Jesenná výsadba byliniek

Pri pestovaní liečivých rastlín môžeme okrem úžitku získať aj pekné záhradné zátišie – mnohé z nich totiž krásne kvitnú. Pri výsadbe sa môžeme inšpirovať rôznymi geometrickými tvarmi a vysadiť ich napríklad do tvaru hviezdice či do kruhu rozdeleného na pravidelné časti, ale aj do pestrej mozaiky či šachovnice. My sme zvolili špirálu.

Galéria

Dvojetapová výsadba

Liečivé rastliny sú jedno- aj dvojročky alebo trvalky. Jeseň je vhodná práve na vysadenie trvalých bylín, ktoré sme si vopred dopestovali alebo kúpili (vždy len v črepníkoch alebo malých kontajneroch! – je tu väčšia istota, že sa po presadení ujmú).
Keďže väčšina našich liečiviek kvitne v lete a my chceme mať špirálu okrasnú už na jar, môžeme si medzi trvalky teraz na jeseň vysadiť na jar kvitnúce cibuľoviny. Po odkvitnutí ich nahradíme doma dopestovanými alebo zakúpenými jedno- a dvojročnými liečivkami. Táto dvojetapová výsadba liečivých rastlín (jesenná a jarná) nám odbremení naše aj tak dosť vysoké jarné pestovateľské zaťaženie v záhrade. Napokon, skutočný záhradkársky rok sa začína na jeseň.

Tri faktory pestovania liečiviek
► svetelné podmienky
► kvalita pôdy
► vlhkosť pôdy

Výhody bylinkovej špirály

1. Dokáže skrášliť každý voľný priestor v záhrade.
2. Môžeme ňou zakryť napríklad peň vyrezaného stromu a jeho rozkladajúce sa drevo využiť ako hnojivo.
3. Na jej stavbu postačí lacný a dostupný odpadový materiál (staré tehly, kamene).
4. Stavba je nenáročná a relatívne rýchla.
5. Nezaberie veľa miesta.
6. Vďaka zvýšenému terénu je starostlivosť o špirálu nenáročná a nezaťažuje chrbát.
7. Estetické pôsobenie zvýši malé jazierko na úpätí špirály.

Postavme si bylinkovú špirálu

Aj keď postaviť si špirálu zdravia nie je náročné, predsa by sme mali zohľadniť určité zákonitosti, aby nám stavba slúžila dlhé roky:

Oslnený voľný priestor
s priemerom aspoň 2,5 až 3 m, aby rastliny mali dostatok miesta

Orientácia
najnižšie miesto špirály (s jazierkom) musí byť orientované na juh

1. krok
Základová jama
Kolíkmi si vyznačíme kruh a vyberieme z neho zeminu do hĺbky 30 cm. Do jamy nasypeme štrk do takej výšky, aby po jeho zhutnení bola vrstva hrubá asi 20 cm.

Ďalej postupujeme trochu rozdielne – závisí to od toho, či budeme špirálu stavať z tehál, kameňa alebo drevených kolov.

Bylinky, ktoré sú citlivejšie na mráz, na zimu prikryjeme. Tie, ktoré neznášajú zimu, na jar po mrazoch zapustíme do zeme aj s väčším poréznym keramickým črepníkom a na zimu ich prenesieme dovnútra. Foto: thinkstock.com

Kamenná špirála

Vonkajší priemer kamennej špirály oproti tehlovej trochu zväčšíme, lebo kamenné steny budeme smerom dovnútra špirály na väčšiu stabilitu jej stien murovať trochu zošikmené.

2. krok
Stavba
Kamene ukladáme na seba naplocho s pôdnou medzivrstvou. Sedimentačné vrstvy kameňov (najmä vrstevnatých zo sedimentov) musia byť uložené vodorovne – budú lepšie odolávať zatekajúcej a v zime zamŕzajúcej vode.
Stavať začíname na obvode špirály a súbežne dvíhame aj jej strednú časť, aby sme mohli s rastom stavby zasypávať jej vnútro drenážnym (v strede špirály) alebo pestovateľským substrátom (na obvode).

3. krok
Kotevné kamene
V stredne vysokých a v najvyšších partiách špirály zabudujeme do strednej výšky steny tzv. kotevné kamene, ktoré sú oproti ostatným dlhšie. Zapustíme ich dlhšou stranou do vnútorného substrátu.

4. krok
Jazierko
Jazierko vytvoríme rovnako ako pri tehlovej špirále.

Ešte pred výsadbou ostatných rastlín vysadíme do škáry drobnejšie skalničky.

Osadenie bylinkovej špirály

Záhradník radí
Aby bola starostlivosť o špirálu pohodlná, jej výška by nemala presahovať 120 cm.

Svetelné podmienky

Aby bylinky vytvorili dostatok liečivých látok, potrebujú slnečnú energiu. Niektorým vyhovuje plné slnko, iným zasa polotieň (tie vysadíme napríklad do tieňa vyšších rastlín alebo na severnú stranu špirály).

Za plné slnko sú vďačné:
•  trvalky: pamajorán, levanduľa, ruta, palina, rozmarín, rebríček, saturejka, šalvia, ľubovník, tymian, materina dúška, rimbaba, ibiš, echinacea,
•  letničky a dvojročky: bazalka, borák, divozel, rumanček, majorán, stévia (nie je mrazuvzdorná, ale pri prezimovaní v byte vydrží viac rokov).

Byliny vhodné do polotieňa: 
•  trvalky: čechrica, medovka, yzop, potočnica, prvosienka jarná, cesnak medvedí, kostihoj, mäta pieporná,
•  letničky: kapucínka, nechtík, saturejka.

Byliny rastúce v hlbšom tieni:
•  trvalky: cesnak medvedí, skorocel, alchemilka, kostihoj, mäta pieporná, valeriána lekárska.

Tehlová špirála

Buduje sa najľahšie, lebo materiál má pravidelné a hladké tvary. Aby sa nám stavba už počas prvej zimy nerozpadla, tehly musia byť vypálené a mrazuvzdorné.

2. krok
Stavba
Na základovú zhutnenú štrkovú vrstvu položíme prvý rad tehál v tvare budúcej špirály. Staviame od stredu. Tehly ukladáme na seba nasucho tak, aby zvislé medzery medzi jednotlivými vrstvami tehál neboli nad sebou. Priestor vytvorený v strede špirály zasypeme hrubým drenážnym materiálom (štrk, kúsky tehál).

3. krok
Pôdna výplň
Od polovice špirály smerom k  jej spodnému vyústeniu už nedávame drenážnu vrstvu, ale humusový a vododržný substrát. Najvyššiu časť špirály vyplníme ľahším, priepustnejším a na živiny chudobnejším substrátom (aspoň 30 cm), mal by byť viac vápenatý. Pôdnu výplň niekoľkokrát pokropíme vodou a necháme pár dní uľahnúť. V prípade potreby doplníme substrátom.

4. krok
Jazierko
Pri spodnom vyústení špirály vytvoríme malé jazierko. Do zeme zapustíme plastovú čiernu nádobu (určenú na jazierka), starú vaničku či hlboké umývadlo, ktoré vyložíme čiernou fóliou. Jazierko môžeme vytvoriť aj pomocou špeciálnej fólie na jazierka, ktorú uložíme do vyhĺbenej jamy. Pod fóliou však musíme vytvoriť lôžko z jemného piesku (s hrúbkou asi 5 cm), ktoré prekryjeme geotextíliou alebo kúskom starého koberca (ochrana pred prerazením fólie ostrými kamienkami podkladu). Prečnievajúcu fóliu na okrajoch jazierka zahrnieme pôdou a jej horný lem prekryjeme neostrými plochými kameňmi. Jazierko naplníme vodou a po uľahnutí pôdy vysadíme do špirály rastliny a dobre ich zavlažíme.

Čistec (Stachys) Foto: thinkstock.com

Drevená špirála

Na jej stavbu sú vhodné hrubšie koly z odolnejších druhov dreva (agát, dub). Koly zvonka, najmä časť, ktorá pôjde do zeme, trochu opálime nad ohňom – budú odolnejšie proti rozkladu. Koly zatlčieme do zeme tak, aby vytvorili steny postupne sa zvyšujúce smerom k stredu špirály.

Nepoužívame chemicky impregnované drevo, napríklad železničné pražce – otrávili by rastliny alebo aj nás!

Kvalita pôdy

Výhodou špirálového pestovania byliniek je, že v rôznych jej úsekoch môžeme upraviť pôdu presne podľa požiadaviek rastlín. Vo vrchnej, dobre oslnenej časti špirály pestujeme slnkomilné rastliny, ktoré obľubujú aj suchšiu a vápenatejšiu pôdu s dobrou drenážou. Do nižších úrovní špirály dáme výživnejšiu zeminu s vyšším obsahom humusu, ktorá lepšie zadržiava vlahu – sem sadíme rastliny, ktorým vyhovujú práve takéto podmienky. K jazierku alebo priamo do neho vysadíme vlhkomilné a vodné rastliny. Do kameninových škár špirály sa hodia skôr suchomilné rastliny menšieho vzrastu. Tak aj na malom priestore dokážeme dopestovať širokú škálu byliniek.

Liečivé rastliny vhodné do:
•  ťažkej až poloťažkej pôdy: čechrica, borák, kostihoj, mäta pieporná, medovka, nechtík, pažítka, šalvia,
•  ľahšej až piesočnej pôdy: arnika, borák, koriander, levanduľa, majorán, materina dúška, tymian, medovka, pažítka, palina, rozmarín, saturejka, očianka, yzop, zemežlč,
•  vápenatej pôdy: čakanka, divozel, levanduľa, majorán, materina dúška, medovka, palina pravá, pľúcnik lekársky, prvosienka jarná, rozmarín, rebríček, šalvia, očianka, zemežlč
•  pôdy s vyšším obsahom humusu:  čechrica, cesnak medvedí, mäta pieporná, medovka, valeriána lekárska, prvosienka jarná, echinacea, bazalka, majorán.

Bylinky sa najlepšie sušia zavesené na teplom a suchom mieste. Foto: thinkstock.com

Vlhkosť pôdy

Na stabilnú vlhkosť pôdy sú náročnejšie najmä:
•  trvalky: čechrica, cesnak medvedí, skorocel alchemilka, kostihoj, mäta pieporná, medovka, yzop, valeriána lekárska, prvosienka jarná,
•  letničky: bazalka, borák, rumanček, kapucínka, nechtík, saturejka, stévia.

Dobrá rada
Účinné látky obsiahnuté v bylinkách (vitamíny, antioxidanty, enzýmy a ostatné biologicky aktívne látky) sú biochemicky veľmi reaktívne, sú citlivé na svetlo, okysličenie, a najmä na teplo. Preto sa ich snažme z veľkej časti konzumovať surové, či už vo forme zelených vňatí, ako dochucovadlá šalátov či rozmixované a ochutené v osviežujúcich, liečivých nápojoch. –>

Pôda a liečivá sila

Aby bylinky v našej záhradke prosperovali, mali by sme sa snažiť napodobiť ich prírodné podmienky. Mnohé, najmä siličné liečivky si žiadajú priepustné, nezamokrené, teplé pôdy a plné slnečné žiarenie – len tak totiž môžu bohato produkovať liečivé silice. To sa však často nerešpektuje a všetky bylinky sa sadia do rovnakej, na živiny až pribohatej a chemicky vyhnojenej pôdy. Potom síce prosperujú ešte lepšie ako v prírodnej chudobnejšej pôde a dokonca vytvoria aj veľa biomasy. Lenže my ňou nejdeme kŕmiť dobytok, ale liečiť seba, preto nás v prvom rade zaujíma obsah a kvalita liečivých látok, a tých je v takto prekŕmených a bujných rastlinách podstatne menej. Navyše, ich biologickú hodnotu znižujú použité chemické hnojivá.

Aký tvar záhona s liečivými rastlinami zvolíme, závisí od nás a priestorových možností záhrady. Dôležité je, aby sme zohľadnili požiadavky rastlín na pôdu, svetlo a vlahu. Foto: thinkstock.com

Farebná minipríručka
:: modré kvety
   borák, rozmarín
:: purpurovomodré kvety
   yzop, levanduľa, kostihoj, tymian, fialka
:: purpurové listy
   odrody mäty piepornej, bazalky, šalvie
:: ružovopurpurové kvety
   pažítka, majorán, pamajorán, šalvia muškátová
:: žlté kvety
   ľubovník, púpalka, púpava
:: biele kvety
   kostihoj, čechrica, valeriána lekárska
:: oranžové kvety
   nechtík, kapucínka
:: striebristé listy
   levanduľa, jablčník, šalvia

Vysaď, čo naozaj potrebuješ

Liečivých rastlín je veľmi veľa. My si do liečivej špirály zdravia vysadíme najmä tie, ktoré sú najpotrebnejšie pre náš bežný život. Tak si zabezpečíme dostatočné zásoby pre domácu bylinkovú lekárničku, najmä pre prípady prvej pomoci (nachladnutie, chrípka, bolesť kĺbov, dezinfekcia drobných rán a odrenín, bežné tráviace problémy a iné).
Väčšina liečiviek má širšiu liečebnú škálu. Ak zohľadníme tieto účinky, výber sa podstatne zúži. Nebudeme pestovať rastliny, ktoré si môžeme nazbierať v prírode, a takisto ani tie, ktoré sú už vysadené inde v záhrade, čo znamená podstatne menšie pestovateľské zaťaženie. Zistíme si, či rastlinám celoročne vyhovujú naše klimatické pomery, alebo ich budeme musieť na zimu preniesť do priestorov, v ktorých budú chránené pred mrazom.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com, archív autora
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.