Zelenina na jesenný zber
Záhradka, kde pestujeme ovocie, zeleninu a kvety, je predovšetkým miestom na oddych, ale možno ju využiť aj na zásobovanie potravinami. Skôr, ako sa leto skončí, zostáva ešte dosť času, aby sme si v záhradke dopestovali listové šaláty, a ďalšiu zeleninu na jesenný zber. Vysievame špenát, šaláty, reďkovku a väčšinu druhov kapustovej zeleniny. Do konca augusta môžeme ešte vysádzať kaleráb, zimnú kapustu a kučeravý kel.
Galéria
Prezimuje dobre aj pod snehovou prikrývkou. Začiatkom septembra zaštipneme vrchol rastliny, čím podporíme tvorbu ružičiek. Ranná rosa v auguste a septembri tiež podporuje tvorbu ružíc. Po premrznutí sú ružičky veľmi jemné a chutné. Ružičkový kel (Brassica oleracea var. Gemmifera) je významnou zeleninou v jesennom a zimnom období.
 |
 |
Ozimný kel
Na jeseň môžeme sadiť aj ozimný kel, ale iba odrodu Arkta. Je to špeciálne vyšľachtená odroda na prezimovanie. Ostatné odrody vymŕzajú. Predpestované priesady vysádzame do konca septembra do sponu 50 × 40 cm. Mladé rastliny musíme pred príchodom zimy prihrnúť pôdou, aby ich ťažký sneh nevyvrátil.
Brokolica
Patrí medzi kapustovú zeleninu, ktorá vytvára najkvalitnejšie ružice práve v jesennom období. Pre výborné chuťové vlastnosti, vysokú nutričnú hodnotu a všestranné použitie si už získala veľkú obľubu. Väčšina odrôd po zbere hlavnej stredovej ružice vytvára veľké množstvo veľmi kvalitných postranných ružíc. Brokolica sa zberá skôr, ako sa začnú otvárať kvety. Vyvinuté rastliny brokolice znesú aj krátkodobé poklesy teploty do – 7 °C. Najznámejšia a najpestovanejšia odroda je Marathon F1 je, ktorá tvorí veľké a kvalitné ružice, dobre obrastá a je vhodná hlavne pre jesenný zber.
Cibuľa
Na prezimovanie vysádzame na jeseň aj sadzačku cibuľky, z ktorej získame na jar skorú lahôdkovú cibuľku. V septembri vysadíme sadzačku do riadkov vzdialených 20 až 25 cm a v riadku na vzdialenosť 3 až 5 cm do hĺbky 5 cm. Pred príchodom zimy riadky prekypríme a mierne nahrnieme. Na ochranu pred silnejším mrazom je vhodné nastielanie.
–>
Špenát
Na prezimovanie vo voľnej pôde ho vysievame až do konca septembra a potom ho zberáme v apríli. Semená sejeme do riadkov vo vzdialenosti 0,25 cm. Špenát pestujeme na jarný a jesenný zber. Musíme sa vyhnúť pestovaniu v letných horúčavách, pretože potom vybieha do kvetu. Pretože má krátke vegetačné obdobie (30 až 45 dní), vyžaduje pôdy s dostatočnou zásobou živín. Najpriaznivejší termín výsadby na jesenný zber je koniec augusta. Aj keď pestovanie špenátu (Spinacea oleracea) v posledných rokoch ustúpilo ponuke mrazených výrobkov, z vlastnej záhrady však chutí predsa len najlepšie.
 |
 |
Šalát
Najobľúbenejšou a najrozšírenejšou zeleninou je šalát hlávkový (Lactuca sativa subsp. capitata). Na jesenný zber – od septembra do októbra – používame skoré odrody, ktoré vysievame v prvej polovici augusta. Na záhony priesady vysádzame do konca augusta. Šalát vyžaduje slnečné a výhrevné pôdy so zásobou živín. Silné priesady vysádzame na záhony do sponu najmenej 30 × 30 cm, najmä ľadový šalát, pretože hlávky dorastajú do väčších rozmerov. Zimný šalát môžeme ponechať na záhone aj počas zimných mesiacov. Vyžaduje však chránený záhon s humusovou zeminou. Podobne môžeme vysievať aj šalát siaty pravý (L.s. subsp.secalina), ktorý sa líši od hlávkového šalátu tým, že nevytvára hlávky, ale veľké svetlozelené, bohato skučeravené listy.
Reďkovka
Medzi obľúbenú a zdravú zeleninu v jarnom, ale aj v jesennom období patrí reďkovka (Raphanus sativus var. radicula). Má krátke vegetačné obdobie, zakoreňuje na rozdiel od iných zelenín veľmi plytko. Vyžaduje humusovú pôdu, zásobenú dostatkom vlahy počas celého obdobia rastu. Reďkovku na jesenné pestovanie a zber sejeme od polovice augusta do polovice septembra.
Pekinská kapusta
Rýchlo rastúca jesenná a zimná zelenina pekinská kapusta (Brassica pekinensis) je rastlina dlhého dňa. Nemôže sa vysádzať v lete, rýchlo by vybiehala do kvetu. Preto pekinskú kapustu vysievame v priebehu augusta priamo na záhon a po vyklíčení ju jednotíme na vzdialenosť 30 cm (ponecháme vždy najsilnejšiu rastlinu). Vyžaduje slnečné stanovište a priepustné pôdy s vysokým obsahom živín, vhodná je vápenitá pôda, ktorú je potrebné udržiavať rovnomerne vlhkú. Nepriateľmi pekinskej kapusty sú skočky, ktoré vyžierajú otvory v jemných listoch mladých rastlín. Ak silno poškodia aj srdiečko, rastliny nevytvárajú hlávku. Preto ich zakrývame napr. netkanou textíliou. Kapustu zbierame skôr, ako nastanú silnejšie mrazy.
 |
 |
Červená šalátová hlávková čakanka
Posledný termín výsadby čakanky – Radicchio (Cichorium intybus var. foliosum) – je v prvom augustovom týždni, preto ak si chceme predpestovať priesady, vysievame semená o 3 týždne skôr. Rastliny vysádzame do sponu 25 × 30 cm na plné slnko, do hlbokých, kyprých pôd bohatých na humus a živiny. Radicchio je nízka rastlina s horkými červenozelenými listami a kompaktným srdiečkom, ktoré konzumujeme surové v šalátoch. Je bohatá na vitamíny a minerálne látky.
Šalát poľný
Šalát poľný (Valeriánka poľná – Valerianella locusta syn) je u nás menej pestovaná zelenina. Jej prednosťou je krátke vegetačné obdobie a malá náročnosť na prostredie. Na jar je to najskoršie zberaný šalát, ešte skôr ako hlávkový. Vysievame ho koncom júla a v auguste na zber v jeseni a od septembra do začiatku októbra na spotrebu v zime a skoro na jar. Keďže je mrazuvzdorný, pokračuje v raste i v bezmrazivých zimných dňoch, takže ho počas celej zimy môžeme aj zberať. Osivo šalátu (valeriánky) vysievame do riadkov vzdialených 15 až 20 cm, tak husto ako špenát. Po vzídení ho preberieme na vzdialenosť 10 cm.
Text: Ing. Katarína Kettmanová
Foto: autorka, archív vydavateľstva
Zdroj: Časopis Urob si sám
Komentáre