Ako si vyrobiť záhradný kompostér

Okrem toho, že organický odpad zo záhrady máme kam spratať, má kompostér ešte jednu obrovskú výhodu. Ušetríme na hnojivách, pretože tým najlacnejším je kompost.

Galéria

Kompostér, ktorý si s nami vyrobíte, má dve „oddelenia“. Plniť ich môžeme zvlášť, prvý rok jednu časť, druhý rok druhú.

Kam v záhrade situovať kompostér?

Vyberieme preň miesto v polotieni. Zvyčajne je to niekde na konci záhrady, aby vizuálne neprekážal. Zápachu sa báť nemusíme, pri správnom kompostovaní je bez zápachu.

Vzduch a voda

Zabezpečiť musíme prístup vzduchu, preto sú medzi latami medzery. Zabezpečíme to aj vhodným vrstvením jednotlivých materiálov, kde striedame jemné materiály (pokosený trávnik) s hrubšími materiálmi (podrvené vetvy a vetvičky zo stromov a kríkov). Rozklad organického materiálu majú na svedomí najmä baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v pôde. Preto občas na niektorú vrstvu hodíme zopár lopát pôdy. Aby baktérie pre nás pracovali a dobre a rýchlo sa namnožili, potrebujú vlhko. V obdobiach sucha obsah kompostéru polievame. Ak totiž preschne, proces rozkladu sa zastaví.

Prekopať dva krát za rok

Vzduch do tlejúceho kompostu dostaneme i jeho „prekopaním“. Najjednoduchšie je ho prehodiť z jednej kopy na druhú. Proces kompostovania tým opäť naštartujeme. Prejaví sa to jeho zohriatím, vo vnútri by ste namerali cca 50 až 60 °C. Odporúča sa prekopať na jeseň a skoro na jar.

Ako ovplyvniť proces kompostovania

Rastlinné zvyšky sa rozkladajú jeden až tri roky, v závislosti od toho, čo kompostujeme. Čím hrubšie zložky sme doň ukladali, ako napríklad konáre, tým dlhšie trvá rozklad. Dĺžka rozkladu súvisí i s tým, či sa nám darí v ňom udržiavať primeranú vlhkosť. Dobrou pomôckou je kúpa špeciálnych baktérií. Tie dokážu proces rozkladu dobre naštartovať a dokonca aj urýchliť. Keď kompostér plníme nie celkom vhodnými ingredienciami, ako napríklad spomínané hrubšie konáre alebo väčšie množstvo pokosenej trávy, práve zakúpenými baktériami vhodne usmerníme spôsob rozkladu.

Čo patrí do kompostu?

Dalo by sa povedať, že skompostovať sa dajú všetky rastlinné časti s výnimkou chorých a napadnutých, čiže pozberové zvyšky, lístie, suchá i pokosená tráva, rastlinné odrezky. Kompostovať môžeme i burinu, ale pozor, v štádiu bez semien, inak by sme ich neskôr spolu s kompostom rozniesli. Vyhneme sa i burine rozširujúcej sa koreňmi, ako je pýr či kozonoha hostcová. Z kuchyne sem pridávame šupky zeleniny a ovocia, s výnimkou citrusových a banánových plodov. Nepatria sem žiadne zvyšky jedál, ani prepálené oleje či kosti.

AKO NA TO

NÁROČNOSŤ **

OBDOBIE: II – X

ČAS: 4 H h

ĽUDIA: 2

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL

drevené hranoly 100 x 100 mm 14 €/ks
drevené laty 28 x 150 mm 8 €/bal
drevené zásteny 180 x 180 mm 30 €/ks
štartovacie baktérie 8,50 €/bal
spojivový materiál (skrutky, klince, tzv. L-profily) 16,50 €
lazúra 9,70 €/5 l

NÁRADIE

vodováha
pílka
meter
štetec
kladivo
skrutkovač
rýľ
hrable
lopata
krompáč

Návod, ako svojpomocne vyrobiť kompostér

VHODNÉ MIESTO: Najlepšie je čiastočne pritienené miesto, ale nie prekryté stromami či strechou. Vykopeme základovú jamu.

VYMERANIE STOJOK: Vymeriame vzdialenosti stojok a umiestnenie stredového oddeľovača komôr. Nasucho si rozložíme stojky. 

ROZMERANIE REBROVANIA: Použijeme meter a laty a rozmeriame si rozstupy medzi rebrami kompostéra. Medzery sú dôležité pre prístup vzduchu. 

DREVENÉ KOLÍKY: Drevené kolíky si nasucho poukladáme na ležiace stojky a vymeriame si ich vzdialenosti tak, aby boli v pravidelných rozstupoch.

ŠIKMÉ UKOTVENIE: Na vymerané drevené kolíky šikmo poukladáme rebrá. Šikmé ukotvenie je dôležité pre prístup zrážkovej vody do kompostéra.

SPOJOVACÍ MATERIÁL: Všetko dôkladne pospájame pomocou skrutiek, klincov a kovových L-profilov. Vytvoríme si tak boky a zadnú stranu. 

ZAFIXOVANIE: Pomocou stredového hranola zafixujeme a spevníme celý kompostér. Masívnosť oceníme časom, pretože dlhšie vydrží.

HOTOVO: Osadíme predný panel, ktorý bude snímateľný – ľahšie odoberieme vyzretý kompost. Na stojky nainštalujeme drevenú zástenu. 

dobrá rada

Spojovací materiál je vhodnejší antikorový, pretože nehrdzavie. Lepšie sa pracuje so skrutkami a jednoduchšie sú aj výmeny lát po pár rokoch. Dajú sa však použiť nové alebo už použité klince. L-profily si vieme i podomácky vyrobiť z prebytočnej pásoviny alebo iných zvyškov kovaní a plechov.

náš tip

Na stojky použite masívnejšie drevo, aby vydržali čo najdlhšie. Drevo môžete mierne opracovať a určite ho ošetrite lazúrou. Neskôr môže pracovať a praskať, čo však nie je chyba, len vysychá. Každoročne odporúčame natierať lazúrou.

Text a foto František Laššák
Realizácia Boris Laššák, Ľudovít Kunovič
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2018