Zelenina po celý rok vďaka vykurovanému skleníku

Postaviť skleník a zabezpečiť si tak celoročne čerstvú zeleninu pre celú rodinu je vecou viacerých serióznych úvah. Zvážiť musíme nielen svoje pestovateľské ciele, ale aj ekonomické možnosti a klimatické podmienky záhrady.

Galéria

Otázka financií

Na Slovensku sú rozdielne teplotné pestovateľské podmienky. Niekde počas leta môžeme vonku bez problémov pestovať tropické rastliny, inde zasa horko-ťažko dozreje bežná domáca zelenina. Aj od toho sa odvíja naša voľba pestovateľského zariadenia – vyhrievaného alebo nevyhrievaného skleníka, fóliovníka či pareniska, v ktorom je dostatok svetla a odpadového tepla (do určitej miery sa to týka aj zimných záhrad pristavených k domu či väčších zasklených veránd). Inak zabezpečenie svetla a tepla, najmä v zimných mesiacoch, závisí len od našich financií.

Uhol dopadu

Najlepšie prechádzajú priesvitnou krytinou kolmo dopadajúce lúče. Uhol dopadu slnečných lúčov na zem sa počas roka mení – v lete dopadajú kolmejšie ako v zime. Teoreticky, keby sme chceli v skleníku chytiť čo najviac slnka, t. j. vykurovať ho slnečným žiarením, sklon zastrešenia by sa musel meniť podľa jeho aktuálnej polohy. Aby sme v našej zemepisnej polohe získali maximum zo slnečného žiarenia, potrebujeme poznať uhly dopadu slnečných lúčov aspoň v štyroch dôležitých termínoch: 21. december = 16,5°, 21. marec a 23. október = 40° a 21. jún = 63,5°. Na dosiahnutie maximálneho svetelného zisku koncom decembra by priesvitná krytina mala byť zošikmená tak, aby slnečné lúče na ňu dopadali v uhle 90°. So zemou by teda mala zvierať uhol 73,5° (90° – 16,5°). Keďže v decembri slnko svieti veľmi krátko pri pevnej, nepohyblivej slnečnej strane skleníka, je výhodnejšie orientovať sa na neskoršie predjarné obdobie s dlhším slnečným svitom. V marci (aj v októbri) by mali slnečné lúče dopadať na steny skleníka v uhle 50°.

Rozdiel medzi slnečnou energiou v zime a v lete je veľký. V čase letného slnovratu je to 700 W/m², zatiaľ čo v polovici decembra je to iba 200 W/m². Podľa toho, ale aj podľa vlastných podmienok môžeme nastaviť na skleníku krytinové tabule tak, aby v čase, keď potrebujeme veľa svetla a intenzívne slnečné prihrievanie, teda na jeseň, v zime a predjarí, slnečné lúče dopadali na krytinu čo najkolmejšie. Tak bude ich spätný odraz, teda strata slnečnej energie, čo najmenší a svetelný zisk čo najväčší. Druhú výhodu takto skonštruovaného skleníka získame v letnom období, keď slnečné prihrievanie nepotrebujeme, lebo nadmerne prehrieva skleník a vzniká potreba tienenia. Vtedy sa veľká časť slnečných lúčov odrazí od priesvitnej krytiny nastavenej na malý uhol, čo je pre väčšinu pestovaných rastlín výhodné.

Ako kúriť v skleníku

Vypočítajme si potrebu vykurovania bežného malého skleníka s plochou krytiny 36,6 m2 zaskleného izolačným sklom alebo lexanom s hrúbkou 16 mm, ktoré majú rovnaký koeficient prechodu tepla k = 2,98, čo je miera prúdenia tepla cez daný materiál pri teplotnom rozdiele 1 °C. Ak predpokladáme, že priemerná vonkajšia teplota bude –15 °C a vnútornú teplotu chceme udržať na hodnote 10 °C, tak ich rozdiel, teda 25 °C, musíme zabezpečiť dodaním tepla. V našom prípade to bude vyžadovať príkon vo výške: 36,6 m² × 25 °C × 2,98 = 2726,7 kcal/hod.

Prisvetľovanie

Na pestovanie rýchlenej zeleniny v čase od decembra do jari je potrebné prisvetľovanie. Len tak môžu fotosyntetické procesy fungovať čo urýchli rast zeleniny a súčasne zníži obsah dusičnanov. Na prisvetľovanie môžeme použiť studené biele žiarivky alebo drahšie špeciálne rastové svietidlá so svietivosťou minimálne 2 000 lx/m². Svietidlá by mali byť nižšie nad rastlinami a svietiť niekoľko hodín.

Najnáročnejšie na svetlo sú zeler, papriky, rajčiaky, fazuľa, baklažán, o niečo menšie nároky majú uhorky, hrach a koreňová zelenina.

Čo pestovať

Na jesenný výsev do vykurovaného skleníka sú vhodné edívia, šalát, reďkovka či pekinská kapusta. Ak ich vysejeme v septembri, už v novembri môžeme zberať úrodu. Od januára do apríla nám skleník zase bude nápomocný pri rýchlení priesad skorých hlúbovín, rajčín, paprík a uhoriek.

Dobrá rada
Udržať teplo v skleníku nám pomôže aj spodné organické „kúrenie“ zo zvieracieho hnoja, najlepšie konského. V skleníku môžeme vytvoriť aj nízky fóliový tunel.

Podmienky úspechu

Samotným postavením skleníka a zabezpečením tepelnej ochrany pestovaných rastlín splníme len desatinu nutných základných podmienok pestovateľského úspechu v krytých priestoroch. Vzájomne podmienených faktorov, ktoré zabezpečujú bohatú a kvalitnú úrodu, je viacero:
• východiskové podmienky
patrí sem kvalita osiva, dopestovanie priesad, prevencia chorôb a bioochrana proti škodcom, osvedčený osevný postup
• pôdne podmienky
zahŕňajú kvalitu pestovateľského substrátu, výživu rastlín, optimálny prísun vody, udržovanie dobrej štruktúry pôdy (okopávanie, mulčovanie…)
• klimatické podmienky
podstatné sú dobré svetelné, tepelné, vlhkostné podmienky a obsah oxidu uhličitého

Šalát je priam stvorený nie je náročný na svetlo, na zimné pestovanie vo vykurovanom skleníku alebo v parenisku, ale pre zýšený obsah dusičnanov ho musíme tri dni pred zberom prisvetľovať.

Izolácia skleníka

Najväčšie náklady na prevádzku skleníka predstavuje kúrenie. Čím lepšie zabezpečíme skleník pred únikom tepla, tým budú aj tieto náklady nižšie. Pomôže:
• vhodne umiestiť skleník
na celodenne oslnené miesto, jeho pozdĺžna os by mala byť v smere východ – západ, aby zimné slnečné lúče dopadali kolmo na priesvitnú krytinu skleníka; skleník by mal byť na záveternom miestne, ak nie je, treba vytvoriť vetrolam, napríklad zo živého plota
• na zastrešenie použiť priesvitný krycí materiál
• na kostru skleníka použiť plast alebo impregnované drevo
• postaviť nízky nadzemný podstienok
a čiastočne ponoriť podlahu skleníka pod zem, základy aj podstienok treba tepelne izolovať proti premŕzaniu, napríklad polystyrénom; takisto je dôležité použiť gumové či tzv. kefové tesnenie na vstupné dvere a tepelnoizolačné kupolkové (tzv. nopové) závesy na steny skleníka aspoň v čase veľkých mrazov (ak nemáme „nopové“, možno použiť obyčajné závesy z jednoduchej fólie)
• mulčovať výsadbu zelenín
nasekanou slamou alebo fóliou

        Aj vo fóliovníku možno v zime pestovať zeleninu. Výbornou pomôckou je zvierací hnoj.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.