Aké stromy sú vhodné do permakultúrnej záhrady

permakultúrna záhrada
Zdroj: isifa/shutterstock

Chceli by ste, aby vaša záhrada mala blízko k prírode a bola viac sebestačná? Skúste permakultúru! Okrem prirodzeného vzhľadu získate aj množstvo jedlých plodov a rastlín. Predstavíme vám dreviny, vhodné do takýchto záhrad.

Po rokoch umelých a neživých záhrad tu máme nový trend v tvorbe, ktorý sa snaží rešpektovať prírodu a zároveň potreby človeka. Pripomína, že funkciou záhrady bolo od počiatku uživiť svojho vlastníka najlepšie, ako sa dá. Zároveň rešpektuje potreby rastlín a aj keď sa plánovanie môže zdať náročné, určite sa oplatí. Meniaca sa klíma dovoľuje v záhradách čoraz viac používať teplomilné rastliny.

Olivovník či mrazuvzdorné palmy už nie sú žiadna výnimka. Iste, aj takéto záhrady majú svoje čaro. Sú to však špeciálne zberateľské či tematické záhrady, v ktorých majitelia pestujú skutočné rarity. Vyžadujú si množstvo opatery, často i prácne zazimovávanie rastlín a inú špeciálnu starostlivosť, aby rastliny prežili a netrpeli. V permakultúrnych záhradách majú prednosť domáce druhy drevín a trvaliek, ktoré nepotrebujú neustály dohľad. Tie môžu byť vhodne doplnené exotickými rastlinami.

sadenie stromčekov
Zdroj: isifa/shutterstock

Jediné, na čom záleží, je umiestnenie rastlín na vhodné stanovisko. Preto je dobré podrobne poznať pozemok. Treba si všímať jeho orientáciu, nadmorskú výšku, množstvo slnečného svitu, poveternostné podmienky, výšku spodnej vody a v neposlednom rade pôdu.

Každý prvok v permakultúrnej záhrade má plniť viacero funkcií.

Jeden z princípov permakultúry hovorí o viacerých funkciách pre každý použitý prvok v záhrade. Pri výbere drevín sa preto okrem estetickej funkcie zamerajte aj na tie ostatné: jedlé plody, tienenie, ochrana pred vetrom, zábrana proti zlodejom či vizuálna bariéra. Každý prvok by mal plniť aspoň 3 úlohy. Napríklad: živý plot z rakytníka dáva plody, vytvorí bariéru proti zlodejom a zároveň je útočiskom pre vtáky a drobné živočíchy. V porovnaní s rozšírenými tujami je omnoho užitočnejší. Takto možno posúdiť každú jednu rastlinu a každý prvok v záhrade.

12 permastromov

Ak to priestor dovoľuje, siahnite po domácich dlhovekých odrodách ovocných stromov. Vhodne ich doplňte štandardnými odrodami a lesnými stromami.

1. Jablone

Ich korene siahajú do hĺbky približne 80 cm, ale vedia čerpať vodu a živiny aj z väčšej hĺbky. Hladina podzemnej vody by mala byť maximálne 80 cm pod povrchom zeme, ideálne 1,2 m. V teplých oblastiach sa nehodia na južné a juhovýchodné svahy. Vo vyšších polohách sa vyhýbajte severným svahom. Pri výbere vhodnej odrody prihliadajte okrem vzhľadu a chuti plodov na obdobie dozrievania a skladovateľnosť. Rozhodne uprednostnite rezistentné odrody a pokiaľ plánujete zasadiť iba jeden strom, vyberte samoopelivý druh.

Obľúbené odrody: zimné – Panenské české, Rubinola alebo Topaz; a letné – Discovery alebo Allegro.

jablko na jabloni
Jabloň | Zdroj: isifa/shutterstock

2. Slivky

Majú ploché korene, ktoré siahajú do hĺbky asi 50 cm. Živiny aj vodu berú z vrchnej vrstvy pôdy, a preto neznášajú sucho. Napriek plytkým koreňom by hĺbka pôdy mala mať aspoň 1 m. Hodia sa aj na miesta s vysokou hladinou podzemnej vody, nie však menšou ako 60 cm. Pôda musí byť vlhká a výživná najmä vo vrchnej časti. Zvyknú trpieť vírusovým ochorením – šarkou, moderné odrody sú však proti nej odolné.

Odrody: Zimmerova je čiastočne samoopelivá, Čačanská rodná sa vyznačuje bohatou úrodou, neskorá odroda Stanley je vhodná na všestranné spracovanie a je tolerantná na šarku.

slivky na strome
Slivky. | Zdroj: isifa/shutterstock

3. Čerešne

Majú kolovitý koreň, ktorý siaha do hĺbky okolo 1 m, no hĺbka pôdy by mala byť minimálne 1,5 m. Vedia čerpať vodu a živiny aj z hlbších vrstiev pôdy, preto by hladina spodnej vody nemala byť menej ako 140 cm. Dobre znášajú sucho, naopak, neznášajú prílišné vlhko. Vysádzajte ich na mierne slnečné svahy orientované na juh. Kvitnú veľmi skoro, a tak zvyknú namŕzať. Čerešne bývajú často cudzoopelivé, preto vyžadujú výsadbu v pároch. Pri nedostatku miesta možno na jeden podpník naočkovať rôzne odrody, ktoré zabezpečia opelenie.

Obľúbené odrody: skorá tmavá srdcovka Kaštánka alebo Karešova, ktoré sú vzájomnými opeľovačmi.

Čerešne na strome
Čerešne. | Zdroj: isifa/shutterstock

4. Hrušky

Vyžadujú dostatok vlahy a priepustnú pôdu. Ich koreň je kombináciou kolového a srdcovitého, preto dokážu čerpať vodu a živiny až z hĺbky 150 cm. Hladina podzemnej vody by mala byť optimálne v hĺbke 2,5 m. Obľubujú humózne pôdy, no neznášajú vápenatú zem. Vhodné sú mierne svahy orientované na východ alebo juhovýchod. Väčšinou sú cudzoopelivé. Nesaďte ich blízko borievok, pretože sú medzihostiteľom pre hrdzu hruškovú, ktorá z borievok prechádza na hrušky a naopak.

Odrody: do stredných a vyšších oblastí je vhodná odroda Nitra, na priamy konzum a kompóty je ideálna Willamsova, do teplejších oblastí sa hodí zimná Lucasova.

Hrušky na strome
Hrušky. | Zdroj: isifa/shutterstock

5. Orech kráľovský

Orech sa vysádzal k domu, aby odpudzoval dotieravý hmyz, a aj preto, aby v prípade blesku ochránil budovu. Aj keď jeho nevýhodou je alelopatia – z listov a orechov sa vylučuje látka, ktorá bráni rastu iných rastlín v blízkosti stromu. Jeho rôzne druhy a odrody majú túto vlastnosť rozdielnu. Navyše sú niektoré rastliny proti nej imúnne, napríklad baza alebo hlošina úzkolistá. Orech je ideálne vysadiť na konečné stanovisko, aby sa mu neoslaboval kolovitý koreň.

Odrody: vrúbľovaná odroda Mars má sladký orech, je odolná proti škodcom a chorobám. Jupiter je samoopelivá odroda, no lepšiu úrodu má v kombinácii s odrodami Mars alebo Apollo.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Hoci nie je našou pôvodnou drevinou, je u nás už značne udomácnený. Nie je vhodný do malých záhrad, pomerne rýchlo rastie a zle znáša rez
Orech kráľovský na strome
Orech kráľovský. | Zdroj: isifa/shutterstock

6. Ginko dvojlaločné

Veľmi pútavý strom, ktorý patrí medzi ihličnany. Je dlhoveký a dorastá do výšky až 30 m, rastie však veľmi pomaly. Má silný kolovitý koreň, ktorým dokáže čerpať živiny a vodu z väčších hĺbok. Ginko je dvojdomé, samičie rastliny tvoria po opelení žlté plody podobné čerešni, ktoré však nepríjemne páchnu. Preto sa v záhradníctve používajú väčšinou samčie rastliny. Možno ho kúpiť v rôznych zakrpatených kultivaroch alebo vo forme na kmienku, no do permakultúrnej záhrady sa najviac hodí základný tvar. V prvých desaťročiach má riedky habitus, vizuálne zaujímavý je hlavne listami, ktoré sa na jeseň krásne sfarbia do zlatista.

Jeho listy sú liečivé, vyrába sa z nich čaj a rôzne doplnky, ktoré podporujú pamäť a prekrvenie. Listy sa zberajú na jeseň pred zmenou farby.
Ginko dvojlaločné
Ginko dvojlaločné. | Zdroj: isifa/shutterstock

7. Gaštan jedlý

Mohutný strom, vhodný na veľké pozemky. Plody, kôra aj list majú liečivé účinky. Plnú plodnosť dosahuje až 12 rokov po výsadbe (30 – 50 kg na jeden strom). Vysaďte ho na chránené južné miesto do úrodnej a priepustnej pôdy. Obľubuje kyslejšiu alebo neutrálnu pôdu. Pri vysádzaní sadu sa vyhnite monokultúre, zabránite tým rýchlemu šíreniu prípadných chorôb a škodcov. Gaštan môžete kombinovať s tisom, ktorý ho ochráni pred severným vetrom, alebo s dubmi s jedlými plodmi. Je samoopelivý, no pre dobré opelenie vysaďte aspoň dva jedince nie ďalej ako 40 m od seba.

Gaštan jedlý
Gaštan jedlý. | Zdroj: isifa/shutterstock

8. Moruša čierna

Dorastá do výšky 10 až 15 m, obľubuje chránené slnečné miesto a výživnú priepustnú pôdu. Po reze silno tlačí miazgu, v prípade potreby sa reže v zime počas bezmrazných dní. Prináša chutné tmavočervené plody a je ich spravidla veľmi veľa. Keďže zo stromu opadávajú, nie je vhodná k chodníkom a terasám. Zvykne sa vysádzať pri výbehu hydiny, ktorá opadané plody konzumuje. Základný druh je veľký dlhoveký strom, no často sa vysádza previsnutý kultivar Pendula. Má menšie plody a je vhodný aj na menšie pozemky.

Príbuzná moruša biela má rovnaké nároky ako moruša čierna. Jej plody sú bielej farby s nevýraznou chuťou.
Moruša čierna
Moruša čierna. | Zdroj: isifa/shutterstock

9. Muchovníky

Muchovníky sú kry alebo menšie stromy. V záhradnej architektúre sa často používajú urastené viackmene s trvalkovou podsadbou. V permakultúre sú obľúbené pre chutné plody podobné čučoriedkam, ktoré sa jedia čerstvé, varené alebo sušené. Muchovníky majú oválne listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú do zlatožlta s oranžovými škvrnami a v záhrade pôsobia nádherne. Neznášajú prílišné sucho alebo veľmi premočenú zem, inak sú nenáročné na pôdu. Znesú plné slnko aj polotieň.

Druhy a odrody: v záhradníctve je rozšírený muchovník Lamarckov, odroda Ballerina, ktorý dorastá do výšky 4,5 m. Do voľne rastúcich živých plotov je vhodný menší muchovník vajcovitý – jediný európsky druh, ktorý rastie voľne aj na Slovensku.

Muchovníky
Muchovníky. | Zdroj: isifa/shutterstock

10. Breza

Breza patrí medzi pionierske dreviny. Je mimoriadne vhodná na zalesnenie neúrodných plôch, kde nič iné nerastie. Jej kôra je biela, čím sa chráni pred slnkom. Dožíva sa do 100 rokov a potom uvoľní miesto dlhovekým drevinám. Znáša suché skalnaté pôdy aj mokrade. Spoľahlivo vysušuje pôdu, preto sa vysádza k vlhkým chalupám. Púčiky a listy brezy sú liečivé, zberajú sa a sušia na čaj. Na jeseň sa sfarbia do zlatožlta. V záhrade pekne vyniknú v skupinovej výsadbe. Breza je obľúbená záhradná rastlina a dostať ju kúpiť vo viacerých odrodách. Na jar v čase kvitnutia púšťa peľ a neskôr zaplaví svoje okolie drobnými semenami. Nie je preto vhodná k terasám a chodníkom či k parkovisku.

Breza v záhrade
Breza. | Zdroj: isifa/shutterstock

11. Lipa

U nás rastú prevažne dva druhy lipy – lipa malolistá a lipa veľkolistá. Obe majú jedlé mladé listy a liečivé kvety. Vo veľkom sa zbierajú na čaj, ktorý má množstvo liečivých účinkov. Lipa sa vysádza ako dominantný strom s krásnym tvarom koruny. Používa sa i do alejí. Často na významné spoločenské a pútnické miesta. Dožíva sa aj niekoľko sto rokov. Lipa je cenená aj pre vynikajúce mäkké drevo, ktoré sa používa v rezbárstve. Je to tiež významná medonosná rastlina.

Lipa v záhrade
Lipa. | Zdroj: isifa/shutterstock

12. Borovica limba

Dorastá do výšky 20 m a predáva sa ako okrasný strom. Je odolná proti znečistenému ovzdušiu a znáša aj mestské prostredie. Obľubuje ľahké piesčité a kamenisté pôdy, ale zvládne aj ílovitú zem s neutrálnym alebo kyslejším pH. Porastie však aj v zásaditej pôde. Vyžaduje svetlé slnečné stanovisko. Voľne sa vyskytuje v nadmorskej výške nad 1 500 m, preto ju nesaďte do vlhkých údolí k vodným tokom. Šišky dozrievajú na strome tri roky, potom odpadnú aj so semenami, ktoré sú veľké približne 1 cm. Sú jedlé, podobne ako semená mnohých iných borovíc. U nás sa zatiaľ bežne nekonzumujú.

Borovica Limba
Borovica Limba. | Zdroj: isifa/shutterstock

Dlhoveké vysokokmene sa do plodnosti dostávajú neskôr ako komerčné výpestky. Dá sa povedať, že tieto stromy nesadíte pre seba, ale pre svojich potomkov. Dožijú sa omnoho viac ako dnešné štandardné ovociny. Rez vyžadujú najmä v prvých rokoch. Pri ich umiestnení buďte obzvlášť dôkladní a pamätajte, že drevina bude na vybranom mieste rásť desiatky, možno stovky rokov a bude stále väčšia.

Okrem rôznych odrôd jabloní, hrušiek či marhúľ môžete siahnuť po orechu, oskoruši či mandli a iných, možno trochu zabudnutých druhoch. Pokiaľ máte svahovitý pozemok, najnižšie umiestnite slivky, znesú aj vyššiu spodnú vodu, pretože majú plytké korene. Jablone a hrušky patria do úpätia svahu s hladinou spodnej vody okolo 120 cm pod povrchom. Nasledujú marhule, broskyne a mandle, a najvyššie, do najsuchších častí umiestnite čerešne, višne a orechy – znesú najväčšie sucho.

Štandardné a miniodrody, stĺpovité ovociny

Štandardné ovociny pomerne skoro vstupujú do rodivosti, vyžadujú pravidelný rez, možno ich sadiť v spone. Spôsob ich pestovania a bohatá úroda skracuje ich životnosť. Takéto výsadby bude nutné po rokoch obmieňať. Nejde o dlhoveké stromy a nedosahujú veľkosť dlhovekých drevín. Ak sa dá, pri výbere druhov do permakultúrnej záhrady uprednostňujte rezistentné odrody, vyhnete sa problémom s ochoreniami.

Majitelia malých záhrad môžu siahnuť po moderných vyšľachtených ovocných stromoch, ktoré nezaberú veľa miesta a napriek tomu prinesú úrodu. V úzkych priestoroch či pri múroch možno pestovať ovocné steny – ovociny tvarované na konštrukcii. Budú vyžadovať pravidelný rez a tvarovanie výhonkov. Do extra malých priestorov sú určené stĺpovité odrody. Sadia sa približne 50 cm od seba a rastú vzpriamene nahor. Sú samonosné a rovnako ako pri iných tvaroch ich treba vysádzať s vhodným opeľovačom.

Odkiaľ získať mladé stromčeky?

Napriek tomu, že permakultúrne záhrady obsahujú veľakrát divé domáce druhy, v záhradníctvach tieto rastliny nájdete len zriedka. Jeden zo spôsobov, ako ich získať, je namnožiť si vlastné stromy zo semien či z odrezkov, čo je pomerne zdĺhavé. Dobrý spôsob, ako takéto ovocné stromy nájsť, je navštíviť novovznikajúce škôlky, ktoré sa venujú aj pestovaniu dlhovekých stromov. Nadšenci vyhľadávajú a množia staré krajové odrody a zabudnuté ovociny. Predávajú sa voľnokorenné a v rôznych veľkostiach, väčšinou v čase vegetačného pokoja (po 15. októbri alebo v predjarí), keď rastliny dobre znášajú presádzanie. Výnimku tvoria ihličnany, tie sa voľnokorenné predávajú iba na jar. V škôlkach, najmä lesných, sa rastliny predávajú v baleniach po viac kusov. Oplatí sa preto spojiť s ďalšími vyznávačmi permakultúry a nákup si rozdeliť.

Výsadba

Voľnokorenné stromy sa takmer vždy vysádzajú v čase vegetačného pokoja. Rastliny v nádobách môžete sadiť počas celého roka, pokiaľ nie je zamrznutá zem, no aj tu sa jesenný termín osvedčil viac. Stromy v nádobách majú často pokrútené korene, ktoré je nutné pred výsadbou rozpliesť, čo dreviny lepšie znášajú v čase mimo vegetačného obdobia. Veľkosť jamy závisí od veľkosti koreňového balu a od kvality zeminy. Korene by sa v jame nemali ohýbať. Ak narazíte na nepriepustné podložie, buď ho prerazte, aby korene mohli ísť hlbšie, alebo ho nechajte tak a radšej spravte v mieste vysádzania stromu mierny kopček. Priehlbina v nepriepustnej vrstve bude zachytávať vodu a strom v nej odhnije. Pri sadení nezabudnite na oporný kolík, ktorý do jamy treba zatĺcť skôr, ako do nej vložíte výpestok. Kôl má končiť pod korunkou, aby sa pri vetre neodierali konáre. Hĺbka výsadby má byť rovnaká ako v škôlke, maximálne o 1 cm väčšia. Do chudobných pôd môžete primiešať záhradnícky substrát, osvedčilo sa aj použitie mykorhíznych prípravkov, ktoré zlepšujú príjem živín a vody. Ak má na pozemok prístup divá zver, nezabudnite na ochranu proti ohrýzaniu. Pri vysádzaní sadu je lepšie ohradiť celú plochu.

Pri sadení viacerých druhov rastlín treba prihliadať na tvar koreňa a výsadbu navrhnúť tak, aby si korene navzájom nekonkurovali.

Text: Ida Furiková (permakultúrna dizajnérka)
Foto: isifa/shutterstock
Zdroj: Časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.