Záhradkár vo februári

Aj keď sa dni vo februári predlžujú, záhradkár sa môže na svoju záhradu zatiaľ len tešiť a túžiť po prvej čerstvej zelenine. No dobrý gazda vie, na čo sa treba v tomto mesiaci zamerať.

Galéria

V ovocnom sade
Ak je v januári priaznivé počasie, môžeme v ovocnom sade rezať stromy. Začneme jabloňami a hruškami. Ak v noci teploty neklesnú pod 2 °C, môžeme sa pustiť aj do sliviek, višní, čerešní, ríbezlí a egrešov. Marhule a broskyne vo februári nerežeme. Ak sme na jeseň nehnojili maštaľným hnojom, na napadaný sneh môžeme nasypať priemyselné hnojivá. Na plochu ich dávkujeme presne podľa pokynov uvedených na obale hnojiva. Zimná vlaha sa už postará o to, aby hnojivo presiaklo do pôdy až ku koreňom stromov. V prípade priaznivého počasia môžeme na pôdu rozhádzať aj kompost a plytko ho zakopať do pôdy. Ešte máme čas rezať zimné vrúble. Aby nevypučali, založíme ich do chladu. Broskyne musíme striekať proti kučeravosti listov.

Zeleninová záhrada
Zelenina má v ľudskej výžive veľký význam, preto venujme jej pestovaniu viac času. Na juhu nastáva už koncom mesiaca oteplenie a pôda „dozrieva“ na spracovanie. Siať zeleninu už vo februári má niekoľko výhod. Zimná vlaha urýchli dozrievanie a pomôže nám k skorej úrode. Vyhneme sa tak riziku sadenia po dlhých a studených marcových dažďoch, keď sa pôda rozbahní a do záhrady nemôžeme aj dva až tri týždne vstúpiť. Povrch pôdy pred výsevom starostlivo upravíme. Hrudy rozbijeme na menšie kusy a zeminu urovnáme. Riadkovačom vyznačíme riadky a začneme siať najskôr šalát, špenát a reďkovku. Pokúsime sa zasiať aj žeruchu, ktorá na zber dozrie najskôr.

Nesejeme veľa, radšej budeme v sejbe pokračovať neskôr. Vysievame aj niekoľko odrôd hrášku, ktorý zberáme postupne v máji i v júni. Zasejeme aj trochu skorej mrkvy. Pretože vychádza zo zeme pomaly, pridáme semená reďkovky, ktoré vzídu skorej a budú označovať riadok mrkvy. S ostatnými výsevmi počkáme na ďalšie mesiace. Musíme rátať s tým, že februárová výsadba je trochu riziková. Ak napadne sneh, mladé rastlinky pod ním bez svetla a vzduchu zahynú. Nestáva sa to často, ale možnosť skorej úrody vlastnej zeleniny za to riziko stojí…

Sadenie po hnojení
Maštaľný hnoj môže byť priateľom i nepriateľom zeleniny. Keď hnojíme maštaľným hnojom, zeleninu sadíme zásadne až v ďalšom roku po hnojení. Keď pestujeme zeleninu na mieste, kde sme predtým vysadili cibuľu alebo cesnak, zle rastie a má menšiu úrodu. Je to preto, že cesnak aj cibuľa sa zle znášajú s inými druhmi. Namiesto nich môžeme vysadiť hrach alebo fazuľu. Pôdu môžeme zlepšiť hnojivom, a to maštaľným hnojom alebo jeho primeranou náhradou – kompostom, ktorý si v záhrade vyrobíme sami.
 
Osevné postupy
Zelenina je z pestovateľského hľadiska zo všetkých poľnohospodárskych plodín najnáročnejšia. Aby sme boli úspešní, pestujme ju výlučne podľa osevného postupu. Osevný postup je striedanie plodín na jednom pozemku. Rastliny striedame podľa nárokov na živiny, hĺbky zakoreňovania, veľkosti listovej plochy a aj podľa toho, ako sa po sebe znášajú. Najdôležitejšie hľadisko na zostavovanie osevného postupu sú nároky rastlín na maštaľný hnoj, resp. ich neznášanlivosť naň. Túto zásadu dodržujeme.

Príbuznosť rastlín
Pri zostavovaní osevného postupu zohľadňujeme okrem hnojenia maštaľným hnojom aj príbuznosť rastlín. Príbuzné rastliny by sa nemali pestovať na jednom mieste po sebe skôr ako po piatich rokoch. Túto požiadavku len ťažko dodržíme najmä v malých záhradách, keď v nich pestujeme veľa príbuzných hlúbovín: hlávkovú kapustu, hlávkový a ružičkový kel, karfiol, brokolicu, kaleráb, kučeravý kel a pekinskú (čínskou) kapustu. Musíme nechať aj dlhší odstup medzi pestovaním cibule a cesnaku. Zásadu striedania plodín dodržiavame aj v tom prípade, keď striedame zeleninu s kvetmi. Napríklad cibuľa je príbuzná narcisom a tulipánom a ozdobné kapusty sú kapusty, aj keď sa nejedia. Dobré je striedať aj širokolistú zeleninu so zeleninou s úzkymi listami. Rastliny s úzkymi listami nezakryjú pôdu a na jej povrch napadá veľa semien burín. Široké listy však bránia prístupu svetla k pôde a zamedzujú rast buriny.

Biele kultivary kalerábu vysádzame do pareniska a zberáme ho najskôr.	Modré kaleráby nedrevnatejú, preto ich môžeme sadiť aj neskôr.

Osevný plán
Zeleninu sejeme alebo sadíme na jar po jesennom hnojení maštaľným hnojom. Množstvo maštaľného hnoja by malo byť 3 až 10 kg/m². Niektoré druhy zeleniny sa vyznačujú vysokými nárokmi na obsah živín v pôde, a preto ich po hnojení organickým hnojivom prihnojujeme priemyselnými hnojivami alebo kompostom. Osevný plán (umiestnenie tej-ktorej plodiny v záhrade) robíme aj s ohľadom na náročnosť plodín na vlahu. Medzi rastliny náročné na živiny v pôde a vlahu patria hlúboviny: kapusta (hlávková a pekinská), kel (hlávkový, ružičkový, kučeravý, špargľový), karfiol, brokolica a kaleráb. Zaraďujeme sem aj plodovú zeleninu: uhorky, rajčiak, papriku, tekvicu, žltý melón, červenú dyňu a patizón. 

Sadenie zeleniny
Druhý rok po hnojení sadíme koreňovú, listovú a cibuľovú zeleninu, ako je mrkva, petržlen, paštrnák, cibuľa, cesnak a liečivé rastliny. Nezabúdame na špenát, šalát, cviklu a čakanku. Priame hnojenie síce neznášajú, ale vyžadujú dostatočnú zásobu živín v pôde. Na jar, keď je pôda veľmi uľahnutá, hlbšie ju pokopeme a prekypríme vidlami. Pôdu nerýľujeme, aby sa nevysúšala. Pre koreňovú, cibuľovitú a listovú zeleninu pripravíme hlbšie prekyprenú pôdu.

Dobrá rada
Miesto, kde chceme sadiť zemiaky a chceme ich mať veľmi skoro, zakryjeme priesvitnou tmavou fóliou (na šírku najmenej 1,5 až 2 metre). Pôda sa pod ňou postupne prehreje.  Značky z papierových vrecúšok zo semien sa v pôde rozložia a neskôr si nepamätáme, čo sme kam zasiali, preto z plastového materiálu pripravíme menovky pre budúce sadenice. Špeciálnou fixkou pre záhradkárov napíšeme na ne ich názvy.

Vladimír Chudý
Foto: archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám