Šalátová zelenina v skratke

Priaznivé účinky konzumácie zeleniny na naše zdravie sú všetkým určite dobre známe. Ak sa neviete rozhodnúť, čo by ste chceli pestovať na zeleninovej hriadke, môžete skúsiť šalátovú zeleninu. Ponuka je skutočne bohatá.

Galéria

Rukola = roketa siata

Listy majú výraznú aromatickú, prenikavo štipľavú chuť. Ich korenistá príchuť pripomína chren alebo žeruchu. Mladé lístky sa používajú do miešaných šalátov aj ako ozdoba v studenej kuchyni. Staršie listy sa spracúvajú tepelne.
Pestovanie: Pestuje sa z priamej sejby začiatkom jari a na jeseň. Vysievajte do riadkov vzdialených 15 až 20 cm, po vytvorení pravých listov jednoťte na 5 cm. Lepšie je však urobiť redší výsev – tak nemusíte jednotiť. Zber sa začína 4 až 5 týždňov po výseve, keď majú listy výšku 10 až 15 cm. Zberajú sa jednotlivé listy – odlomte najstaršie alebo zrežte celú rastlinu (lepšie je zrezať ju trošku vyššie nad rastovým vrcholom – srdiečkom, o 2 až 3 týždne z neho vyrastú listy na ďalší zber). Výsev opakujte každé 2 až 3 týždne. Rukolu môžete pestovať nielen na záhone, ale aj v okenných debničkách.
Pestovateľské nároky: Nie je náročná, je odolná – znesie aj slabé mráziky okolo –3 °C. Počas vegetácie ju zavlažujte.

Šalát listový alebo šalátová zmes

Na prípravu šalátovej hriadky sú najvhodnejšie hotové kolekcie listových šalátov – dubolisté. Majú výrazne laločnaté, kučeravé, žltozelené, červené až červenohnedé listy. V obchode ich nájdete pod názvami Bowl, Dubagold, Dubared, Roden, Lolo rosa (Lollo). Do zmesi môžete pridať čínsku listovú horčicu Red Giant, rukolu, mangold či valeriánku poľnú.
Šalátové lístočky sa pripravujú obvyklým spôsobom – v sladkokyslom náleve, s citrónovou šťavou, olejom či s trochou kyslej smotany.
Pestovanie: Zmes vysievajte od marca do augusta riedko do riadkov alebo vejárovitým rozhodením – naširoko priamo na záhon. Zberať môžete už 35 až 45 dní po výseve, keď sú rastlinky vysoké asi 10 cm.
Pestovateľské nároky: Záhon pred výsevom musí byť jemne spracovaný a vlhký. Na jar je vhodnejšie slnečné miesto, cez leto polotieň. Počas vegetácie treba porast udržiavať primerane vlhký, nie však premokrený.

Ľadový šalát

Ak ho skladujeme v chlade, vydrží aj 14 dní. Je odolný proti teplu a vybiehaniu do kvetu, preto sa dá úspešne pestovať v lete.
Pestovanie: Dá sa dopestovať z priesad i výsevu od marca do júla. Vysádza sa na vzdialenosť 30/40 × 40 cm. Vegetačné obdobie od výsevu po zber je 110 až 120 dní.
Pestovateľské nároky: Neznáša zamokrené a studené pôdy. Je náročnejší na živiny.

Mizuna

Táto japonská listová zelenina sa používa do šalátov aj na dusenie – ako špenát. Má vysoký obsah vitamínu C, draslíka a vápnika. Pre nízky obsah cukrov je mizuna vhodná pri diabetickej a redukčnej diéte. Využívajú sa jednotlivé listy alebo celé ružice.
Pestovanie: Postupujte podobne ako pri pestovaní Celtuce. Vysievajte ju do riadkov vo vzdialenosti 40 × 5/10 cm.

Rímsky šalát

Konzumujú sa vnútorné, vybielené listy. Sú veľmi jemné a chrumkavé.
Pestovanie: Najlepšie je dopestovať si vlastné priesady. Vysádza sa v druhej polovici marca na vzdialenosť 30/40 × 30 cm. Vegetačné obdobie je 100 až 120 dní. Prvú úrodu môžete zberať už v druhej polovici mája.
Pestovateľské nároky: Žiada piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté pôdy. Optimálna teplota na pestovanie je 15 až 20 °C.

Celtuce – špargľový šalát

Ide o mutáciu šalátu so zdužnatenou stonkou. (Názov vznikol z anglického názvu pre zeler – cellery a šalát – lettuce). Zhrubnuté stonky sa používajú ako zeler a listy ako šalát. Stonku možno jesť surovú alebo ju tepelne upraviť (4 minútky stačia na osmaženie, podusenie či povarenie), pred použitím ju treba ošúpať. Listy sa používajú na prípravu šalátu.
Pestovanie: Je odolný proti chorobám, ľahko sa dá dopestovať aj u nás. Vysieva sa do riadkov vzdialených 40 cm, v riadku na 5 až 10 cm. Keď rastliny dosiahnu výšku 5 cm, jednotia sa na 15 až 20 cm. Zber je 3 až 4 mesiace po výseve, keď majú stonky hrúbku asi 3 cm, sú krehké a jemné.

Hlávkový šalát

Je prvým jarným zdrojom vitamínov B1, B2, B6, C, E, provitamínu A, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka, mangánu, selénu a kyseliny listovej. Obsahuje veľa vody a vlákninu.
Pestovanie: Väčšinou sa pestuje z priesad, ale môže sa aj vysievať (od marca do začiatku júla, do hĺbky 1 cm a riadkov vzdialených 30 cm). Dĺžka vegetačného obdobia od výsevu po zber je 80 až 110 dní.
Pestovateľské nároky: Nevyhnutné je polievanie, a to hneď po výsadbe a v čase uzatvárania hlávky. Skoré jarné výsadby môžete zakryť bielou netkanou textíliou na zvýšenie teploty, vlhkosti v mikroklíme a skrátenie vegetačného obdobia.–>

Čo majú spoločné? ▶ Sú to väčšinou jednoročné rastliny. ▶ Pomerne dobre odolávajú nízkym teplotám. ▶ Nie sú náročné na svetlo. ▶ Neznášajú zamokrené pôdy. ▶ Majú krátke vegetačné obdobie. ▶ Sú vhodné aj na pestovanie vo vyšších polohách. ▶ Neznášajú hnojenie organickými hnojivami. ▶ Žiadajú hlinitopiesočnaté až piesočnatohlinité pôdy. ▶ Majú sklon zhromažďovať v sebe dusičnany, preto treba opatrne používať aj minerálne hnojivá obsahujúce dusík.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: thinkstock.com
Zodpovedná redaktorka: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám , JAGA GROUP, s.r.o.