Zelenina a ovocie

Pestovanie zeleniny je úžasná vec a bolo by to jednoduché, keby neexistovali zdanlivo zákerné tvory, ktoré číhajú v neobmedzených množstvách a chcú nám všetko požrať. Podaktorí záhradkári bez rozmyslu otrávia chémiou nielen záhradu, ale aj telo a rodinu.

Aj v tej najudržiavanejšej záhrade sa z času na čas objavia nevítané živočíchy, ktoré môžu napáchať menšie či väčšie škody a zmariť tak naše úsilie. Základom boja proti nim je ostražitosť. Na svoju prítomnosť obvykle viditeľne upozornia.

Aj keď na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Obsahuje vysoké percento vitamínu C, vzácne bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, betakarotén, vitamín E, ako aj množstvo minerálov a stopových prvkov. 

Vysoko kvalitné prípravky, ktoré sú zároveň šetrné pre životné prostredie a maximálne bezpečné pre používateľov.

Zdravá a chutná úroda nie je žiaden zázrak, ale zaslúžená odmena za to, že sme dali drevinám to, čo si vyžadujú. Metódami, ktoré sú blízke prírode, s čo najmenšími nákladmi a minimom pestovateľských chýb. Stačí poznať základné prírodné princípy.

Botanicky sú rajčiny vlastne ovocie, technicky však patria medzi bobuľoviny, no a oficiálne sú zaradené medzi zeleninu. Ak máte ambície vypestovať si ich na balkóne, mali by ste vedieť, že im vyhovuje veľa tepla a celodenné oslnenie.

Zelenkasté jadrá pistácií obsahujú podľa odrody 23 % bielkovín, 15 % sacharidov a 40 až 60 % nenasýtených tukov. Pretože obsiahnuté nenasýtené tuky relatívne rýchlo oxidujú, žltnú a horknú, mali by sme pistácie konzumovať hlavne čerstvé. 

Donedávna sme mohli pestovať subtropické ovocie iba v skleníkoch, aj to často s problémami. Dnes je situácia iná. Vedno s otepľovaním klímy napreduje aj šľachtenie čoraz mrazuvzdornejších subtropických rastlín, niektoré môžeme pestovať už aj u nás v záhradách. 

Figovník sa pestoval vo voľnej pôde na južnom Slovensku, najmä v teplých vinohradníckych oblastiach, už v minulosti. Dnes ho možno pestovať v kontajneroch aj v chladnejších regiónoch.

Systémov, ktorými skleník v zime či v predjarí vyhrievame, je veľa. Zvyčajne to nie je lacný špás. Preto sa zameriame na to, kade najviac uniká vzácne teplo zo skleníka, a pokúsime sa znížiť tieto tepelné straty.

Živá a vyhnojená pôda je základom úspešného pestovania zeleniny aj trvaliek. Veľmi rýchlo môžeme vytvoriť hromadu kompostu, ktorá nestratí svoj objem a zároveň poslúži pôde ako očkovacia násada dôležitých pôdnych organizmov. A to všetkolen za 18 dní!

Cieľom tohto článku je predstaviť spôsob, akým sa dá na tejto planéte žiť. Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí potrebujú pravidelný kontakt s prírodou, čerstvý vzduch, zdravé potraviny, kvitnúcu lúku, stromy, jazierko a dostatok priestoru patriaceho iba im a ich rodine.