12 tipov, ako hospodáriť s vodou v záhrade, aby ste zefektívnili zalievanie a ušetrili peniaze

Spísali sme 12 tipov, vďaka ktorým budete s vodou hospodáriť rozumne, významne si zefektívnite zalievanie aj starostlivosť o záhradu a navyše pomôžu ušetriť aj zopár eur v rodinnom rozpočte.

Zalievate vodou zo studne? Dažďovou vodou? Alebo pitnou z verejného vodovodu, pretože nemáte inú možnosť? Vo všetkých prípadoch sa dá zopár trikmi ušetriť niekoľko desiatok litrov vody, ktoré by ste inak museli nanosiť v kanvách či vystriekať hadicou. Samozrejme, najekologickejšie a najlacnejšie zalievanie, prospešné pre rastliny, je zalievanie dažďovou vodou. Ani tou však netreba plytvať. Ak máte menšiu zásobáreň dažďovej vody, pravdepodobne vám na celé obdobie horúčav nepostačila. Extrémne suchý júl môže spôsobiť, že na mnohých miestach Slovenska klesne aj hladina spodnej vody a so zalievaním môžu mať problém tiež záhradkári, ktorí majú napojené čerpadlá na zdroj podzemnej vody. Ako ňou teda hospodáriť zodpovednejšie?

1. Závlahový systém

Inteligentný závlahový systém vám dokáže ročne ušetriť nemalú sumu peňazí.

Síce investícia doň je vyššia a inštalácia náročnejšia v prípade, že už máte záhradu založenú, no úvodná námaha sa zväčša vyplatí – systém vodu distribuuje priamo ku koreňom rastlín, čím zabraňuje zbytočnému vyparovaniu hneď pri zalievaní. Menšie a pravidelné dávky vody rastlinám lichotia a vám šetria čas. Na trhu tiež nájdete riešenia, ktoré sú napojené na zásobáreň dažďovej vody. Dokonca je možné vďaka špeciálnej filtrácii a výkonnému čerpadlu využiť dažďovú vodu aj ako úžitkovú vodu v domácnosti – na splachovanie, pranie či upratovanie.

2. Permakultúrne pestovanie

Permakultúrne pestovanie už asi netreba predstavovať. Tento spôsob pestovania a starostlivosti o záhradu vychádza z prírodných zákonov a rešpektuje prirodzenosť.

Vďaka tomu pri správnom založení záhrady či záhona dokážete významne obmedziť zálievku, eliminovať hnojenie aj boj proti škodcom. Stačí napríklad zasadiť vedľa seba rastliny, ktoré sa vzájomne podporujú (napr. rajčiaky s bazalkou), a vysadiť v blízkosti úžitkových rastlín prirodzených odpudzovačov škodcov – aksamietnice – a prilákať opelivý hmyz – vysiatím lúčnych kvetov. Permakultúrne pestovanie je charakteristické aj tým, že v takejto záhrade nenájdete odhalenú pôdu – tá je totiž pozvánkou na vyparovanie vody a eróziu. A práve preto je tento spôsob vhodný pre záhradkára, ktorý chce vodou šetriť. Návody, ako na permakultúrne pestovanie, nájdete aj na našom webe. Existujú tiež združenia, ktoré organizujú kurzy a prednášky s touto témou.

3. Nástielka

Ak aj nie ste fanúšikom permakultúrneho pestovania, jeden princíp využiť môžete – nastielanie.

Ako nástielku môžete v kvetinovom aj úžitkovom záhone použiť napríklad drevnú štiepku. Je to prírodný materiál, ktorý sa pomaličky rozkladá, pomáha chrániť pred prerastaním neželanej vegetácie, spomaľuje vyparovanie vody a vytvára vhodné podmienky aj pre užitočný hmyz. Neukladajte pod ňu textíliu, stačí, ak budete štiepku pravidelne dopĺňať. Určite sa vyhnite dekoratívnym kameňom a kamienkom. Tie síce zabránia prerastaniu buriny, korene rastlín však utláčajú, prehrievajú sa a neprospievajú mikroklíme v záhone. Vhodným materiálom je aj kompost, no iba v prípade, že je dokonale vyzretý a zbavený koreňov burín. Obohatí pôdu o živiny, svojím zložením ju pozmení tak, že zníži vyparovanie vody z povrchových vrstiev pôdy.

4. Okopávanie

Staré záhradkárske pravidlo,  že jedno okopávanie ušetrí dve zálievky, naozaj platí.

Ak pestujete rastliny v záhonoch bez nástielky, večerné zalievanie nahraďte okopávaním. Jemne prevzdušnite pôdu v okolí rastlín a prekyprením porušíte pôdne kapiláry, cez ktoré dochádza k vyparovaniu vody do okolia. Týmto spôsobom voda zostane dlhšie v spodných vrstvách (hoci vrchná vrstva môže pôsobiť, paradoxne, suchšie).

5. Správne načasovanie

Zalievajte ráno. Večer je pôda rozhorúčená a časť vody sa hneď po kontakte s listami a vrchnou vrstvou pôdy vyparí.

Síce sa tým zvýši vzdušná vlhkosť v okolí rastlín, čo sa im páči, potrebné je, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom. To docielite ranným zalievaním. Zem je po noci vychladená, ak ste pôdu ešte stihli večer okopať, pomôžete tým vode preniknúť do spodnejších vrstiev. Čím viac zalejete, tým hlbšie budú rastliny zapúšťať korene a tým lepšie prečkajú obdobie bez dažďa či zálievky. Dobre založený koreňový systém je pre rastlinu záchranou v horúcich dňoch bez zrážok. Týmto spôsobom dokážete ušetriť aj tri zálievky do týždňa. A nezabudnite: večerné zalievanie je navyše pozvánka pre slimáky a slizniaky, aby si pochutili na vašej úrode.

6. Výdatné zalievanie

Kým pri zrážkach je žiaduce, aby boli pravidelné a menej výdatné, pri zalievaní s okopávkou to platí opačne.

Ak na jeden meter štvorcový s výsadbou a pravidelnou okopávkou vylejete približne 15 až 20 litrov vody, dokáže preniknúť do hlbších vrstiev pôdy a zásobiť vlahou rastlinu aj na niekoľko dní.

7. Vhodný materiál

Betónové a kovové prvky sa na slnku dokážu poriadne rozpáliť a dlhodobo zvýšiť teplotu v ich okolí. Vyššia teplota spôsobuje väčšie vyparovanie vody, čo zvyšuje nároky rastlín na zavlažovanie. A to nechcete.

Preto skúste nahradiť betónové a kovové črepníky v exteriéri a na balkóne napríklad keramickými či terakotovými. Tie sú síce vzdušnejšie a substrát v nich môže rýchlejšie preschnúť, pre rastliny sú však vhodnejšie, keďže sa koreňová sústava tak neprehrieva. Citlivejšie rastliny môžete v tropických dňoch premiestniť do polotieňa, prípadne ak sú vysadené v črepníkoch, s ktorými sa nedá manipulovať, zatieňte ich slnečníkmi alebo bielou plachtou, ktorú zavesíte na jednoduchú konštrukciu z dreva – ako stan či prístrešok. Výrazne tak znížite ich nároky na zalievanie a zároveň ochránite jemné listy a kvety pred spálením.

8. Tieň

Najefektívnejší ochladzovací prostriedok pre záhradu je prirodzený tieň zo stromov.

Žiaľ, na malých pozemkoch v radových zástavbách či v novozaloženej záhrade si ťažko splníte sen o statnom strome, ktorý bude celé leto vrhať príjemný tieň. No existujú aj rýchlejšie a praktickejšie riešenia aj pre malé záhrady. Pergola s popínavkami, ktoré tolerujú aj ostrejšie slnko, je skvelý tip do záhrad orientovaných na juh a juhozápad. Dariť sa tam bude napríklad kapucínkam, slnko zvládne aj hrachor, povojník či fazuľa šarlátová. Riešením je aj vinič, ktorého veľké listy vytvárajú úžasný tieň.

Pod pergolou nemusíte mať iba záhradné posedenie. Môžete pod ňou pestovať rastliny, ktoré majú rady tieň a polotieň a vďaka tomu, že budú vďaka zarastenej pergole chránené pred ostrým slnkom, ich nebudete musieť tak často zalievať.

9. Lúka namiesto monokultúrneho trávnika

Trávnik je náročný na starostlivosť, hoci si mnohí stále myslia opak. Potrebuje pravidelné kosenie, prevzdušňovanie, je náchylný na ochorenia a potrebuje prihnojovanie.

V horúcom počasí ho určite nekoste – trávnik skosený na nízku výšku rýchlo preschne, dokonca môže vyschnúť úplne. Vypálené miesta ťažko doplníte tak, aby opäť dobre vyzeral. Ak máte väčší pozemok, oveľa praktickejšia ako trávnika je lúka, ktorá navyše láka opelivý hmyz. Vysejte si motýlí záhon s budlejou, floxom, železníkom a bylinkami –echinaceou, šalviou či levanduľou, ktoré zvládnu aj slnečné stanovište bez nutnosti častej zálievky.

10. Minidažďová záhrada

V zahraničí sú bežné takzvané dažďové záhrady. Nájdete ich aj vo veľkomestách – ako malé ostrovčekové priehlbiny pod úrovňou komunikácie (ciest a chodníkov), do ktorých vedú žľaby a odvádzajú k nim zrážkovú vodu.

Dážď tak z ciest a chodníkov neodteká hneď do kanálov, ale sa zachytáva v pôde. Vďaka dažďovým záhradám tak dokáže kanalizačný systém zvládnuť aj mohutnejšie zrážky a prívalové dažde a voda sa ekologicky vracia opätovne do zeme. Využiť výhody minidažďovej záhrady môžete aj vy. Zachytávať môžete vodu zo strechy domu či z garáže (minimálne však 8 až 10 metrov od budovy), ale aj z patia či parkovacieho státia. Vysádza sa 15 až 30 cm pod úroveň okolitého terénu na vhodné miesto (slnečné) a s vhodnými rastlinami, ktoré tolerujú dočasné extrémne premokrenie (napríklad kosatec, ľaliovka, muchovník).

11. Ako pomôcť spodnej vode

Často nestačí krátka výdatná prehánka či večerná búrka z tepla.

Hladina spodnej vody sa zvyšuje pri dlhodobejších a pravidelných prehánkach, ktoré vôbec nemusia byť také výdatné. Pri dlhodobom suchu sa snažte obmedziť zalievanie spodnou vodou (preferujte dažďovú alebo použitú vodu z domácnosti bez saponátov a mydiel), nenapúšťajte bazén, nekoste trávnik ani netrhajte burinu. Všetkými týmito spôsobmi pomáhate vode udržať sa v zemi.

12. Ušetrite vodu aj v byte

Ak máte možnosť, zberajte si dažďovú vodu v lavóroch a vo vedrách a zalievajte ňou izbové kvety.

Neskladujte ju dlhodobo – zopár dní vám vydrží v uzavretej nádobe, inak si koledujete o súkromnú liaheň komárov. Týmto spôsobom dokážete ušetriť niekoľko litrov mesačne a aj to sa ráta. Ďalším tipom na šetrenie vody je sprchovanie sa s lavórom či vedrom, do ktorého zachytávate vodu, ktorá by inak skončila v odtoku. Túto vodu môžete využiť aj na splachovanie.

Text: Zuzana Tureková
Foto: shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám špeciál