Kaleráb, karfiol, kapusta, kel: Ako si vypestovať chutné hlúboviny?
V klasickej slovenskej záhradke nikdy nechýbali hlúboviny. Kaleráb, karfiol, kapustu, hlávkový či ružičkový kel vedeli domáce gazdinky využiť na desiatky spôsobov. Cenné sú aj v modernej kuchyni.
Galéria
Rozhodne by sme nemali zabudnúť na brokolicu, ktorá ma azda zo všetkej zeleniny najsilnejší potenciál pre naše zdravie. Dokonca má schopnosti bojovať proti rakovine. Pozrime sa, ako si tieto druhy zeleniny dopestujeme.
Karfiol
I keď táto zelenina nie je veľmi obľúbená medzi deťmi kvôli špecifickému pachu, dajú sa z nej robiť rôzne pochúťky. A navyše: dá sa pestovať takmer po celý rok. Ideálne je ho pestovať na mieste, kde ste predtým pestovali šalát, skoré zemiaky či strukoviny. Potrebuje pôdu s neutrálnou reakciou. Karfiol je vhodnejšie pestovať z priesad. Ak predsa chcete siať semiačka, je to potrebné do polovice júna. Priesady sadíme najneskôr do polovice júla.
Keďže karfiol je z hlúbovín najnáročnejší na živiny, treba ho hnojiť aspoň v dvoch termínoch – najprv tri týždne po výsadbe a druhýkrát na začiatku tvorby ružíc. „Táto hlúbovina vyžaduje hnojenie organickými hnojivami, preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ak sme na jeseň nehnojili do zásoby fosforom a draslíkom, alebo sme dodali len časť týchto živín, zvyšok doplníme pred výsadbou viaczložkovým hnojivom NPK alebo Cereritom. Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri ich nedostatku je ohrozený vývin rastlín, netvoria sa ružice, alebo sú nekvalitné a hnedé. Ak hnojíme Cereritom, nehrozí nedostatok stopových prvkov,“ odporúča odborníčka Magdaléna Valšíkovej-Frey.
Brokolica
Túto cennú zeleninu sadíme z priesad od apríla do konca júna, do dobre pripravenej a zavlaženej pôdy. Rozpätie riadkov by malo byť 50 až 60 centimetrov a vzdialenosť rastlín v riadku podľa odrody od 45 do 60 centimetrov.
Kaleráb
Kaleráb patrí medzi jarné druhy zeleniny, ale môžeme ho pestovať aj v lete. Potrebuje vlhšie podnebie, pravidelnú závlahu, hnojenie organickým hnojivom. Ak chceme zberať kaleráb na jeseň, môžeme ho siať do konca júna alebo v júli vysadiť z priesad. Sadíme ho na vzdialenosť 40 x 40 cm.
Hlávková kapusta
Už aj naši prapredkovia sadili v lete neskorú kapustu vhodnú na skladovanie a spracovanie. „Priesady sadíme koncom mája až začiatkom júna do sponu 70 až 80 centimetrov x 60 centimetrov. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v pravidelnej okopávke, dostatočnej závlahe a dôslednej ochrane proti škodcom,“ radí odborníčka.
Hlávkový kel
Pestujeme ho podobne ako kapustu, priesady sadíme v máji až júni do sponu 60 x 60 centimetrov, zrelý bude na jeseň. Ak nemáme skúsenosti s pestovaním kelu, pre začiatok môžeme vyskúšať pestovať kel kučeravý, ktorý je najmenej náročný z hlúbovín. Ten znáša aj prvé mrazy. Nezabudnime na hnojenie a dostatok vlahy. Podobné podmienky potrebuje aj ružičkový kel, ktorému sa dobre darí aj vo vyšších polohách. Priesady vysádzame od mája do konca júna.
„Ľahšie pôdy sú vhodnejšie pre skoré odrody a ťažké pre neskoré odrody. Potrebuje organické i minerálne hnojenie. Na mikroelementy je pomerne náročný. Odporúča sa používať hnojivá obsahujúce mikroelementy, napríklad Cererit.“
Sabína Zavarská
Foto: shutterstock.com
No – a takúto prehnojenú zeleninu si môžem ísť kúpiť rovno do Lídla….
moja bez hnojiva nič nevyrastie tak ako bez jedla ani človek.