hlávkový šalát

Pestovanie jarných šalátov je veľmi vďačné a obľúbené. Najjednoduchšie sa pestuje listový šalát, ktorý vytvára ružicu krehkých, no za to voľných listov. V tesnom závese za ním je hlávkový šalát, ktorý vytvára uzavretú a kompaktne vyzerajúcu hlávku jemnej a vyváženej chuti. Jeho listy sú chutné a chrumkavé. Na skoré pestovanie sú vhodné odrody jarného hlávkového šalátu, ktorým vo všeobecnosti vyhovujú podmienky nevykurovaných fóliovníkov.

Hlávkový i listový šalát patria k najobľúbenejším záhradným šalátom, pretože sa im darí takmer v akomkoľvek podnebí. Ich sejbou a výsadbou sa začína tá pravá záhradkárska sezóna.

Listový šalát sa dá pomerne ľahko vypestovať. Režeme ho podľa potreby a vždy niečo na riadku zostáva. Pestovanie hlávkového šalátu je náročnejšie.

Klasický hlávkový šalát alebo jeho delikátnejšia forma – ľadový patria na naše stoly celé dlhé generácie. Táto zelenina má vysokú biologickú hodnotu. Nemenej hodnotný je štiav, ktorému sa hovorí tiež šťavel.

Šalátová zelenina zohráva v zdravom životnom štýle zásadnú úlohu. Nielen bežný šalát, ale aj špenát, valeriánka či arkta, by nemali chýbať na našich tanieroch. Pozitívnym faktom je, že túto zdravú zeleninu si môžeme vypestovať sami v záhradkách, a to aj teraz – koncom leta.

Kedy a s čím ich vysádzať? Ponúkame vám prehľad zeleniny, ktorú si môžete dopestovať napríklad aj vo vyvýšenom záhone a niektoré aj na slnečnom balkóne.

Reďkovka (Raphanus sativus) ako kultúrna rastlina sa objavila už u Rimanov, Grékov a v Egypte ho tiež poznali. Obsahuje veľké množstvo tzv. skorých čerstvých vitamínov C-,B1-, B2-, a P práve preto zohráva dôležitú rolu v zásobení s skorými vitamínmi.

Priaznivé účinky konzumácie zeleniny na naše zdravie sú všetkým určite dobre známe. Ak sa neviete rozhodnúť, čo by ste chceli pestovať na zeleninovej hriadke, môžete skúsiť šalátovú zeleninu. Ponuka je skutočne bohatá.

Záhradka, kde pestujeme ovocie, zeleninu a kvety, je predovšetkým miestom na oddych,  ale možno ju využiť aj na zásobovanie potravinami. Skôr, ako sa leto skončí, zostáva ešte dosť času, aby sme si v záhradke dopestovali listové šaláty, a ďalšiu zeleninu na jesenný zber. Vysievame špenát, šaláty, reďkovku a väčšinu druhov kapustovej zeleniny. Do konca augusta môžeme ešte vysádzať kaleráb, zimnú kapustu a kučeravý kel.

Aj keď sa dni vo februári predlžujú, záhradkár sa môže na svoju záhradu zatiaľ len tešiť a túžiť po prvej čerstvej zelenine. No dobrý gazda vie, na čo sa treba v tomto mesiaci zamerať.

Apríl je mesiac výsadby predpestovaných kvetov a zeleniny. Hĺbka výsadby ovplyvňuje ich ďalší rast. Väčšinu druhov vysádzame do takej hĺbky, v akej boli predpestované. Plytkú výsadbu vyžaduje hlávkový šalát a zeler. Hlbšie vysadený šalát často nevytvorí hlávku, pretože srdiečko nie je nad úrovňou pôdy. Hlboko vysadený zeler zle rastie, má malé a deformované buľvy. Naopak, hlbšiu výsadbu vyžaduje pór, ktorý vytvorí dlhšiu bielu konzumnú časť. Hlbšie vysádzame aj rajčiaky, najmä vysoké odrody.   

 Pri zdravej výžive uprednostňujeme zeleniny bez chemického ošetrenia alebo s minimálnym použitím chémie. Jednou z možností je pestovanie druhov rezistentných alebo tolerantným k jednotlivým chorobám. Rezistentné odrody choroby nenapádajú a aj pri značnom výskyte sú poškodené len veľmi málo. Tretí a zároveň posledný diel našej jarnej série.