Prečo je štítnička nebezpečná naozaj nebezpečná a ako sa jej zbaviť?

Všimli ste si drobné sivé, červenkasté či žltasté kruhovité škvrny na konároch, listoch či plodoch ovocných rastlín? Ak sa okolo týchto miest vytvárajú ďalšie výrazne ohraničené škvrny, potom je veľmi pravdepodobné, že máte dočinenia so štítničkou nebezpečnou.

Štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus) pochádza z Číny, potom sa dostala do Kalifornie (San José), preto sa jej hovorí aj červec sanchoský. Dnes je problémom mnohých ovocinárov aj v Európe. U nás sa po prvýkrát objavila v roku 1935. Napáda totiž všetky ovocné druhy od jabloní, cez hrušky až po slivky a broskyne. Ak by sme zanedbali prevenciu a ochranu, odrazí sa to na spomalení rastu, znížení úrodnosti i kvality plodov, navyše napadnutým stromom hrozí odumretie. Výskyt škodcu u nás podporujú aj zmeny počasia.

Aký má štítnička vývojový cyklus?

Prvé dospelé jedince si môžeme všimnúť približne v máji, pretože prezimuje v larválnom štádiu. Už v júni vidíme napáchané škody. Vtedy je veľmi dôležité ovocné stromy pravidelne kontrolovať, aby sme včas zachytili výskyt škodcu a stromy ochránili. Keďže jedna samička dokáže počas svojho života splodiť viac ako 300 životaschopných lariev, napadnutie stromov sa môže veľmi rýchlo šíriť a zhoršovať.

Pred insekticídmi sa chránia štítom

Larvy si nevšimneme, pretože sú veľmi malé. Po pár dňoch pohybu po liste či konári si nájdu pre seba optimálne miesto, kde sa prichytia. Zvyčajne je to na spodnej strane listu v blízkosti stredovej žilky. Keď sa prichytia, začne sa im tvoriť ochranný štít, ktorý výrazne obmedzuje účinnosť insekticídov. Ak by sa vám podarilo odlúpnuť ochranný štít štítničky, nájdete pod ním samotného škodcu, ktorý zostane prisatý na rastline. V závislosti od počasia sa u nás vyvinú 2 až 3 generácie štítničky nebezpečnej.

Nielen cicia, ale aj otravuje toxínmi

Štítničky sa živia obsahom rastlinných buniek, ktorý vyciciavajú. Okolo miesta vpichu sa tvoria červenkasté alebo žltasté, prípadne sivé škvrny. Štítnička nebezpečná je pre rastliny nebezpečná nielen tým, že ich doslova vyciciava, ale aj výlučkami. Výlučky štítničiek sú pre rastliny toxické. Spôsobujú veľmi rýchle uschýnanie konárov a letorastov. Napadnuté listy rýchlo menia farbu a opadávajú.

Ako chrániť stromy pred štítničkou?

Za posledné roky sa štítnička premnožila. Je to predovšetkým tým, že u nás nemá dostatok prirodzených predátorov. V niektorých lokalitách spôsobuje dokonca škody na celých sadoch. K prirodzeným predátorom štítničiek patrí, napríklad, lienka dvojškvrnná (Chilocorus bipustulatus). Problémom je, že sa v našich končinách vyskytuje podstatne menej často ako „bodkované“ lienky: lienka sedembodková alebo lienka dvojbodková.

Pomôžu olejové emulzie

Ak chcete svoju úrodu i stromy ochrániť pred útokom štítničiek, treba na to myslieť už pred jarou. Už vtedy by sme mali urobiť prvé ochranné ošetrenie olejovou emulziou s obsahom insekticídov (spirotetramat alebo acetamiprid). Vďaka tomuto ošetreniu sa nám podarí zlikvidovať prezimujúce larvy ešte skôr, ako sa rozmnožia. Ak sa nám tento postrek podarí urobiť zodpovedne, budeme mať menej problémov počas ďalších mesiacov. Keď si však všimnete, že štítničkám sa začína dariť, okamžite odstraňujte napadnuté časti rastlín.

Náš tip

Niektoré druhy štítničiek napádajú aj iné rastliny. Napríklad, štítnička brečtanová parazituje na listoch izbových rastlín. Aby sme predišli rozmnoženiu štítničky v interiéri, zvyšujme v zime a na začiatku jari vzdušnú vlhkosť – stačí postrekovať rastliny vlažnou vodou.

Text: Sabína Zavarská 
Foto: archív vydavateľstva, isifa/shutterstock