Veda o kompostovaní

Kompostovanie v záhrade s vedrami
Zdroj: Shutterstock

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje základné princípy vzniku kompostu a ako jeho tvorbu urýchliť.

Na prvý pohľad sa zdá, že kompostovanie je veľmi jednoduché – všetko, čo je schopné biologického rozkladu, stačí nahádzať na jednu kopu a čakať. Ale v skutočnosti je to oveľa zložitejší proces a na to, aby sme získali skutočne kvalitný kompost, treba dodržať niekoľko krokov. Každý, kto má príležitosť a rozmýšľa trochu o ohľaduplnosti k životnému prostrediu, môže ľahko získať kvalitný kompost. Ale ako presne?

Na prostredí záleží

Kľúčom k efektívnemu a úspešnému kompostovaniu je vytvorenie prostredia, ktoré je ideálne pre vývoj mikroorganizmov, čo znamená dostatok kyslíka, vlhkosti (40 – 60 %) a správnu teplotu. Reálne to znamená umiestniť kompost do závetria, polotieňa až tieňa a počas sucha zabezpečiť občasnú zálievku. Aby mal kompost dobré zloženie, musia sa doň dostať aj dážďovky, červy a iné organizmy a to buď zospodu z pôdy, z okolia alebo z času na čas môžeme niektoré z nich pridať aj my sami, napríklad formou prípravkov s obsahom baktérií a húb (biogéN a Trifender). Vďaka nim sa kompost rozloží oveľa rýchlejšie.

Kompostovanie má tri fázy

Podľa vedcov možno proces kompostovania rozdeliť do troch fáz podľa aktivity prevládajúcich mikroorganizmov. Prvá fáza trvá iba niekoľko dní a jej začiatok urýchlime pridaním spomínaných prípravkov. Prevláda aktivita tzv. mezofilných mikroorganizmov, ktoré sa cítia najpríjemnejšie medzi 20 – 45 °C. Zvyšovanie teploty počas kompostovania až na 65 °C je normálny jav a mezofilné mikroorganizmy sú nahradené teplomilnými, tzv. termofilnými. Táto druhá fáza trvá týždne alebo dokonca mesiace. Vysoká teplota pomáha pri rozklade organických zlúčenín (bielkoviny, cukry, tuky) a tiež zabraňuje množeniu patogénov. Ak však teplota nie je v tomto štádiu dostatočne kontrolovaná, môže zabiť aj užitočné mikroorganizmy. Následne sa teplota začne postupne znižovať a hlavnú úlohu znova preberajú mezofilné mikróby (opäť môžeme pridať prípravky biogéN a Trifender), ktoré za pár mesiacov zavŕšia tretiu, poslednú fázu a zabezpečia, aby kompost vyzrel.

Nohy v gumených čižmách s lopatou hliny
Zdroj: Shutterstock

Čo vytvára kompost?

Na tvorbe kompostu sa podieľajú mikroorganizmy, pričom 80 – 90 % z nich sú baktérie, ostatné patria k iným jednobunkovcom a plesniam. Aby aeróbne mikróby mohli svoju prácu vykonávať efektívne, potrebujú kyslík, preto je vhodné kompost prehadzovať. Anaeróbne mikroorganizmy, naopak, nepotrebujú kyslík a sú zvyčajne zodpovedné za nepríjemný zápach kompostu. Naznačujú hnitie a to je nežiaduce. Premene rastlinného odpadu však napomáhajú aj vyššie organizmy, hlavne suchozemské rovnakonôžky, dážďovky, červy, stonožky a iný hmyz.

„Zelenú“ striedame s „hnedou“

Aby sme vytvorili čo najlepší kompost, musíme venovať pozornosť podielu „zelených“ a „hnedých“ prísad. Zelené prísady (tráva, mladá burina bez semien, odpad zo zeleniny a ovocia) sú bohaté na dusík, hnedé prísady (konáre, listy) obsahujú viac uhlíka. Pre správne kompostovanie by mal byť pomer uhlíka k dusíku 30 : 1. Uhlík dodáva energiu pre mikróby a dusík zabezpečí extra živiny.

Čo je vhodné na kompost a čo nie?

  • Do kompostu je možné primiešať v podstate všetok organický záhradný odpad (konáre, lístie, pokosenú trávu, kvety, burinu bez semien…). Len sa uistíme, že tieto prísady nie sú napadnuté chorobami.
  • Ak sú, buď ich do kompostu nepoužijeme, alebo doň viackrát pridáme prípravky biogéN a Trifender, aby sa zničili choroboplodné zárodky.
  • Môžeme tiež pridávať šupky zeleniny a ovocia, vaječnú škrupinu, nepotlačený papier, uvarenú kávovú usadeninu a obsah čajových filtrov.
  • Zvyšky konzumného oleja možno do kompostu pridať, iba ak k nemu primiešame drevnú štiepku alebo piliny a ponecháme ich krátky čas postáť.
  • Za žiadnych okolností sa neodporúča dávať do kompostu živočíšny odpad (mäso, kožu, kosti).

Viac na www.biotomal.sk 

Zdroj: PR bioTomal, s.r.o.