Permakultúrna záhrada
Galéria (6) Zdroj: shutterstock.com

Zdravá permakultúrna záhrada je zdrojom potravy a liečiv. Ako ju založiť a starať sa o ňu?

Väčšina ľudí si spája permakultúru so záhradami, o ktoré sa netreba starať. Nie je to celkom tak, pretože aj tie vyžadujú údržbu, hoci inú ako pri klasickom pestovaní. No to zďaleka nie je všetko.

Galéria

Permakultúrna záhrada
Hospodárenie s vodou v permakultúrnej záhrade
Kompost v permakultúrnej záhrade
Permakultúrna záhrada
Bylinková špirála

Permakultúra je predovšetkým praktickou metódou komplexného dizajnu udržateľných ľudských sídiel nasledovaním vzorov prírody. Hľadá a používa efektívne spôsoby fungovania, ktoré vytvorila príroda.

Ako začať? Nerobte nič!

Permakultúra sa snaží o minimalizáciu vstupov, takže sa vyhýba zbytočne vynaloženej energii na čokoľvek. Na začiatku si preto vyjasnite, čo od svojho priestoru očakávate. A až potom pristupujte k tvorbe dizajnu. Ten začína pozorovaním priestoru okolo seba – je jedno či záhrady, alebo bytu. Snažte sa uvedomiť si, čo a ako sa tam deje. Každý priestor je jedinečný a čo platí u známeho, vám fungovať nemusí. Zapisujte si všetky svoje zistenia a uvažujte, ako by sa dali využiť vo váš prospech.

Permakultúra má oveľa širší záber než len záhrady, pomáha pri tvorbe bývania i celých sídiel.

Obdobie pozorovania môže trvať niekoľko mesiacov, ale i rokov. V záhrade sa oplatí vydržať pri tejto fáze aspoň rok. K správnemu vyhodnoteniu pozorovaní vám môžu pomôcť príručky o permakultúre. Množstvo informácií je dnes ľahko prístupných na internete, ale aj na besedách či permakultúrnych festivaloch. Ak ste nedočkaví a túžite niečo praktické urobiť ihneď, založte niekoľko zeleninových záhonov alebo miesto na kompostovanie. V prípade nevhodného umiestnenia tieto prvky veľmi jednoducho presuniete na lepšie miesto.

Snažte sa dodržiavať tri základné zásady permakultúry:

  1. Starostlivosť o Zem, teda všetko živé i neživé, čo sa na Zemi nachádza.
  2. Starostlivosť o ľudí, teda zabezpečenie našich základných životných potrieb.
  3. Využívanie voľného času a prebytkov pre starostlivosť o Zem a ľudí.

Permakultúrne o bývaní

Uvažujete o stavbe vlastného domu? Ako zabezpečiť, aby ste čo najviac znížili svoj dosah na planétu? Starostlivosť o Zem sa začína uvedomením si svojich skutočných potrieb, a tým aj ideálnej veľkosti domu či pozemku. Ďalej treba kriticky zhodnotiť potenciál miesta, kde chcete stavať, využiť ho a nebojovať s ním. Iný typ stavby je vhodný na rovinu, iný do zvažujúceho sa terénu. Z architektúry vyťažte maximum. Už len správna orientácia domu na svetové strany a odborne napočítaný presah strechy vedia ušetriť náklady na energie.

Pri voľbe stavebných materiálov uprednostnite prírodné a recyklovateľné a predovšetkým lokálne. Preprava materiálov na obrovské vzdialenosti predstavuje veľkú a celkom zbytočnú uhlíkovú stopu a mnohokrát sa k nej pridáva i nešetrné drancovanie prírodných zdrojov v rozvojových krajinách. V praxi to znamená, že napríklad zámková dlažba z lokálneho betónu je omnoho permakultúrnejšia než prírodný kameň z Indie.

Efektívne trasovanie

Súčasťou skúmania priestoru je aj zistenie, ako sa pohybujete po dome či po záhrade. Vhodným návrhom priestoru minimalizujete čas a energiu strávenú pri bežných činnostiach. Uvedomte si, ako často, čo a kam prenášate, čo pri svojich činnostiach používate. V praxi to napríklad znamená, že dreváreň umiestnite blízko domu, ale zároveň v pohodlnej vzdialenosti od trasy, kadiaľ privážate drevo. Kompost by mal byť blízko hriadok, aby ste vytrhanú burinu neprenášali cez celú záhradu. Zamyslite sa teda nad pohybom ľudí, ale i materiálu po dome a záhrade.

Pri navrhovaní domu uvažujte napríklad aj o trasovaní vody. Kde do domu vstupuje, kam sa potrebuje dostať, kde sa bude zohrievať. Praktické je umiestnenie kúpeľne a kuchyne vedľa seba. Predchádza sa tým zbytočnému ochladzovaniu zohriatej vody v rúrkach a tiež sa šetrí samotný materiál na rozvody vody. Myslite na to, kade a ako budete vodu odvádzať z domu preč, či ju viete ešte vyčistiť a využiť v záhrade. Na mieste je tiež úvaha o dvojitom odpade, ak sa počíta so splachovacím záchodom, aby sa sivá a čierna voda z domácnosti nemiešali.

Dajte veciam druhú šancu

Pri každom novom projekte, na ktorý zháňate potrebný materiál, permakultúra odporúča nasledovnú postupnosť:

  1. Využite to, čo máte doma, recyklujte a opravujte.
  2. Zmapujte lokálne zdroje, bazáre a šrotoviská, výpredaje, pýtajte sa priateľov a susedov alebo nájdite prvovýrobcu vo svojom kraji.
  3. Až ako posledná možnosť je nákup v bežnom obchode.
Tým, že posuniete ďalej oblečenie či spotrebič, ktorý nepotrebujete, šetríte zdroje tejto planéty.
Hospodárenie s vodou v permakultúrnej záhrade
K permakulturálnemu hospodáreniu neodmysliteľne patrí aj hospodárenie s vodou. Umožnite, aby dažďová voda zo strechy vsiakla do priepustného podlažia. | Zdroj: shutterstock.com

Viete šetriť vodu?

Priemerná denná spotreba vody je približne 100 l na človeka. Čerpá sa z podzemných zásob, ktoré sa však nedokážu rovnako rýchlo obnovovať, a preto sa neustále zmenšujú. Veľká časť vody použitej v domácnosti je len málo znečistená – voláme ju sivá voda. Takto znečistená voda sa dá využiť napríklad na zalievanie rastlín. Najhoršie na tom je tzv. čierna voda – čiže tá čo vznikne spláchnutím toalety. Tú nedokážu dokonale vyčistiť ani mestské čističky. V ideálnom prípade sa snažte zabrániť jej vzniku používaním kompostovacích toaliet. Všímajte si aj ďalšie činnosti súvisiace s vodou. Namiesto kúpeľa si napríklad dajte rýchlu sprchu a nenechávajte tiecť vodu počas čistenia zubov. Aj tieto malé a jednoduché kroky pomôžu na ceste k ekologickejšiemu spôsobu života.

Manažment zrážkovej vody je ďalším výrazným faktorom permakultúrneho hospodárenia. Všetka voda by mala zostať na mieste, kam spadne. A odtiaľ postupne vsakovať do podložia. Stavby a nepriepustné spevnené plochy však toto priame vsakovanie znemožňujú. Jedným z riešení je zadržiavanie spadnutých zrážok v nádržiach a postupné používanie takto zachytenej vody na zavlažovanie. Najskôr naplňte nádrže na polievanie, zbytok nechajte prepadnúť do dažďového záhonu či vsakovacej jamy.

Jednotlivé druhy rastlín by sa mali navzájom podporovať. Preto vytvárajte prospešné kombinácie zeleniny, ktoré sa navzájom podporujú. Známa je kombinácia „indiánske tri sestry“ – fazuľa, kukurica a tekvice.

Vo svahu sa osvedčilo budovanie priehlbín – svejlov, ktoré stekajúcu vodu zachytia a dovolia jej pomaly vsiaknuť do podložia. Do kanalizácie dažďovú vodu odvádzajte, len ak ju podložie skutočne nedokáže prijať a mohla by spôsobiť škody.

Kompost v permakultúrnej záhrade
Kompost by mal byť umiestnený čo najbližšie k zeleninovej záhrade, aby ste burinu z hriadok nemuseli prenášať cez celú záhradu. | Zdroj: shutterstock.com

Permakultúra v záhrade

Pri budovaní sa najskôr sústreďte na hrubé štruktúry – chodníky okolo domu, priestrannú terasu pre celú rodinu, záhradný domček na náradie a podobne. Dobre si rozmyslite, kde budú mať jednotlivé prvky svoje ideálne miesto. Takéto rozvrhnutie sa nazýva relatívne umiestnenie. Ide predovšetkým o to, aby sa jednotlivé prvky navzájom podporovali a dopĺňali vo svojich funkciách. Napríklad, že kompost umiestníte blízko zeleninových hriadok a z druhej strany kompostu budú sliepky. Keď máte jasno v tom, kde budú pestovateľské plochy, začnite kultivovať pôdu. Zdravá pôda je základom pre zdravé rastliny.

Permakultúra si v tomto berie za vzor les. Uvedomte si, že pôda nie je len tá neživá časť – kamene, hlina, piesok a zvyšky rastlín. Pôda je plná miliónov drobných živočíchov, húb a baktérií, ktoré z nej vytvárajú priaznivé prostredie na rast zdravých rastlín. Živia sa organickou hmotou a jej pridávaním do pôdy im zabezpečíte dostatok potravy. Najlepším zdrojom je, samozrejme, kvalitný záhradný kompost, no dôležité je aj mulčovanie – pokrývanie pôdy organickým materiálom ako slama, drevná štiepka či pokosená tráva. V skratke možno povedať, že ak chcete, aby vaša záhrada nakŕmila vás, musíte najskôr vy nakŕmiť dážďovky.

Zdravá permakultúrna záhrada je zdrojom potravy a prírodných liečiv.

Pri efektívnom pestovaní rastlín permakultúra využíva techniky odpozorované z prírody. Pozrite sa, ako fungujú rastliny vo voľnej prírode. Jednotlivé druhy sa navzájom podporujú a nikde nenájdete iba jeden druh rastlín. Rôznorodosť porastu na rozdiel od monokultúry spomaľuje šírenie potencionálneho škodcu. Navyše, prospešné kombinácie zeleniny, tzv. dobrí susedia, si navzájom pomáhajú v raste a ochraňujú sa pred chorobami a škodcami. Známa je napríklad kombinácia mrkvy a cibule alebo paradajok a bazalky. Aromatické rastliny často pomáhajú v ochrane proti škodcom.

Permakultúrna záhrada
Jednotlivé druhy rastlín by sa mali navzájom podporovať. Preto vytvárajte prospešné kombinácie zeleniny, ktoré sa navzájom podporujú. Známa je kombinácia „indiánske tri sestry“ – fazuľa, kukurica a tekvice. | Zdroj: shutterstock.com

Ďalšou technikou je stohovanie v čase i priestore. Pre maximálne využitie hriadok kombinujte rastliny, ktoré si svojím tvarom neprekážajú v raste, alebo sa dokonca podporujú. Známa je kombinácia „indiánske tri sestry“ – fazuľa, kukurica a tekvica. Pevné stonky kukurice poskytujú oporu pre ťahavú fazuľu, tá zas sprístupňuje kukurici dusík z pôdy. Tekvica využíva voľný priestor pri zemi a zabraňuje rastu buriny. Ak chcete pestovateľskú sezónu využiť naplno, dobre si naplánujte sejbu a sadenie jednotlivých plodín po sebe. Nezabúdajte pritom ani na zelené hnojenie, ktoré pôde dodáva živiny a chráni ju pred prehrievaním a eróziou. Pred škodcami pomáha podpora ich prirodzených predátorov, ktorí sa v záhradách prirodzene vyskytujú. Podporíte ich vytvorením vhodného prostredia. Často postačí nechať časť záhrady nedotknutú.

Bylinková špirála
Bylinková špirála je obľúbený permakultúrny prvok. Na malom priestore dokáže vytvoriť mikroklimatické podmienky na pestovanie rastlín s rozdielnymi nárokmi. | Zdroj: shutterstock.com

V permakultúre sa táto oblasť divočiny nazýva aj zóna divočiny. Môže obsahovať vysokú trávu, bujné kry či kopu konárov. Je to obľúbený úkryt pre ježkov, hadov a vtákov. Tento kus záhrady nám tiež ukáže, ako by sa záhrada vyvíjala bez nášho zásahu. Hoci pri permakultúrnom pestovaní odpadáva plno úkonov, ktoré robia tradiční pestovatelia, ani to nie je úplne bez práce. Vyrobiť kvalitný kompost je hotová alchýmia a človek jednoducho musí mať k tomu vzťah. Ak sa necítite na samozásobovanie zeleninou a ovocím, nájdite si svojho miestneho farmára a podporte ho svojim pravidelným odberom.

Svoju záhradu v tom prípade radšej premeňte na raj pre voľne žijúce živočíchy. Nasaďte si do nej množstvo nektárodajných trvaliek, kríky s bobuľami pre vtáky, vytvorte jednoduché úkryty pre ježkov. No najväčším lákadlom je jednoznačne jazierko. Počas letných horúčav sa pri ňom objavia zvieratá zo širokého okolia.

Text: Ida Furiková
Foto: shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám špeciál

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.

Kde sa diskutuje