12 cenných tipov a rád na úspešné kompostovanie

Kompost poskytuje všetky dôležité rastlinné živiny v ideálnom zložení, zlepšuje pôdu a udržuje rastliny zdravé. Hoci jeho výroba zaberá o niečo viac času ako zaobstaranie si hnojiva a zeminy z obchodu, celý ten proces za to rozhodne stojí.

1. Vyberte vhodné miesto pre kompost

Ak chcete vytvoriť nový kompost, mali by ste preň starostlivo vybrať miesto. Najlepšie je umiestniť ho pod väčší strom, pretože v chladnom a vlhkom tieni stromov odpad nevyschne tak ľahko ako na prudkom slnku. Vetranie je predovšetkým otázkou správnej nádoby. Väčšina modelov má v bočných stenách široké vzduchové štrbiny, cez ktoré môže unikať oxid uhličitý vznikajúci pri tlení a dovnútra sa zasa dostáva potrebný kyslík. Kompostér neumiestňujte na spevnenú plochu, aj keď sa to zdá byť údajne „najčistejším“ riešením. Kontakt so zemou je dôležitý, aby prebytočná vlhkosť mala kam odtiecť a aby sa dovnútra kompostu dostali dážďovky a iní „pomocníci kompostovania“.

2. Tri nádoby pre optimálne zloženie

Profesionálni záhradníci nedajú dopustiť na trojkomorový princíp kompostovania. V prvej komore (v kompostéri) sa zhromažďuje odpad, v druhej prebieha prvá fáza hnitia a v tretej nádobe sa odpad úplne rozloží. Hneď ako sa hotový kompost spotrebuje, obsah druhej nádoby sa premiestni do tretej. Nová hromada sa potom umiestni do druhej s odpadom z prvej komory. Komerčne dostupné kompostéry z dreva alebo pozinkovaného kovu majú zvyčajne kapacitu jeden kubický meter. Ani vlastnoručne vyrobené nádoby by nemali byť väčšie, aby sa dosiahlo potrebné vetranie vo vnútri hromady.

3. Kompostový odpad je dôležité premiešavať

Zoznam ingrediencií vhodných do kompostu je dlhý a čím je zmes rozmanitejšia, tým harmonickejší je proces hnitia. Záhradný odpad sa líši svojou štruktúrou a zložkami. Odrezky z kríkov sú napríklad vzdušné, suché a s nízkym obsahom dusíka, zatiaľ čo pokosená tráva je veľmi hutná, vlhká a s vysokým obsahom dusíka. Aby všetko zhnilo rovnomerne, je dôležité odpad s kontrastnými vlastnosťami vrstviť striedavo v tenkých vrstvách – vlhký so suchým, hustý so sypkým a chudobný na dusík s bohatým na dusík. Môže sa však všetko, čo sa v záhrade nahromadí ako odpad, dostať na kompost? Napríklad takú burinu môžete bez problémov kompostovať. Treba ju však vyplieť ešte pred jej kvitnutím. Druhy, z ktorých sa tvoria výbežky, ako napríklad pýr plazivý, treba po vypletí nechať na hriadke najskôr vyschnúť.

4. Odrezky z kríkov vopred rozdrvte

Konáre a vetvičky zhnijú najrýchlejšie, ak ich pred kompostovaním rozdrvíte záhradným drvičom. Máloktorý hobby záhradkár však vie, že o tom, ako rýchlo sa drevo rozloží, rozhoduje aj konštrukcia drviča. Takzvané tiché drviče s pomalým rotujúcim rezacím valcom konáre pritlačí o prítlačnú dosku, rozdrví ich na drobné kúsky a rozbije ich vlákna. Mikroorganizmy v komposte teda dokážu preniknúť obzvlášť hlboko do dreva a v krátkom čase ho rozložiť.

5. Mikroorganizmy v komposte potrebujú živiny

Lístie, drevo a viacročné zvyšky pozostávajú z veľkej časti z uhlíka (C) a neobsahujú takmer žiadny dusík (N). Odborníci tvrdia, že pomere C a N musí byť pri kompostovaní zachovaný. Takmer všetky baktérie a prvoky totiž potrebujú dusík, aby sa mohli množiť. Ak je ho nedostatok, takýto odpad sa v komposte len pomaly rozkladá. Vtedy na urýchlenie procesu hnitia musíte použiť urýchľovač kompostu, aby ste stimulovali aktivitu mikroorganizmov. Ten jednoducho nasypete na odpad.

6. Kompostujte citrusové šupky

Chemicky neošetrené citrónové, pomarančové, mandarínkové alebo banánové šupky sa dajú bez váhania kompostovať, no rozkladajú sa pomalšie ako šupky z jabĺk alebo hrušiek, pretože obsahujú prírodné esenciálne oleje. Ovocie ošetrené chemickými fungicídmi môže narušiť činnosť kompostových mikroorganizmov.

7. Divoké byliny harmonizujú proces hnitia

Bylinky, ako je rebríček, rumanček, pŕhľava, už v malých množstvách harmonizujú proces hnitia a nepriamo podporujú ukladanie humusu v pôde, ako aj rast a odolnosť rastlín. V minulosti sa dusíkaté vápno často odporúčalo ako prídavok na oslabenie klíčiacich semien burín alebo patogénov a na zvýšenie obsahu dusíka v komposte. Biozáhradkári sa však zaobídu bez tejto prídavnej látky, ktorá škodí drobným tvorom a hnojaci účinok zvyšujú radšej pridávaním maštaľného hnoja alebo vlhčením kompostu žihľavovým výluhom.

8. Pracovití pomocníci: huby, kompostové červy & spol.

Vedeli ste, že v hrsti kompostu je viac živých organizmov ako ľudí na zemi? Vo fáze nábehu na tlenie a počas tlenia sa hromada zohreje na teploty 35 až 70 °C. Pracujú tu najmä huby a baktérie. Rovnako nôžky, roztoče, bystrušky, kompostové červy a iné drobné živočíchy migrujú až vo fáze budovania, keď hromada vychladne (8. až 12. týždeň). V dozrievajúcom komposte možno objaviť larvy chrústov a užitočných zlatohlávok, na hromade alebo na okrajoch klíčia aj divé byliny, ako je hviezdica prostredná. Dážďovky migrujú až v poslednej fáze dozrievania, keď sa kompost postupne stáva zemitým.

9. Kompost zakryte proti vetru a počasiu

Otvorené kompostovacie nádoby sa musia zakrývať. Zabráni sa tak vysychaniu hromady na povrchu, prílišnému ochladzovaniu v zime alebo podmáčaniu dažďom a snehom. Vhodné sú slamené alebo trstinové rohože, ale aj hrubé, priedušné ochranné rúno kompostu, do ktorého môžete kompost v prípade pretrvávajúcich mrazov aj kompletne zabaliť. Kompost by ste mali prikryť fóliou len na krátky čas, napríklad pri obzvlášť silných dažďoch, aby sa nevyplavilo príliš veľa živín. Veľká nevýhoda je, že fólie sú vzduchotesné. Odpad, ktorý je nižšie, tak prichádza o kyslík a začína hniť. Okrem toho by ste kompost nemali udržiavať úplne suchý, pretože mikroorganizmy sa cítia najpohodlnejšie v teplom a vlhkom prostredí.

10. Ako spoznáte vyzretý kompost?

V závislosti od ročného obdobia trvá šesť až dvanásť mesiacov, kým sa hrubé zvyšky rastlín premenia na tmavú humóznu pôdu. Zrelý kompost príjemne vonia po lesnej pôde. Okrem vaječných škrupín a niekoľkých kúskov dreva by nemali byť viditeľné žiadne hrubé zložky. Proces je možné urýchliť niekoľkonásobným otáčaním a miešaním. Proces kompostovania sa dá ľahko upraviť. Ak je materiál príliš suchý, primiešajte čerstvý zelený odpad alebo každú novú vrstvu navlhčite zálievkou. Ak hromada hnije a páchne zatuchnutím, odrezky stebiel, lístie alebo nasekané konáre zabezpečia uvoľnenie a prevzdušnenie podmáčaného materiálu.

11. Môžu ísť choré rastliny do kompostu?

Vedecké štúdie ukazujú, že rastliny, ktorých listy sú napadnuté hubovými chorobami, ako je múčnatka, čierna škvrnitosť alebo hnedá hniloba, sa určite dajú kompostovať. Pokusy s kompostovými extraktmi dokonca naznačujú, že pri kompostovaní napadnutého materiálu vznikajú antibiotiká, ktoré priaznivo pôsobia na rastliny. Ale to len za predpokladu správneho proces kompostovania s počiatočnými teplotami nad 50 °C.

12. Vyrobte si tekuté hnojivo z kompostu

Kompostová voda je rýchlo pôsobiace, prírodné a lacné tekuté hnojivo. Za týmto účelom vložte do vedra s vodou lopatku kompostu, dôkladne premiešajte a po odstátí aplikujte nezriedený pomocou zálievky. Pri kompostovom čaji na posilnenie rastlín nechajte vývar stáť dva týždne a každý deň ho dôkladne premiešajte. Potom extrakt prefiltrujte cez plátno, rozrieďte (1 diel čaju na 10 dielov vody) a nastriekajte na rastliny.

Text: Jana Komadelová
Foto: shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám