Ako riešiť najčastejšie problémy pri pestovaní hlávkového šalátu

Listový šalát sa dá pomerne ľahko vypestovať. Režeme ho podľa potreby a vždy niečo na riadku zostáva. Pestovanie hlávkového šalátu je náročnejšie.

Galéria

Hlávkovému šalátu musíme dopriať oveľa viac času na dozretie a vytvorenie hlavičky. Kým sa k nej dopracuje, počasie môže zmariť celú našu snahu a starostlivosť.

Šalát reaguje na teplo a dĺžku dňa

Dlhodobé horúce počasie spôsobuje zmeny chute šalátových listov. Existujúce listy zhorknú a nie sú také svieže. Zabránime tomu tým, že budeme šalát udržiavať dobre zavlažovaný. Ak je na slnečnom mieste, pomôže, ak vytvoríme čiastočný polotieň – vysokými rastlinami, zástenou či slnečníkom.

Dĺžku slnečného svetla – teda dĺžku dňa, ovládať nedokážeme. Žiaľ, práve ona často spôsobuje, že šalát ide do semena. Jedným z riešení je vysadenie priesad čo najskôr na jar.

Kedy je najlepšie vysadiť priesady hlávkového šalátu?

Zvyčajne sa vysádzajú od marca do konca apríla, ale dôležitá je aj denná doba. Najvhodnejšie na výsadbu je neskoré popoludnie – podvečer. Nezabudnite sadenice šalátu dobre zaliať. Vďaka tomu budú mať celý večer a noc na to, aby sa v zemine usadili – ešte skôr, ako na nich zasvieti slniečko.

Ako podporíte zdravý rast hlávkového šalátu?

Mnohí pestovatelia sa stretávajú s problémami s veľkosťou hlavičiek či ich vzhľadom. Nedostatok živín v pôde sa odzrkadľuje aj na chuti. Ako sa týmto neželaným stavom vyhnúť?

Pridajte do pôdy veľa organických látok, aby ste si zachovali vlhkosť a dávajte rastlinám pravidelné dávky hnojiva s obsahom dusíka (ale neprehnojujte!). Kostná múčka alebo rybia emulzia podporia rýchly rast hlávkového šalátu.

Jesenná úroda

V polovici leta môžeme vysadiť nové rastliny, aby sme mali jesennú úrodu. Ak nie sú veľké horúčavy, alebo žijete v chladnejšom prostredí, môžete priamo vysievať osivo na záhon. V horúcich polohách lepšie funguje predpestovanie priesad v kontajneroch na chránenom mieste pred slnkom a ich vysádzanie na tienisté miesto.

Choroby a škodcovia hlávkového šalátu

Bakteriálna hniloba šalátu – prejavuje sa černejúcimi ohraničenými škvrnami, najmä na najstarších listoch, ktoré ležia na zemi. Je problémom daždivého leta alebo premokrenia pôdy. Ochorenie preniká aj do pôdy a rýchlo sa šíri, a tak treba pozberať zdravé rastliny a choré odstrániť. Existujú aj prípravky proti tomuto ochoreniu, ale nebývajú vždy úspešné.

Nedostatok vápnika – nedostatok vápnika je príčinou okrajovej nekrózy listov. Postupne hnednú a odumierajú. Pomôže vápnik v dostupnej forme. Suchý alebo naopak premokrený substrát dostupnosť vápnika zhoršuje.

Plesne – pleseň sivá a pleseň šalátová najčastejšie napádajú hlávkový šalát. Napadnuté časti žltnú a pokrývajú sa plesňou. Chorobu podporuje vlhkosť, huba prežíva v pôde. Všetky napadnuté rastliny treba včas odstrániť. Neprehnojujte dusíkom, nepremokrujte pôdu, používajte dezinfikovanú zeminu.

Slimáky – zo škodcov hlávkový šalát obľubuje niekoľko druhov slimákov (Deroceras sp., Arion sp., Milax sp., Limax sp.). Poškodenie si všimnete hneď – kvôli výhryzu na listoch. Opäť pomáha nechať pôdu medzi polievaním preschnúť, k dispozícii sú aj ekologické prípravky, napríklad granule s obsahom fosforečnanu železitého.

Drôtovce – Čoraz častejšie sa v našich záhradách objavujú nepríjemné drôtovce. Chutia im zemiaky, ale aj šalát. Sú to larvy kováčikov. Živia sa koreňmi rastlín. Vy si len zrazu všimnete, že hlávka šalátu z ničoho-nič zvädla. Keď ju vytiahnete zo zeme, zistíte, že má vyžraté korene. Ekologickí záhradkári drôtovce zberajú ručne. Vyskúšajte k záhonom šalátu vysadiť horčicu či repku. Tieto plodiny pôsobia na drôtovce toxicky.

Prečítajte si ostatné diely nášho seriálu:

Najčastejšie problémy pri pestovaní mrkvy a ako si s nimi poradiť

Ako riešiť najčastejšie problémy pri pestovaní stonkového zeleru

Ako si poradiť s najčastejšími problémami pri pestovaní karfiolu

Najčastejšie problémy pri pestovaní melónov a ako ich riešiť

Sabína Zavarská
Foto: istock