Dá sa postaviť dom svojpomocne a poslepiačky? Vladimír dokázal, že je to možné

Rozhodol sa, že bude podstatnú časť stavebných prác na svojom dome realizovať sám. Jednak kvôli nižším realizačným nákladom, jednak kvôli kvalite odvedenej práce, ktorá býva kameňom úrazu pri nemalej časti stavebných firiem a remeselníkov. Na svojpomoci by však nebolo nič prevratné, keby nemal hendikep: Vladimír je totiž od 20 rokov nevidiaci.

Galéria

Postavil dom, ktorý vynikol

Z pohľadu väčšiny ľudí je to nepredstaviteľná a takmer neriešiteľná prekážka pri stavbe domu, nie však pre Vladimíra. Tento optimistický štyridsiatnik so zdravo sarkastickým pohľadom na svet nikdy nestál o ľútosť. Práve preto sa odvážne pustil do projektu vlastného domu. Staval „inak“ – pomocou hmatu, intuície a s využitím nevšedných spôsobov.

Dom stojí v okrajovej časti českého mesta Lysá nad Labem. „Pozemok som kupoval ešte v čase, keď boli ceny znesiteľné,“ približuje majiteľ. Jeho dom sa okolitej zástavbe trochu vymyká, hlavne vďaka sedlovej streche klasickej koralovo červenej farby.

„Bol to zámer, v okolí stoja prevažne šedé domy – kocky s nízkymi antracitovými strechami, sivými oknami… Všetky sú vlastne rovnaké, anonymné, trochu fádne,“ opisuje Vladimír, ktorý sa ujal návrhu.

Uprednostnil dom bez zateplenia

Pri výstavbe zužitkoval svoje skúsenosti zo štúdií na stavebnej priemyslovke. Aby mal dokonalú predstavu o dispozičnom riešení, proporciách a nadväznostiach miestností, vymyslel, vypočítal v hlave a preniesol svoje myšlienky na veľmi sofistikovaný kartónový model. Ten potom odovzdal svojej kamarátke projektantke, ktorá vytvorila projektovú dokumentáciu.

Stavba je navrhnutá a realizovaná z jednovrstvového tehlového muriva. „Bolo pre mňa jasnou voľbou už z toho dôvodu, že som nechcel realizovať zatepľovací systém. Chcel som jednoduchú, fungujúcu konštrukciu,“ vysvetľuje voľbu majiteľ.

Ľahko, funkčne, bezpečne

Prioritou pre majiteľa bola presnosť brúsených tehál a ľahké nanášanie lepidla, zároveň aj výborné tepelnoizolačné vlastnosti vďaka vyplneniu voštinových dutín polystyrénom. S ohľadom na realizáciu bol zásadný aj dôvod bezpečnej manipulácie s rozmerovo prijateľnými prvkami.

Dom má tvrdý prefamonolitický strop s MIAKO vložkami, jeho realizáciu Vladimír prenechal stavebnej firme.

Opatrenia proti prehrievaniu

Dom má kompaktné rozmery 8,3 x 12,2 metra, hlavným priestorom prízemia je obývacia izba s kuchyňou situovaná smerom do záhrady. Dopĺňa ho samostatná izba a technická miestnosť s kúpeľňou. K domu je pripojená samostatná garáž zastrešená presahom sedlovej strechy. V podkroví sú do budúcnosti v pláne tri spálne a kúpeľňa. Podkrovné miestnosti majú relatívne malé okná, ale to bol premyslený zámer – nedochádza tak k nežiaducemu prehrievaniu spální v letných mesiacoch a nebolo nutné riešiť predokenné tienenie.

Tajomstvom je prvý rad tehál

Ako prebiehala samotná výstavba? Majiteľ asi rok realizoval základovú dosku, a to vrátane inžinierskych sietí. Iba liatie betónu a zhutnenie ponechal na realizáciu firme, rovnako tak založenie prvého radu muriva na prízemí i v podkroví. Ďalej s murovaním pokračoval svojpomocne. Spoločne s kamarátom inštalovali do rohov duté jakle so zavetrovaním, ktoré pomáhali s dodržaním zvislosti, meranie všetkých zvislých častí stavebných otvorov a vodorovné vedenie murárskej šnúry.

Následne sa mohol pustiť do murovania ďalších radov muriva, ktoré sú dokonale vodorovné. Na otázku, ako dokázal zachovať rovinnosť, odpovedá, že mu stačilo vyrovnanie prvého radu, ktorého sa neskôr pri ďalšom murovaní „držal“. „Naozaj to ide – vymurovať murivo do troch metrov bez podkladania alebo opätovného založenia,“ hovorí stavebník.

Precíznosť, aká sa len tak nevidí

Murovalo sa na tenkovrstvovú maltu SIDI. Tá sa na stavby dodáva ako vopred pripravená zmes a nanáša sa jednoducho valčekom. Vladimírova precíznosť je zrejmá aj v detailoch, napríklad v začistení otvorov pre okná a dvere, ale aj v zhotovení drážok a otvorov pre elektroinštalačné krabice. Tie realizoval vcelku nevšedným spôsobom kvôli nadväzujúcim prácam – tehly drážkoval z hornej časti, zvislé prevŕtaval a pri murovaní rovno muroval husacie krky.

Perfektné vyrezanie je skvelým potvrdením toho, že príbeh o tehle, ktorá sa rozpadla na kúsky pri drážkovaní, je skutočne mýtus. V súčasnej dobe Vladimír dokončuje povrchy v garáži, na to využíva špeciálne vytvorené pojazdné lešenie, vďaka ktorému môže pracovať aj vo výškach. Cez zimu má potom v pláne práce v interiéri.

Záhrada ako tréning

Pri prehliadke domu zaujme aj perfektne udržiavaná záhrada. Tá bola prvotným projektom a tréningom stavebných zručností. Realizovaná je tak, aby poskytovala bezpečný pohyb a orientáciu nevidiacemu. Preto je riešená v pravých uhloch, obrubníky a zámková dlažba fungujú ako vodiace linky.

V jej zadnej časti je umiestnený záhradný domček, ktorý funguje ako dôležité zázemie a v ktorom sa dá v prípade potreby prespať. Vladimír spoločne so svojím oteckom realizoval tiež bazén a nechýba ani vonkajšia sprcha s vtipne riešeným zakrytím – stačí chytiť sprchový záves, sklopiť, urobiť jednu otočku a súkromie je zaistené. Jednoduché, ale múdre riešenie, také, aké má pán majiteľ rád.

Text: Ondřej Krejčí
Foto: Jiří Hloušek