Aké kry a popínavky sú vhodné do permakultúrnej záhrady

Naposledy sme vám predstavili stromy vhodné do prírodnej záhrady. Teraz sa zameriame na kry a popínavé rastliny, ktoré sú v permakultúrnej záhrade takisto veľmi dôležité. Rovnako ako stromy vedia plniť niekoľko funkcií súčasne a najmä tie viacúčelové sú do ekozáhrad ako stvorené.

Nižšie stromy a kry sa v záhradnej architektúre používajú na zamedzenie nežiaducich pohľadov či na cielené delenie priestoru. Tiež sú zväčša súčasťou trvalkovo-drevinových záhonov. Okrem optickej funkcie môžu tvoriť aj ochrannú bariéru pred zverou či nečakanými návštevníkmi. Prísne strihané živé ploty zo vždyzelených drevín či ihličnanov rôznych kompaktných tvarov sú, žiaľ, ešte stále žiadaným prvkom. Veľakrát je to iba nevedomosť či pohodlnosť majiteľov, ktorí odmietajú svoju záhradu využiť efektívnejšie.

Ak však pri tvorbe záhrady uvažujete nad prírodnejšou cestou, na nasledujúcich stranách vám predstavíme voľne rastúce domáce druhy, ktoré podporia biodiverzitu a navyše príjemne zapadnú do vášho prostredia. Okrem vizuálnej funkcie tieto druhy veľakrát prinesú plody, žiadaný tieň aj zaujímavé kvety. Je naozaj z čoho vyberať. Postupne vám predstavíme 18 spoľahlivých druhov do ekozáhrady rozdelených do štyroch kategórií: ovocné a divoké kry, menšie stromy i popínavé kry.

Ovocné kry

Sú neoddeliteľnou súčasťou permakultúrnej záhrady. Ríbezle, egreše či josty vytvoria zelenú hmotu a každoročne prinesú chutnú úrodu. Dajú sa využiť aj ako živý plot, prípadne nimi môžete lemovať chodníky v záhrade.

1. Ríbezle

V ponuke sú mnohé odrody s plodmi červenej, čiernej či dokonca bielej farby. Výhodnejšie je pestovať kríkové formy, vrúbľované stromčekové majú oveľa menšiu úrodu, sú náchylnejšie na ochorenia a potrebujú oporu. Pri výsadbe kombinujte viac odrôd pre lepšie opelenie. Ríbezle obľubujú slnečné stanovište, no dobre budú prosperovať aj v polotieni. Pre dobrú úrodu je vhodné kríkové ríbezle pravidelne rezať. Čierne ríbezle obsahujú mnoho vitamínov a ovocných kyselín. Ich listy sa zbierajú pre liečivé účinky.

2. Čučoriedka veľkoplodá

Je známa aj ako kanadská čučoriedka. Keďže vyžaduje kyslú a vlhkú pôdu, nie je vhodná do každej záhrady. Neustále prinášanie kyslého substrátu do záhrady nie je vôbec permakultúrne a navyše to má krátkodobý efekt, pretože kyslosť pôdy sa časom opäť upraví. V susedstve ihličnatého lesa by sa čučoriedkam mohlo dariť. Kry dorastajú do výšky okolo jedného metra a ich plody majú priemer okolo 1,5 cm. Aby dobre plodili, potrebujú opeľovača, preto vedľa seba vždy saďte minimálne dve rôzne odrody. Hoci sú plody chuťovo menej výrazné než má čučoriedka lesná, sú oveľa väčšie.

3. Trnka obyčajná

Prirodzene sa vyskytuje na medziach a okrajoch polí. Má husté a pichľavé konáre a poskytuje prostredie na hniezdenie vtáctva. Kvitne skoro na jar, čím láka hmyz. Tmavomodré plody strácajú svoju trpkú chuť a sú jedlé až po úplnom dozretí a premrznutí. Majú vysoký obsah vitamínu C. Z plodov sa tiež vyrába víno. Výsadbu trnky však treba dobre naplánovať, pretože sa rozširuje koreňovými výhonkami a čoskoro by zabrala veľkú plochu. Korení pomerne plytko, takže postačia základy plotu alebo pravidelné kosenie v jej okolí.

Divoké kry

Ide o rastliny bežne rastúce na okrajoch lesov či polí. Veľa ráz sa nachádzajú na zanedbaných pozemkoch či pri opustených budovách. To im však neuberá na užitočnosti.

4. Baza čierna

Nedocenený ker, aj keď je celý liečivý. Ľudia si ju spájajú s opustenými družstvami a hnojiskami. Dobre znáša vysoký obsah dusíka v pôde. Preto je dobré sadiť ju k hnojisku či ku kompostu, kde zabráni jeho preschnutiu. Je nenáročná na pestovanie, má krásny prirodzený dáždnikovitý tvar a dorastá do výšky až 7 metrov. Kvety sa zberajú a sušia na čaj, z čerstvých sa pripravuje osviežujúci bazový nápoj. Dajú sa aj vysmážať.

5. Zob vtáčí

Prirodzene rastie na okrajoch lesov. Je to vzdušný poloopadavý ker, ktorý sa používa na strihané živé ploty. Môže byť náhradou za krušpán, ktorý býva napádaný vijačkou krušpánovou. Rastie však pomerne rýchlo a aby ste ho udržali v požadovanom tvare, bude potrebovať častý rez. V ekozáhradách sa používa do voľne rastúcich živých plotov, kde bez rezu bohato kvitne a prinesie úrodu, ktorú ocenia najmä vtáky. Zvládne polotieň aj slnko, nie je náročný na pôdu, no nesmie byť podmáčaná.

6. Lieska obyčajná

Rastie prirodzene voľne v prírode. Jej výhonky sú dlhé a rovné, preto sa okrem orieškov pestuje aj na pekné rovné palice na opory a ploty. Do záhrad sa sadia najčastejšie tri odrody, ktoré majú väčšie oriešky a bohatšiu úrodu: Hallská obrovská, Lombardská biela a Webbova. Hallská obrovská má väčšie rozmery, je mrazuvzdorná a cudzoopelivá. Lombardská biela rastie slabšie a má guľovitý tvar. Je vhodná do teplejších oblastí a je samoopelivá, no iný opeľovač je prospešný. Webbova tvorí vysoké kríky, je čiastočne opelivá. Všetky sú vhodné do voľne rastúceho živého plota.

Okrasné kry

Aj permakultúrne záhrady potrebujú spestrenie. Pri výbere kvitnúcich druhov uprednostnite tie, ktoré sú potravou pre užitočný hmyz. Získate tak nových obyvateľov záhrady, ktorí do nej vnesú viac života.

7. Budleja Dávidova

Hoci nejde o domáci druh, do ekozáhrad sa sadí na prilákanie motýľov. Je to vzdušný a rýchlorastúci ker. Hovorí sa jej tiež motýlí ker. Kvitne výraznými kvetmi od začiatku leta až do jesene. Podľa odrody majú bielu, ružovú či fialovú farbu. Obľubuje suchšie slnečné miesto, prílišnú vlhkosť neznáša. Je vhodná do teplejších oblastí. V zime zvyknú tenké konáriky namŕzať, no aj napriek tomu bohato kvitne.

8. Ibištek sýrsky

Obľúbený a nenáročný záhradný ker vhodný do záhonov i živých plotov. Odrody sa líšia farbou kvetov aj vzrastom. Mladé listy a kvety sú jedlé, veľmi efektné na zdobenie jedál. Tiež sa používa na prípravu čaju. Darí sa mu v humóznej priepustnej pôde a na slnečnom stanovišti. Dobre znáša rez a novšie odrody rozmnožíte aj odrezkami.

9. Ruža šípková

Bohato rastie v prírode, má jednoduché kvety, je cenená pre plody – šípky. Je vhodná do nepreniknuteľných živých plotov na konci záhrady. Plody sa využívajú na čaj, no po premrznutí možno dužinu konzumovať čerstvú, zo stredu však treba odstrániť nepríjemné chlpaté semená. Zo šípok sa vyrába víno a džem. Dobre znáša chudobnú a suchú pôdu a slnečné stanovište. Množí sa odnožami.

Vždyzelené kry

Aj keď vždyzelené dreviny nie sú v permakultúrnych záhradách úplne vítané, niekedy nie je iná možnosť. Na zamedzenie pohľadu a vytvorenie vždyzelenej bariéry sa snažte používať naše domáce druhy.

10. Tis

Je to strom alebo ker a je jednou z mála drevín, ktoré znášajú úplný tieň. Preto je v záhradníctve veľmi obľúbený. Je veľmi nenáročný a vďaka hlbokým koreňom znáša sucho. Tis je celý jedovatý s výnimkou červenej dužiny, ktorá sa objavuje na samičích rastlinách. Semeno, ukryté v dužine, je však jedovaté! Existuje niekoľko odrôd tisu, ktoré sa líšia spôsobom rastu.

11. Smrek

Keďže tento ihličnatý strom dobre znáša rez, dá sa pestovať aj v tvare kra. Je preto vhodný na živé ploty do vyšších polôh. Ako živý plot sa rastliny vysádzajú 0,5 – 0,75 m od seba. Rastie pomerne rýchlo a rezom sa má upravovať v lete. Je nenáročný na pôdu, pre dobrý štart pri výsadbe pridajte do jamy lesnú hrabanku a mykorhízne huby. Pestuje sa aj pre mladé výhonky, z ktorých sa vyrába liečivý sirup.

12. Skalník

Existuje až niekoľko druhov, ktoré sa odlišujú výškou, spôsobom rastu i opadavosťou. Má rád slnečné stanoviská, skalné múriky a vystačí si s chudobnou pôdou. Nízke skalníky spoľahlivo pokryjú pôdu, vyššie druhy sú vhodné na slnečné svahy. Používajú sa aj ako súčasť voľne rastúceho živého plota. Ich červené plody síce nie sú jedovaté, ale ani chutné. Sú však veľmi dekoratívne. Skalníky dobre znášajú rez.

Popínavky

Popínavé rastliny sú užitočné všade tam, kde nie je miesto na výsadbu väčších rastlín, alebo ak potrebujete vyplniť rôzne konštrukcie či treláže. Vytvoria príjemný tieň a mnohé prinesú plody.

13. Vinič hroznorodý

Podľa toho, na čo chcete plody použiť, sa rozlišujú stolové a muštové odrody. Vinič je náročnejšia rastlina a ak túžite po bohatej úrode, vyžaduje pravidelný rez. Býva napádaná chorobami a škodcami, preto kupujte moderné rezistentné odrody. Pri výbere tiež berte do úvahy nadmorskú výšku a stanovisko. Obľubuje ľahkú priepustnú pôdu a slnko. Možno ho pestovať na konštrukciách v riadkoch alebo na pergole, pričom dorastá až do dĺžky 20 metrov. V lete sa pod ním vytvorí príjemný tieň.

14. Aktinídia

Rastlina známa pod názvom kivi sa už dnes na Slovensku bežne pestuje. Je popínavá a pre svoj rast potrebuje oporu. Aktinídie sú väčšinou dvojdomé, preto treba vysadiť minimálne dve rastliny. Pri viacerých odrodách postačí jedna samčia rastlina na viacero samičích. Niektoré odrody sú dekoratívne listom. Liany dorastajú do dĺžky 3 až 5 metrov, spočiatku rastú pomaly, ale po zakorenení veľmi rýchlo.

15. Zemolez ovíjavý

Rýchlorastúca ovíjavá liana. Pestuje sa pre svoje zaujímavé krémovočervené kvety s príjemnou vôňou. V čase kvitnutia, od mája do júna, láka včely a motýle. Používa sa na pokrytie pergol a plotov – na rast potrebuje konštrukciu. Po odkvitnutí sa na rastline tvoria červené plody, ktoré sú potravou pre vtáctvo. Zemolez je mrazuvzdorný. Dobre rastie na výživnej záhradnej pôde, znesie slnko aj polotieň. V záhradníctvach dnes dostať viacero druhov a odrôd.

Jedlý živý plot

Na rozdiel od úzkych tují a cypruštekov má jedlý živý plot niekoľko výhod. Okrem toho, že tvorí optickú bariéru, je premenlivý počas roka, vytvára prostredie na hniezdenie a aj potravu pre vtákov. Prináša úrodu pre človeka a môže byť i zdrojom dreva.

16. Hloh

Ker nenáročný na pôdu, ktorý obľubuje slnečné stanovisko. Bohato kvitne bielymi kvetmi a láka hmyz. Hloh patrí medzi liečivé rastliny podporujúce činnosť srdca. Sušia sa listy, kvety i plody. Je vyšľachtených niekoľko odrôd s farebne zaujímavejším kvetom, no platí, že základný druh je vždy odolnejší a obsahuje viac účinných látok.

17. Muchovník

Často sa používajú v tvare viackmeňa. Pestuje sa pre chutné plody podobné čučoriedkam. Okrem nich má zaujímavé aj kvety a jesennú farbu listov. Vyfarbujú sa od žltej až po sýto oranžovú a v záhrade na jeseň vyzerá naozaj nádherne! Je nenáročný na pôdu a zvládne slnko aj polotieň, takže si so susedmi nebudú prekážať.

18. Drieň obyčajný

Nenáročný ker, ktorý neznáša kyslé pôdy. Má rád slnečné stanovisko. Kvitne skoro na jar ešte pred vypučaním listov a tvorí žiadanú potravu pre hmyz. Pestuje sa najmä pre plody – drienky. Pripomínajú oválne čerešne a dlho dozrievajú. Používajú sa na výrobu kompótu, marmelády i muštu. Najznámejší produkt z drienok je však pálenka – drienkovica.

Galéria

Text: Ida Furiková, permakultúrna dizajnérka
Foto: shutterstock.com, vizualizácia Ida Fúriková
Zdroj: Časopis Urob si sám