vegetačného obdobia v čerstvom stave, postupne režeme alebo odštipujeme z nich lístky a pridávame do čerstvých šalátov alebo varených jedál (bazalka, medovka, ligurček, saturejka). Všetky bylinky a liečivé rastliny, ktoré nemôžeme spotrebovať v kuchyni v čerstvom stave, sušíme. Veľký vplyv na obsah účinných (liečivých i aromatických) látok v bylinkách, spôsobujúcich ich vôňu, chuť i liečivé účinky, má správny čas zberu. Čerstvé kvety, listy alebo vňať je najlepšie zbierať (rezať) v slnečný deň neskoro dopoludnia, keď obschne rosa. Najvyšší obsah účinných látok majú rastliny tesne pred kvitnutím, niektoré v čase plného kvetu (zemežlč, ľubovník).

Sušenie 
Ak chceme zachovať v bylinkách ich vôňu a liečivú silu, musíme dodržať niektoré zásady:

• Rastlinné časti zbierame v dopoludňajších hodinách, hneď po oschnutí rosy. Ak zbierame kvety, robíme tak hneď po vykvitnutí.
• Všetky časti rastlín sušíme ihneď po zbere. Neumyté, ale očistené bylinky viažeme do voľných kytíc a zavesené sušíme v tieni. Pri tomto spôsobe sušenia sa dostávajú aromatické látky do listov.
• Bazalku, saturejku, levanduľu, majorán, mätu a ďalšie bylinky môžeme sušiť aj v plytkých drevených debničkách, ktoré vyložíme papierom.
• Rastliny sušíme v tenkej vrstve a opäť dodržiavame teplotu a tienisté miesto.

Len čo sa rastlina začne v rukách drobiť, odlistíme byle a vňať uložíme do tmavých a nepriedušných nádob – vhodné sú rôzne sklenené, keramické alebo porcelánové.

Jednotlivé druhy byliniek oddelíme v čistom, vetranom a v bezprašnom prostredí. Pri použití sušenia alebo dosúšania umelým teplom (v elektrickej sušičke, rúre) dodržíme optimálne teploty sušenia: nechtík 70 °C, medovka, mäta, rumanček, slez 40 °C, repík 35 °C, divozel spočiatku 40 °C, pri dosúšaní 45 °C, ibiš lekársky 45 °C a ibiš ružový 50 °C. V nijakom prípade tieto hodnoty neprekračujeme. Správne usušená rastlina si musí zachovať pôvodnú farbu. Suchá byľ nesmie dotykom na tvár (líce) chladiť. Usušené bylinky uchovávame v tmavých vzduchotesných dózach označených štítkami a rokom zberu. Účinné látky si typickú vôňu uchovajú asi jeden rok.

Mrazenie byliniek
Na mrazenie sú vhodné: bazalka, palina, saturejka, kôpor, estragón, majorán, medovka, aníz a pažítka. Tento spôsob uskladnenia sa teší obľube najmä preto, že sa ním na dlhý čas zachová farba, chuť a z veľkej časti aj obsahové látky rastlín. Stráca sa však ich pekný vzhľad. Najlepšie je preto mraziť vňať rozdelenú na jednotlivé dávky. Praktické je aj zamrazovanie byliniek do kociek ľadu. Nadrobno posekané bylinky zalejeme vodou v nádobe na výrobu ľadu.

Bylinkové octy
Na prípravu octov použijeme 5- až 6-percentný ovocný, vínny alebo kvasný ocot a bylinky – bazalku, saturejku, kôpor, majorán, šalviu, tymián, rozmarín a medovku. Na 1 liter octu postačí 4 až 6 výhonkov rastlín. Čerstvú vňať byliniek uložíme do čistých fliaš a zalejeme octom. Dobre uzatvorené odložíme na slnečné miesto a necháme lúhovať istý čas (do 4 týždňov) – podľa toho, akú intenzívnu arómu si prajeme. Potom ocot scedíme cez jemné sitko a uskladníme v uzatvorených fľašiach.

Bylinková špirála
Ideálnym spôsobom výsadby byliniek, kde sa darí mnohým rastlinám na malej ploche, je bylinková špirála. Priemer špirály by mal byť 2 až 3 metre. Medzipriestory vyplníme štrkom. Miesta, kde vysadíme bylinky vyžadujúce pôdu so živinami, vyplníme substrátom. Pri sadení dávame pozor, aby sme rastliny, ktoré sú vyššie, vysadili do stredu špirály. Úplne hore sadíme tie, ktoré majú rady slnko, dolu tie, ktoré majú rady
vlhkú pôdu a polotieň.

Text: Vladimír Chudý
Foto: archív vydavateľstva