Ako získať z malej záhradky veľkú úrodu

Na vysadenie zeleniny vo všetkých troch sledoch potrebujeme      230 m²

Vegetariánska rodina si tento hrubý odhad zväčší asi 1,5-násobne. Z kalkulácie vidieť, že i malá záhradka s rozlohou 40 × 10 m je predsa len dosť veľká.
Štvorárové vitamíny

Bolo obdobie, keď záhradkári pestovali zeleninu a ovocie na samozásobenie čerstvými vitamínmi. Mnohí však neskoršie trochu spohodlneli a prerobili svoje záhrady na odpočinkové okrasno-trávnaté plochy v nádeji, že budú menej prácne; nakoniec však zistili, že aj s nimi je veľa roboty a bez chutného úžitku. Súčasná ekonomická situácia i zhoršujúca sa kvalita ovocia a zeleniny na trhu mnohých presvedčila, že je predsa len vhodnejšie dopestovať si čerstvú a lacnejšiu zeleninu vo vlastnej biozáhradke, než kupovať drahú, neraz zdravotne rizikovú – rýchlenú, skleníkovú i menej chutnú, často aj geneticky upravenú. Vystačí teda štvorárová záhrada na pokrytie potrieb štvorčlennej rodiny?

Osevné zeleninové postupy

Zeleninu si rozdelíme podľa náročnosti jednotlivých druhov na vysoký obsah živín v pôde, ale aj naopak – podľa citlivosti až neznášanlivosti vysokého obsahu živín v pôde. Zeleninu náročnú na živiny vysádzame hneď prvý rok po vyhnojení pôdy, do tzv. 1. osevnej trate. Citlivé rastliny až v nasledujúcich rokoch.

Rada
Okrem vysokej náročnosti na živiny zelenina pestovaná v 1. trati (hlúboviny, zemiaky, kukurica, zeler, plodová zelenina) vyžadujú, aby sme ich počas vegetácie viackrát okopali, a tak prevzdušnili pôdu a uvoľnili pôdne živiny. Pri ostatnej zelenine môžeme využiť mulčovanie alebo nastielanie pôdy.

Trojhonový osevný postup
1. osevná trať – v prvom roku po jesennom vyhnojení pôdy maštaľným hnojom tu pestujeme zeleninu najnáročnejšiu na živiny (hlúboviny, plodová zelenina, zeler, skoré zemiaky, lahôdková kukurica);
2. osevná trať – v nasledujúcom roku tu pestujeme stredne náročnú zeleninu (koreňová zelenina, niektoré cibuľoviny, cvikla, listová zelenina);
3. osevná trať – v ďalšom roku pestujeme zeleninu, ktorá neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom (strukoviny, ostatné cibuľoviny, rýchlenú zeleninu)

Štvorhonový osevný systém
V biozáhradke je vhodnejší. Tu zväčša používame na hnojenie zrelý, hnojom obohatený kompost, ktorý síce obsahuje menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zato má vyšší obsah humusotvorných látok. Keď takýmto kompostom dohnojujeme pôdu v množstve 8 až 10 kg/m² každú druhú jeseň, zaistíme rovnomernejšie zásobovanie pôdy živinami.

Štvorhonový osevný postup je nasledovný:
▶ pestovateľskú plochu si rozdelíme na štyri záhony,
▶ v 1. roku po jesennom vyhnojení pestujeme hlúboviny,
▶ v 2. roku na tom istom záhone pestujeme koreňovú zeleninu,
▶ v 3. roku na tomto záhone po jesennom dohnojení pestujeme plodovú zeleninu,
▶ v 4. roku stále na tom istom záhone pestujeme strukoviny a cibuľoviny,
▶ tento postup opakujeme aj na ostatných záhonoch, len pestované zeleniny sú vždy o jeden krok posunuté, takže každý rok v záhrade máme vysadenú všetku potrebnú zeleninu.

TIP
Zeleninu hnojíme na jeseň tak, že do pôdy zapravíme maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m². V biozáhradke nepoužívame čerstvý hnoj, ale kompostovaný alebo kvalitný kompost obohatený maštaľným hnojom, prípadne hnojom drobných domácich zvierat (prasačiemu sa vyhneme).

Ako zefektívniť osevné postupy

Dnes už vieme, že pestovať na záhone len jednu zeleninu ako monokultúru je neefektívne. Praktickejšie je vysadiť každý riadok na záhone inú zeleninu – vytvoriť zmiešanú kultúru a tak oddialiť vyčerpanosť pôdy a podporiť jej dynamickú detoxikáciu. Navyše, ak rastliny vhodne nakombinujeme, môžu sa navzájom chrániť proti chorobám a škodcom, ba dokonca sa i vzájomne rastovo stimulovať. Väčšiu úrodnosť môžeme dosiahnuť aj tak, že záhony po zbere úrody nenecháme ladom, že ich budeme celoročne využívať (bez zimnej prestávky) – pestovať na nich rastliny. Je to presne to isté, čo robí samotná príroda.
Odporúčam rozdeliť si zeleninu podľa jej vegetačného obdobia – času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody. Pri niektorých zeleninách vegetačný pestovateľský čas skrátime, ak si do záhrady vysadíme už predpestované priesady.

–>
Podľa dĺžky vegetačného obdobia a podľa účelu použitia delíme zeleninu na:

▶ predplodiny – vysievame, vysádzame ich zvyčajne skoro zjari pred hlavnou plodinou, lebo majú len relatívne krátke vegetačné obdobie (skorý hrášok, karotka, skorý kaleráb, reďkovka, šalát, špenát),
▶ hlavné plodiny – skoršie (zelená fazuľka, hrášok, cesnak, šalátové uhorky, zemiaky, skoré hlúboviny, koreňová zelenina), letné (zeler, rajčiny, uhorky nakladačky, cukety, cukrová kukurica, cibuľa, letné hlúboviny), jesenné a zimné (kapusta, pór, ružičkový kel),
▶ následné plodiny – vysievame, vysádzame po skorších alebo hlavných letných plodinách, lebo majú menšie nároky na teplotu a dĺžku dňa (šaláty, čierna reďkev, okrúhlica, zimná endívia, pekinská kapusta, fenikel, zimná cibuľa, zimný špenát).

Následnou aj paralelnou kombináciou uvedenej zeleniny s rôzne dlhým vegetačným obdobím môžeme dosiahnuť aj niekoľkonásobnú úrodu na jednom záhone ročne. Uvedieme niekoľko jednoduchých príkladov:

a) Dvojkombinácie
▶ karfiol – zeler (priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji)
▶ skoré zemiaky – kapusta (naklíčené zemiaky vysadíme začiatkom apríla, priesady kapusty v júni)
▶ cibuľa – karotka (v marci súčasne sejeme do jedného riadku karotku a do druhého vysadíme cibuľku sadzačku)
▶ hlávkový šalát – ružičkový kel (vysádzame súčasne do susediacich riadkov)
▶ mangold – reďkovka (na jar vysejeme riadok mangoldu a medzi ním dva riadky reďkovky)
▶ petržlen – rajčiny (skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji)
▶ paprika – zeler (striedavo vysadíme riadok papriky a riadok zeleru po 15. máji)
▶ mrkva – pór (na jar striedavo vysejeme riadok mrkvy a vysadíme riadok póru)
▶ rajčiny – kríčková fazuľa (v máji kombinujeme riadok rajčín s riadkom fazule)

b) Trojkombinácie
▶ pór – zeler – karfiol, šalát – karfiol – čínska kapusta, cibuľa – karotka – kaleráb, mrkva – pór – cesnak, reďkovka – hrach – mrkva, skorý kaleráb – zeler – neskorá kapusta, šalát – rajčiny – zeler, šalát – karfiol – mrkva, šalát – cibuľa – reďkovka, špenát – cukety – ružičkový kel, kôpor – uhorky – mrkva, zeler – šalát – uhorky

c) Štvorkombinácie
▶ reďkovka – šalát – rajčiny – zeler (v polovici marca vysejeme do 20 cm vzdialených riadkov reďkovku; začiatkom apríla ju pretrháme, okopeme a do medziradia na vzdialenosť 25 cm od seba vysadíme šalátové priesady; v polovici mája po zbere reďkovky vysadíme priesady nízkych rajčín do sponu 40 × 75 cm alebo vysokých rajčín do sponu 60 × 75 cm, to je v riadkoch za každým tretím šalátom a za každým druhým alebo tretím radom – závisí od druhu rajčín; keď koncom mája šalát pozberáme, za každou rajčinou vysadíme priesadu zeleru)
▶ špenát – uhorky (prípadne cukiny) – ružičkový kel – zimný šalát (začiatkom marca vysejeme špenát do 15 cm vzdialených riadkov, po jeho zbere upravíme záhon a v máji vysejeme uhorky nakladačky alebo vysadíme predpestované priesady – namiesto uhoriek môžeme vysadiť priesady cukín, ktoré sa dajú tiež zavárať ako uhorky, ale menej trpia chorobami; uhorky vysievame do 90 cm vzdialených riadkov, cukiny do hniezd 100 × 100 cm; medzi riadky uhoriek začiatkom júna na vzdialenosť 50 cm vysadíme priesady ružičkového kelu; po zbere uhoriek záhon upravíme a začiatkom septembra vysejeme zimný šalát; kel zberáme celú zimu a šalát začiatkom mája, namiesto ružičkového kelu môžeme vysadiť aj hlávkový kel a namiesto šalátu zasa špenát na jarný zber)
▶ ďalšími osevnými postupmi sú: špenát – kaleráb – ťahavá fazuľa – cukrový melón, šalát – kukurica – ťahavá fazuľa – paprika

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.