6 najväčších chýb, ktorých sa majstri dopúšťajú pri murovaní: Odhaľte ich skôr, ako bude neskoro!

Výstavba muriva má svoje pravidlá. Ak ich nedodržíte, steny nielenže budú krivé, ale môže byť vážne ohrozená aj ich statická stabilita.

Galéria

1. Medzi najčastejšie chyby patrí nesprávne založenie prvého radu tehál. Stavebníci zakladajú prvý rad bez výškového zamerania základu, nepoužívajú nivelačné pomôcky a používajú nesprávnu konzistenciu zakladacej malty.

Takto by ste mali postupovať: Pri zakladaní prvého radu brúsených tehál treba postupovať presne, aby sa odstránili výškové rozdiely základovej dosky. V mieste budúcich múrov je potrebné na vybetónovanú dosku najprv nataviť asfaltové pásy (prípadne inú, na to určenú hydroizoláciu) so šírkou približne o 150 mm väčšou, ako je hrúbka zakladaného muriva. Tie zabránia prenikaniu vlhkosti do muriva.

Následne treba vykonať výškové zameranie základovej dosky a nájsť najvyšší bod. Od tohto bodu sa odvíja úroveň maltového lôžka tak, aby sa zabezpečila aspoň 10 mm hrúbka malty pod každou tehlou. Maltové lôžko sa potom väčšinou nanáša od rohu postupne po celom obvode a pod vnútorné nosné murivo. Jeho úlohou je vyrovnanie nerovností podkladu a možnosť presného založenia prvého radu tehál, čo je základným predpokladom správneho murovania ďalších radov.

Výškové korektúry v ďalších radoch sú totiž prakticky nemožné. Používa sa na to špeciálna zakladacia malta, prípadne v zimnom období jej zimný variant. Malta sa mieša s vodou v pomere uvedenom na vreci a pomocou bubnovej miešačky alebo na to určeného miešadla tak, aby ste ju mohli ľahko urovnať, ale zároveň, aby sa do nej tehly nezabárali.

Pri nanášaní a urovnaní zakladacieho maltového lôžka odporúčame používať nivelačnú súpravu, ktorá pozostáva aspoň z dvoch výškovo nastaviteľných sťahovacích líšt. Medzi ne sa nanáša zakladacie maltové lôžko po jednotlivých úsekoch a urovnáva sa do roviny pomocou hliníkovej laty s dĺžkou aspoň dva metre.

Maltu nanášajte v celej šírke muriva, prebytočnú maltu po stranách je potrebné odstrániť. Pri zakladaní prvého radu tehál treba začať osadením tehál na rohoch stavby. Odporúčame pritom využiť doplnkové tehly, a to buď rohové, alebo kombináciu rohových a polovičných koncových tehál. Vďaka nim vznikne v priľahlých stenách optimálna väzba na polovičnú dĺžku tehly.

Medzi osadené rohové tehly potom natiahnite z vonkajšej strany steny murársku šnúru a pozdĺž nej do maltového lôžka ukladajte tehly tesne za sebou, tak aby sa navzájom dotýkali. Priebežne kontrolujte vodorovnú polohu tehál v dvoch smeroch – v priečnom smere (kolmo na rovinu steny) krátkou vodováhou každú tehlu, v pozdĺžnom smere s vodováhou dlhou 1 až 2 metre viacero tehál za sebou. Tehly môžete zarovnať jemným poklepom gumového kladiva.

2. Nedodržanie väzby v murive a nepoužívanie doplnkových (rohových) tehál pri niektorých formátoch.

Takto by ste mali postupovať: Väzba v murive, čiže vzájomný presah tehál v susedných radoch, musí mať určitú minimálnu dĺžku, aby vznikla náležitá väzba muriva. Zvislé škáry medzi jednotlivými tehlami v dvoch susedných radoch tehál nad sebou sa musia osadiť aspoň na vzdialenosť 40 mm alebo na 0,4-násobok výšky murovacích prvkov, podľa toho, čo je väčšie. Napríklad pre brúsenie tehly Porotherm Profi je to minimálne 100 mm.

Dĺžka väzby závisí vo veľkej miere od založenia rohov. Aby vznikla dostatočná väzba, musia sa pri niektorých formátoch tehál použiť rohové tehly, prípadne kombinácia rohovej a polovičnej koncovej tehly. Platí to pri formátoch Porotherm 50, 44 a 30. Použitím uvedených doplnkových tehál vznikne v priľahlých stenách optimálna väzba na polovičnú dĺžku tehly.

Rohové tehly v každom druhom rade toho istého rohu musia byť oproti rohovej tehle v predchádzajúcom rade otočené o 90˚. Hoci rohové tehly možno vytvoriť aj rezaním zo základných formátov, je to komplikovanejšie a vzniká pri tom zbytočne veľa odpadu. Omnoho jednoduchšie a tiež menej prácne je preto využiť doplnkové tehly.

3. Nesprávne zabudovanie dorezov.

Takto by ste mali postupovať: Žiadna murovaná stavba sa nezaobíde bez rezania murovacích prvkov (dorezov), treba ich však správne zabudovať. Pri výstavbe sa treba snažiť, aby bolo dorezov čo najmenej. Pri kladení tehál sa odporúča postupovať vždy od rohov do stredu, a to tak, aby v každom rade, a teda v každej vrstve tehál, bol len jeden dorez.

Veľkosť dorezu musí byť taká, aby bolo možné vzniknutú škáru medzi dorezom a tehlou bez väčších problémov vyplniť vhodným materiálom. Pri jednovrstvových obvodových murivách je ideálne vyplnenie takéhoto detailu izolačnou maltou, prípadne stredovú časť vyplniť PUR penou a z lícových plôch vyplniť dorez maltou do úrovne 10 mm.

Ak sa na stavbe nepoužijú doplnkové tehly, potom sú dorezy nevyhnutné aj na vytvorenie rohov, čo sa však neodporúča. Dorezy, ktorým sa na stavbe vyhnúť nemožno – pri použití len základných formátov –, sú dorezy pri okenných otvoroch. Tu je veľmi dôležité ich správne otočenie. Pílenú časť rezanej tehly by ste mali otočiť do muriva a nepílenú časť v smere do otvoru.

4. Nesprávne založenie akustickej deliacej steny a následne jej nesprávne murovanie. Stavebníci na tehly nenanášajú maltu celoplošne, ale iba v dvoch pásoch alebo na „buchty“. Vznikajú tak vzduchové medzery a netesnosti, ktoré zásadne znižujú vzduchovú nepriezvučnosť steny.

Takto by ste mali postupovať: Pri murovaní akustických tehál je potrebné dodržať niekoľko zásad. Založenie akustickej deliacej steny je potrebné realizovať na vhodnú zvukovoizolačnú podložku, napríklad na ťažké asfaltové pásy. Šírka pásov má byť približne o 40 mm väčšia ako navrhovaná šírka akustickej steny.

Pri murovaní akustických tehál je potrebné tehly ukladať za sebou tesne na zraz a tehly do maltového lôžka spúšťať po boku už uložených tehál. Medzi tehlami nesmú byť väčšie medzery, ktoré by spôsobovali netesnosti. Ložná škára sa musí premaltovať celoplošne na celú šírku muriva. Ak sa použijú tehly s maltovou kapsou, je túto potrebné rovnako v plnom objeme premaltovať v každom rade, aby nezostávali vzduchové dutiny a otvory, ktorými sa môže šíriť zvuk.

Na murovanie akustických stien sa používajú malty s vysokou objemovou hmotnosťou, min. 1 650 kg/m³ a vyššou. Maltové kapsy sa odporúča vypĺňať maltou s redšou konzistenciou, aby bolo možné ich dokonalé vyplnenie, v prípade potreby použiť pri premaltovaní káps vhodný drevený kolík. Dorezy v akustických stenách sa odporúča robiť na 15 – 25 mm škáru, ktorú následne rovnanou maltou v celej šírke a výške treba premaltovať.

Dôležitou súčasťou murovania akustických deliacich stien sú detaily napojenia na priľahlé konštrukcie. Tieto napojenia môžete riešiť dvoma spôsobmi, a to pružným a pevným spôsobom. Vhodnosť použitia toho-ktorého spôsobu závisí od potrieb danej stavby.

5. Nesprávne zabudovanie prekladov.

Takto by ste mali postupovať: K dispozícii je niekoľko typov prekladov. Všetky preklady, ktoré ponúkame, sa osádzajú na klasickú maltu. Nikdy nie na penu ani lepidlo. Vysoké preklady (napr. Porotherm KP 7) sú určené predovšetkým do obvodových a vnútorných nosných stien. Sú nosné ihneď po zabudovaní, bez potreby montážneho podoprenia.

Preklady Porotherm KP 7 možno zabudovať iba v jednej polohe, a to nastojato do maltového lôžka, ideálne na celú tehlu. Kompletný preklad nad otvorom zhotovíte zložením z potrebného počtu prefabrikátov v závislosti od hrúbky steny, resp. od zaťaženia. Takto zostavený preklad zviažte na koncoch viazacím drôtom, aby ste predišli prípadnému preklopeniu a pádu prekladov z ostenia.

V závislosti od druhu obvodového muriva treba rátať aj so zateplením prekladu. Ak ide o viacvrstvové obvodové murivo a osadenie rámu okna alebo dverí, dodatočným vonkajším zateplením treba vyhotoviť presah až na tento rám výplne otvoru tak, aby nám z exteriéru do interiéru tieto preklady nepremŕzali. Pri jednovrstvovej obvodovej stene sa tepelnoizolačná vrstva zakomponuje do skladby vysokých prekladov tak, aby tvorila jednoliaty celok s izolačnou vrstvou vytvorenou v koncových tehlách ostení.

Nízke preklady (Porotherm KP 11,5 a 14,5) nie sú samonosné po zabudovaní, sú preto vhodné predovšetkým na zhotovenie prekladov vo vnútorných nosných a nenosných stenách. Nosný prvok, tzv. spriahnutý preklad, vznikne z potrebného počtu prekladov až po zhotovení murovanej alebo betónovej tlakovej zóny nad prekladom. Nízke preklady sa rovnako ukladajú do maltového lôžka a s predpísaným presahom. Počas montáže treba preklad podoprieť, aby nedošlo k jeho porušeniu.

Počet použitých vysokých alebo nízkych prekladov nad jedným otvorom závisí od typu prekladu, od hrúbky steny a zaťaženia. Treba použiť taký počet prekladov, ktoré dokážu zabezpečiť bezpečné prenesenie zaťaženia.

6. Používanie nevhodného náradia na rezanie, vŕtanie, drážkovanie či kotvenie.

Takto by ste mali postupovať: Na reálnej stavbe sa nemožno vyhnúť úprave rozmerov tehál. Na ich rezanie sa odporúča používať výlučne náradie určené na tento účel. V žiadnom prípade sa nesmú tehly sekať. Na rezanie je vhodné použiť ručnú elektrickú pílu (aligátor), ktorá je vhodná na rezanie všetkých priečne dierovaných tehál na menších stavbách. Na veľkých stavbách, kde je potrebné rezať väčšie množstvo tehál, je vhodnejšia stolová okružná píla.

Za účelom vedenia rôznych rozvodov, ako sú elektrina, voda, odpad a podobne sa v murive vytvárajú drážky. Tu odporúčame používať elektrickú drážkovaciu pílu, frézu alebo aspoň uhlovú brúsku. Drážkovacia fréza vytvorí priamo drážku s potrebnými rozmermi. Pomocou drážkovacej píly sa vytvoria dva súbežné zárezy s potrebnou hĺbkou a v požadovanej vzdialenosti od seba, pričom drážka sa následne vytvorí tak, že sa keramika medzi zárezmi povylamuje plochým dlátom.

Ak je potrebné na stenu čokoľvek zavesiť, treba pristúpiť k vŕtaniu a ku kotveniu. Prvým predpokladom na to, aby bolo akékoľvek kotvenie spoľahlivé, je správne vyvŕtaná diera. Do tehál je potrebné vŕtať zásadne bez príklepu. Ideálne sú vrtáky s brúseným tvrdokovovým ostrím a s valcovou stopkou, prípadne frézky. Do masívnych tehál, ako sú napr. tehly malých formátov či akustické tehly, možno vŕtať aj s príklepom.

Výber vhodného kotviaceho prvku závisí od typu tehly (orientácia a veľkosť dutín), od druhu a veľkosti zaťaženia. Do muriva z dierovaných tehál sa odporúča používať kotviace prvky s predĺženou rozpernou zónou. Rozperné kotviace prvky musia byť skrutkovacie a nie zatĺkacie.

Ak je murivo neomietnuté a je možnosť voľby miesta kotvenia, odporúča sa kotvy umiestniť do styčných škár medzi tehlami alebo do ložnej škáry z klasickej malty (ak sa použila aspoň vápenno-cementová malta).

Text: Andrea Dingová v spolupráci s Gabrielom Szöllösim, produktovým manažérom wienerberger
Foto: wienerberger, shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám špeciál