Prečo pestovať šalát a štiav?

Klasický hlávkový šalát alebo jeho delikátnejšia forma – ľadový patria na naše stoly celé dlhé generácie. Táto zelenina má vysokú biologickú hodnotu. Nemenej hodnotný je štiav, ktorému sa hovorí tiež šťavel.

Galéria

ŠALÁT

Aký prínos má pre nás?

Šalát so zelenými listami – či už hlávkový alebo ľadový, obsahuje množstvo horčíka, chlorofylu, vlákniny. Nachádzajú sa v ňom aj vitamíny skupiny B, vitamín C, E, vápnik, draslík, fosfor, zinok, sodík, jód, meď, kobalt, karotén. Viac karoténu obsahujú červené odrody šalátu.

Kedy a ako ho zberáme?

Hlávkový šalát by sme mali zberať výhradne v skorých ranných hodinách alebo večer, keď už nesvieti slnko. Treba myslieť na to, že po zbere veľmi rýchlo vädne. Pozitívom je, že letný šalát, ktorý sme vysadili z priesad môžeme zberať ešte aj na jeseň. Hlávky šalátu odrežeme ostrým nožom tesne nad povrchom pôdy.

Ľadový šalát zberáme najmä v lete, ale ak sme ho pestovali z priesad vysadených v júli a auguste, ešte v septembri máme chutnú úrodu. Októbrovú a novembrovú úrodu dosiahneme z priamej sejby v júni a v júli. Zberáme ho rovnakým spôsobom ako hlávkový šalát.

Ako ho skladujeme?

Šalát je najvhodnejšie ihneď skonzumovať, ale ak ho rozdelíme na listy, opatrne umyjeme v chladničke vydrží pár dní. Ideálne je trhať ich na menšie časti rukami, nie kovovým nožom, aby nestratili cenné vitamíny.

ŠTIAV

Aký prínos má pre nás?

Listy štiavu poznali už starí Gréci a Rimania, dnes je čoraz obľúbenejší aj v Európe, i keď u nás sa stále pestuje zriedkavo. Pozitívne je, že nie je na pestovanie náročný, sadiť sa dá aj do kvetináča. Má mnoho pozitívnych účinkov, predovšetkým prečisťuje organizmus, krv a vnútorné orgány, pomáha pri zápche, kožných problémoch, reumatizme. Obsahuje vitamíny C, E, K, A a B, šťaveľan draselný, horčík, fosfor, síru, kremík v organickej podobe, vlákninu, aminokyseliny a chlorofyl.

Kedy a ako ho zberáme?

Pri pestovaní štiavu je dôležité odstraňovať kvetné stonky. Tak totiž podporíme tvorbu nových listov. Listy zberáme orezávaním postupne – podľa potreby približne 40 až 50 dní od vysiatia, prípadne naraz každé tri-štyri týždne. Výhodou štiavu je, že je to trvácna rastlina a mráz jej neublíži. Pokojne ho môžeme nechať na rovnakom stanovišti niekoľko rokov a opakovane sa tešiť zo zdravej úrody.

Ako ho skladujeme?

Štiav sa okrem použitia za čerstva zvykne sušiť ako bežné bylinky, chutnejšia voľba je však, ak ho dáme zamraziť. Predtým z neho dôsledne povyberáme trávu a iné druhy rastlín, rovnako aj nezdravé listy. Opláchneme ho studenou vodou a necháme asi minútu vo vriacej vode. Štiav mierne stmavne. Necháme ho vychladnúť a vysušiť, následne vložíme do plastových nádob alebo vrecúšok a necháme zamraziť. Z mrazeného štiavu môžeme uvariť chutnú prílohu alebo polievku. Šikovným riešením je listy nasekať alebo rozmixovať a vložiť do nádoby na výrobu ľadu. Skladovať sa dá aj naložením do soli.

Sabína Zavarská
Foto: shutterstock.com
Zdroj: Magdaléna Valšíková-Frey, ROK V ZELENINOVEJ ZÁHRADE + biologická ochrana