Vypestuje si zeleninu na balkóne

V našej strave chýba dostatok SUROVEJ ZELENINY. Často sa vyhovárame na to, že ju nemáme práve poruke alebo že nevlastníme záhradu. A čo tak začať ju pestovať NA BALKÓNE? Bez behania po obchodoch, stačí sa len načiahnuť a zjesť.

Galéria

Podmienky úspechu

K balkónovej zelenine vedú malé krôčiky. Aby sme sa dopracovali k úrode, ešte pred začiatkom pestovania by sme si mali vyjasniť zopár bodov.

1. Dostatok slnečného svetla – dôležitá je nielen orientácia balkóna na svetové strany, ale aj to, či nie je celodenne zatienený budovami alebo stromami.
2. Nosnosť balkóna – musí byť dostatočne pevný, aby bezpečne uniesol trvalo zvýšené zaťaženie.
3. Nádoby – v prvom roku nám na pestovanie postačia aj staré nepotrebné nádoby, postupne dokupujeme nové podľa potrieb. Umiestnime ich na zem, zábradlie, na mriežky na stenách, stupňovito na rebrík či ako závesné koše.
4. Čo budeme pestovať – ak nemáme ešte skúsenosti, začnime pestovaním nenáročnej zeleniny a byliniek.
5. Pestovateľský plán – čo, kde a kedy budeme pestovať; počas roka ho, samozrejme, upravujeme, aktualizujme podľa získaných skúseností.
6. Substrát a hnojivo – odkiaľ a aký pestovateľský substrát si zabezpečíme (vlastný či kupovaný); takisto je dôležité to, ako budeme prihnojovať rastliny.
7. Zavlažovanie – ako zabezpečíme čo najmenej náročné, ale dostatočné zavlažovanie, kam umiestnime zásobnú nádrž na ohriatie a preslnenie závlahovej vody.
8. Priesady – dopredu si určíme, či budeme priesady pestovať sami, alebo aspoň prvý rok si ich zakúpime.

Ako ušetriť
Nastieľanie či mulčovanie povrchu substrátu má ochranný aj estetický účinok. Ušetrí závlahovú vodu (netreba tak často zalievať), potláča rast burín a chráni povrchovú štruktúru substrátu pred tvorbou nebezpečného prísušku, ktorý dusí korene rastlín. Na tento účel poslúžia kamienky alebo ľahší materiál, ako je keramzit či drvená kôra.  

Pravidelné a primerané zavlažovanie substrátu je jedným z najrozhodujúcejších činiteľov úrodnosti a zdravých plodov. Foto: Daniel Košťál

Pestovateľský substrát

Kvalitný pestovateľský substrát musí zadržiavať vodu, byť porézny (aby mal vzduch prístup ku korienkom) a musí dobre viazať aj uvoľňovať živiny. Substrátu treba zabezpečiť dostatok štartovacích živín, pravidelné prihnojovanie bioroztokmi, primeranú a nekolísavú závlahu, vzdušnosť (zabezpečíme kyprením alebo mulčovaním) aj drenáž.

Obyčajne ho tvorí:
• íl – možno ho nahradiť kvalitnou záhradnou pôdou (dezinfikujeme ju teplom v rúre),
• humus – rašelina, klasický alebo dážďovkový kompost,
• hrubšia zložka – hrubozrnný piesok (je ťažší), ľahší drobný či drvený keramzit (pálená pórezná hlina), perlit.

Substrát si môžeme namiešať aj sami:
suroviny zmiešame v pomere 2 : 2 : 1 (íl : humus : hrubozrnná zložka). Na doplnenie živín pridáme 2 % rohových pilín, 2 % dolomitickej múčky, 1 % apatitu (prírodné fosforečné ťažšie rozpustné hnojivo) alebo guána a na lepšie viazanie vody trochu hydrogélu – všetko pokropíme zriedeným tekutým organickým biohnojivom. Dobre zamiešame a necháme dva dni odležať. Samozrejme, jednoduchšie je kúpiť hotový biosubstrát a na prihnojovanie hotový dážďovkový kompost či humínové koncentráty a tekuté organické biohnojivo.

Výživnejší substrát potrebujú: rajčiny, zemiaky, papriky, baklažány, tekvice, cukiny, uhorky, kapustoviny, zeler.
Zelenina s menšími nárokmi na živiny: mrkva, petržlen, hrach, fazuľa, cibuľa, cesnak, bylinky.
Zelenina, ktorú pestujeme v neprehnojenej pôde: reďkovka, červená repa, šaláty.

Požiadavky na hĺbku substrátu
• minimálne 15 cm: šaláty, kríčkové a ťahavé fazule, hrach, cesnak, cibuľa, mrkva s guľovým koreňom, špenát, reďkovky, cukiny, previsnuté minirajčiny, orientálne listové plodiny, rôzne vňaťové rastliny, jahody
• minimálne 20 cm: nízke kríčkové rajčiny, tekvice, melóny, uhorky, baklažán, papriky, paštrnák, petržlen, mangold, bôb, kapusta, kučeravý kel, pór, rozmarín, šalvia, estragón
• minimálne 30 cm: zemiaky, cukrová kukurica, vysoké rajčiny, červená repa, mrkva, rebarbora

Plodiny vhodné na balkón
•  rajčiny, papriky, baklažán, pepíno (exotické „zeleninové vajíčko“ s chuťou melóna), cukrové melóny (môžeme ich ťahať po rebríčku na stene), tekvice, uhorky (môžeme skúsiť pestovať aj tzv. klobásovú indickú uhorku, ktorá je dlhšia ako meter a z ktorej si priamo na rastline odrežeme len taký kus, aký potrebujeme), cukiny a patizóny, kučeravý kel, jahody a iné
•  na jar a na jeseň sú vynikajúce reďkovky, šaláty, zelená cibuľka a okrúhlica
•  bylinky

Vo vegetačných nádobách má zelenina málo živín, preto nesmieme zabúdať na prihnojovanie. Foto: thinkstock.com

Ak hnojíme, zberáme

Vo vegetačných nádobách má zelenina málo živín, je teda závislá od prihnojovania. Môžeme použiť silno zriedené tekuté bezbalastné hnojivá so stopovými prvkami a s fosforečnanom draselným. Čiastočne ich môžeme nahradiť drevným popolom.
Podľa náročnosti jednotlivých rastlín na živiny asi mesiac po vysadení priesad ich môžeme raz za jeden-dva týždne prihnojiť silno zriedeným tekutým biohnojivom. Výhodou je, ak si môžeme pripraviť zákvas z burín (žihľava, lebeda, merlík a iné), a tým po zriedení hnojíme. Rovnako však môžeme vyrobiť výluh zo zakúpeného dobre kompostovaného hnoja či kompostu. Najjednoduchšie je použiť pomaly sa rozpúšťajúce špeciálne biohnojivo (predáva sa aj vo forme tyčiniek, ktoré sa zapichnú do substrátu). –>

Smädná zelenina, biedna úroda

Substrát zavlažujeme zvrchu, najlepšie ráno. Pri polievaní sa snažíme nezmáčať listy, aby sme nevytvorili podmienky na rozvoj chorôb. Závlahová voda by mala byť odstáta, preslnená, prevzdušnená a tej istej teploty ako substrát. Ideálna je dažďová voda, ale len vtedy, ak nebývame v priemyselnom centre (tu je dážď kyslý a zamorený exhalátmi). Úpravu a skvalitnenie vody z vodovodu zabezpečíme jednoducho – jeden až dva dni pred závlahou ju napustíme do nádrže (vedra, krhly) a umiestnime na balkón. Ak vodu napúšťame do nádrže cez umelo vytvorenú kaskádu alebo tzv. vodnú stenu, prevzdušní sa a uvoľní sa chlór, navyše, zvýši sa aj vlhkosť vzduchu na balkóne. To môžeme dosiahnuť aj pomocou malého čerpadla, ktoré zabezpečí cirkuláciu vody z nádrže do okrasnej fontánky či kaskády.

Na vypestovanie priesad postačí plastová fľaša. Foto: thinkstock.com

Odborník radí
Pred prihnojením sa odporúča substrát zavlažiť, aby koncentrované hnojivo nespálilo korienky rastlín.

Samozavlažovanie

To najjednoduchšie samozavlažovacie zariadenie použiteľné v akýchkoľvek pestovateľských nádobách pozostáva z kužeľa z pálenej poréznej hliny, ktorý je spojený tenkou hadičkou so zásobnou nádobou na vodu. Zariadenie funguje na jednoduchom princípe: vodou nasiaknutý kužeľ zapichneme do substrátu a do nádrže nalejeme vodu; substrát bude postupne odsávať vodu z kužeľa, ktorý bude odsávať vodu z nádrže.

Nezabudnime na drenáž

Na dno nádoby – ešte pred nasypaním substrátu – treba dať drenážnu vrstvu (2 až 4 cm), ktorá bude odvádzať prebytočnú závlahovú vodu, substrát sa nerozbahní a zároveň bude chrániť korene pred utopením. Vhodným drenážnym materiálom sú drobné kamienky či nahrubo rozdrvené úlomky z hlinených kvetináčov, keramzit, prípadne kúsky polystyrénu. Na drenážnu vrstvu je dobré dať kúsok netkanej záhradkárskej textílie, ktorá zamedzí prepadávaniu substrátu do drenážnej vrstvy.

Dobrá rada
Zemiaky, rajčiny, baklažán, papriky, uhorky, cukiny, tekvice, melóny aj jahody sú náročné na vlahu, skromnejšie sú mrkva, červená repa, špenát, mangold, kel, cibuľa, cesnak, hrach, cukrová kukurica a bylinky.

Tri sestry

Keďže máme na balkóne málo výsadbovej plochy, kombinujeme v jednom kvetináči vysoké a nízke rastliny, najčastejšie s bylinkami podľa zásad biologickej znášanlivosti. Príkladom takéhoto pestovania sú tzv. tri sestry. Do veľkého kvetináča nasadíme cukrovú kukuricu, k nej cukinu alebo tekvičky a ťahavú fazuľu. Zatiaľ čo fazuľa bude zásobovať dusíkom zvyšné dve rastliny, kukurica bude oporou pre ťahavú fazuľu. Na výsadbu môžeme využiť aj plastové vrecia so zeminou.

Rajčiny vo vreci
Vrece so substrátom položíme naležato a na jeho dne a boku vyrežeme drenážne otvory. V hornej časti vyrežeme tri od seba rovnako vzdialené otvory – také veľké, aby sa do nich dal vtlačiť väčší plastový kvetináč bez dna, ktorý naplníme substrátom a vysadíme doň otužilé balíčkované priesady vysokých rajčín. Nakoniec ich zalejeme. Sadenice by mali byť tesne pred rozkvetom. Počas rastu ich postupne priväzujeme k opore. Zbytočné bočné výhonky – zálistky ručne vylamujeme. Podľa kvality substrátu raz za jeden-dva týždne rajčiny prihnojujeme zriedeným tekutým biohnojivom alebo vlastným výluhom z kompostu, prípadne žihľavovým zákvasom. Dva týždne pred koncom sezóny zaštipneme vrcholce rajčín, aby aj najvyššie rastúce plody dozreli ešte do príchodu chladných dní.–>

Zelenina vo vreci

Zaujímavou pestovateľskou alternatívou je využitie plastových vriec a rukávcov. Môžeme využiť aj vrecia, v ktorých sa predáva pestovateľský substrát. Väčší objem substrátu má väčšiu vodnú kapacitu aj zásobu živín, zelenina je teda vitálnejšia. Takto je vhodné pestovať vysoké rajčiny, skoré zemiaky, papriky, baklažány, uhorky, cukiny, patizóny, tekvice, kukuricu, slnečnicu, fazuľu, hrach, mangold, bylinky, jahody. Skoro na jar, v predstihu pred hlavnou letnou zeleninou, si vo vreciach môžeme dopestovať aj skorú jarnú zeleninu, ako je šalát, reďkovky či zelená cibuľka. Zeleninu, ktorá si nevyžaduje hlboký substrát, pestujeme vo vreciach naležato.
Výhoda výsadby zeleniny do menších vriec je v tom, že vnútri v byte môžeme predpestovať priesady zo semien po jarných mrazoch ich vyložíme na balkón. Počas prvej vegetácie postačí pravidelne hnojený substrát, na ďalší rok ho len premiešame s čerstvým kompostom, po druhom roku pestovania je substrát už vyčerpaný a treba ho vymeniť.

Výsadba vo výškach

Iným variantom využitia plastových vriec sú závesné vrecia s bočnými otvormi, do ktorých sa vysádzajú menšie rastliny, ako sú jahody, šalát či bylinky (môžeme ich skombinovať aj s pestrými kvetmi). Niečo podobné si vyrobíme aj sami. Potrebujeme plastový rukávec (podobný vrecúškam na mlieko, najlepšie neutrálnej farby) dlhý asi 50 cm a široký 20 cm, dole uzavretý (zažehlený). Zospodu rukávca urobíme drenážne otvory, o niečo väčšie otvory vystrihneme po jeho obvode. Sem budeme vysádzať rastliny. Po zavlažení rukávec zavesíme alebo našikmo oprieme o pripravenú podložku.
Ak nám prekáža potlač na vreciach, môžeme ich obtočiť napríklad slamenou rohožou.

Kvetináčová veža

Výsadbovú vežu si jednoducho vyrobíme z keramických či plastových kvetináčov kónického tvaru. Dole umiestnime najväčší kvetináč, sčasti ho naplníme substrátom a na jeho povrch do stredu (ak bude mať dostatok svetla zo všetkých strán) položíme ďalší, o niečo menší kvetináč, tiež sčasti naplnený substrátom. Ak bude kvetináčová veža osvetlená len spredu, tak každý nasledujúci vrchný kvetináč položíme na substrát k zatienenému okraju spodného kvetináča. Takto pokračujeme do výšky troch až štyroch poschodí. Aby sa nám veža nezrútila, môžeme cez stredný drenážny otvor, ktorý podľa potreby vopred zväčšíme, prestrčiť kovovú tyč, prípadne ju ukotviť do podlahy. A môžeme vysádzať priesady.

Nechtík dokáže zeleninové výsadby nielen skrášliť, ale aj ochrániť pred škodcami. Foto: Daniel Košťál

Môže sa zísť

Skleník
Tento miniskleník sa dá využiť napríklad na predpestovanie sadeníc. Rovnako však môže plniť funkciu interiérového doplnku (v zime), do ktorého možno umiestniť menšie teplomilné izbové rastliny. Je vyrobený z kovu a plastu. Rozmery výrobku sú: šírka 30 cm, výška 46 cm a hrúbka 39 cm. Odporúčaná cena 69,90 €, kika

Stojan na kvety Lantliv
Stojan na kvety dobre poslúži aj pri pestovaní zeleniny a byliniek v kvetináčoch, najmä ak je balkón malý a treba rátať s miestom na výšku. Zábradlie je z masívneho buku alebo brezy, polica z drevovláknitej dosky. Rozmery výrobku sú: dĺžka 74 cm, šírka 32 cm a výška 72 cm. Produkt vyžaduje montáž. Odporúčaná cena 39,99 €, IKEA

Etažér na balkón
Drevená polica na kvety s tromi úrovňami je vhodná na pestovanie zeleniny, byliniek či kvetov na balkóne. Po sezóne policu možno ľahko zložiť a skladovať napríklad v pivnici. Je vyrobená z dreva. Rozmery výrobku sú: šírka 98 cm, výška 78 cm a hrúbka 74 cm. Odporúčaná cena 69,90 €, kika

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Daniel Košťál, Plastia, thinkstock.com
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.