Je možné dosiahnuť harmóniu so záhradnými škodcami?

Je možné dosiahnuť harmóniu so záhradnými škodcami?

Pestovanie zeleniny je úžasná vec a bolo by to jednoduché, keby neexistovali zdanlivo zákerné tvory, ktoré číhajú v neobmedzených množstvách a chcú nám všetko požrať. Podaktorí záhradkári bez rozmyslu otrávia chémiou nielen záhradu, ale aj telo a rodinu.

Každá vojna prestane, keď sa obe strany sústredia na mier. A zvieratá s nami nezačali bojovať, len sa snažia prežiť v nami vytvorených podmienkach.

Nie sú to žiadne škodce, ale tvory premnožené vďaka disharmonickému prostrediu, ktoré na tejto planéte spôsobuje človek. Ak sa rozhliadneme vôkol seba – čo sa stalo s pôvodnou vegetáciou, ktorá tu rástla celé tisícročia? Nemáme slimákom ani hlodavcom čo zazlievať, nemáme dôvod cítiť sa byť lepší. Nasledujúce rady sú určitým kompromisom, možnosťou, ako mať v najbližších rokoch úrodu s minimálnym bojom.

Ako na myši

Ak nemáme hladnú mačku, môžeme na myši nastražiť klasické pastičky alebo zakopať vedľa záhona 5-litrový pohár so zrnom na dne (a strieškou proti dažďu) – myši doň spadnú, ale von sa nedostanú. Výborne funguje aj zakopané plastové či antikorové vedierko, ktoré má v hornom okraji oproti sebe vyvŕtané dve dierky, cez ktoré je prestrčený pevný drôt a na ňom je zavesená plechovku alebo plastová fľaša tak, aby sa mohla voľne otáčať okolo svojej osi. Fľašu namažeme niečím dobrým, napríklad arašidovým maslom, a myši v snahe dostať sa k pochúťke budú padať do vedierka. Fľaša sa s nimi otočí, keď sa na ňu pokúsia vyliezť. Ak bude vo vedre voda, utopia sa. Aby doň nepršalo, pridáme vyvýšený kryt. Humánnejšie je chytať myši živé a odnášať ich niekam do prírody, kde je väčšia harmónia. Aby sa nedokázali vydriapať z vedierka von, dáme na dno trochu kuchynského oleja. Prirodzenými divokými predátormi myší sú lasice a užovky.

V záhrade nikdy nepoužívame jedovaté nástrahy na hlodavce ani na krty. Všetky jedy z mŕtvych tiel zvierat sa totiž opäť dostávajú do kolobehu vody, rastlín a zvierat. Mohlo by sa teda stať, že sa raz vrátia aj do nášho tela. Jedovatá chémia nepatrí na túto planétu.

S bežcami na slimáky

Na slimáky najlepšie fungujú kačice indické bežce, ale nie každý má možnosť chovať ich – predsa len je s nimi dosť práce a vyžaduje to dobre vyladený dizajn záhrady (oddelený výbeh od záhonov, oplotené záhony, vodu na kúpanie v starej vani, ktorá sa dá jednoducho vypustiť na zálievku záhonov). Keby sme tieto kačice len tak pustili do záhrady a nemali by sme možnosť regulovať ich prístup k zelenine, urobili by oveľa viac škody ako slimáky. Kačice si zaobstaráme len vtedy, keď túžime tieto roztomilé stvorenia chovať aj pre radosť a čerstvé vajíčka. 

Viete, že…
Slimáky kypria pôdu, navyše ju aj efektívne zúrodňujú – ich výkaly sú totiž dokonalým hnojivom.

Záhon olemovaný plechom

Okraj záhona lemovaný plechom môže takisto slimákom sťažiť prístup na záhon. Ak chceme rôzne varianty, stačí napísať do internetového vyhľadávača slovo „schneckenblech“. U nás sa zatiaľ tento výrobok nepredáva, ale každý šikovný klampiar ho dokáže vyrobiť. Plech musí byť zapustený v zemi asi 10 až 20 cm (slizniaky ho totiž podliezajú cez pôdu) a 10 cm vytŕčať nad povrchom, pričom horný okraj musí byť zahnutý v ostrom uhle smerom von. Vnútri záhona je jednoduché vychytať už zabývané slizniaky do pivnej pasce alebo do polovice vydlabaného melóna (šupky) s naliatym pivom, prípadne ich možno zbierať ráno a večer. Pivné pasce v záhrade mimo oplechovaného záhona nebudú fungovať, pretože svojou vôňou budú priťahovať stále nové a nové slizniaky zo širokého okolia. Navyše, mŕtve slimáky priťahujú svojich živých kolegov, pretože sú kanibali.

Okolo jednotlivých sadeníc dýň a iných lákavých rastlín, ktoré sú pochúťkou pre slizniaky, môžeme dať dočasne pás medeného plechu stočeného do kruhu. Pri kontakte s meďou dostane slimák malý elektrický šok od náboja, ktorý plech automaticky vytvorí pri kontakte s pôdou.

Dobrá rada
Neumiestňujte pivné pasce mimo oplechovaného záhona – do záhrady totiž lákajú stále nové slizniaky.

A čo parazity?

Existujú aj prípravky s parazitickými hlístami, ktorými polejete záhradu, čím nakazíte slimáky. Ale i tak je to boj, niekedy aj dosť drahý a nedá sa to robiť večne. Aj keď práve možno boj prehrávate, neuchyľujte sa k chemickým granulám.

Finálne riešenie

Finálne riešenie je vždy jediné – uviesť celú záhradu do harmonického stavu, mať ju plnú života vo forme prirodzených slimačích predátorov. Obojživelníky, vtáky, ježkovia, užovky, dokonca aj slimáky s domčekmi žerú vajíčka slimákov… Len trvá trochu dlhšie, kým sa ich populácia dostatočne zvýši. Zhruba po 5 rokoch (a viac) intenzívnej tvorby ekozáhradnej harmónie vo veľkej záhrade (nad 2 000 m2) slimačie problémy obvykle ustanú, vzniknutý ekosystém ich totiž dokáže lepšie regulovať. Slimáky tam síce stále budú, ale škody budú minimálne, teda znesiteľné. V malej záhrade (s rozlohou okolo 500 m2) to možno dosiahnuť len v prípade, že aj susedia robia to isté, alebo ak máte okolo záhrady múr, aby nemohli priliezať nové slimáky.

Iný uhol pohľadu

Myši a slimáky nie sú v súčasnej prírode náhodou. V podstate sú veľmi užitočné. Myši hĺbia množstvo chodbičiek v zhutnenej a chudobnej pôde. Kolesá traktorov, áut, monokultúrne polia, všade betón či asfalt – to všetko sú príčiny zhutnenia.

Pôdu kypria korene rastlín aj pôdne tvory (myši, krtkovia, dážďovky, mikroskopické prvoky). Žiaľ, dážďoviek ubúda v chemizovanej pôde bez humusu. Krtkovia sa snažia, ale ľudia im nie sú vďační. Príroda vždy vyvažuje deficit jedného organizmu iným organizmom. Myši sú schopné prežiť v takýchto podmienkach, takže kyprenie pôdy vzali na svoje bedrá. Bude trvať stovky rokov, kým náletové stromy rozoberú aj betónové plochy. Čo dovtedy urobia myši s ostatnými plochami, je nenahraditeľné.

Slimáky takisto kypria pôdu, navyše ju aj efektívne zúrodňujú – ich výkaly sú totiž dokonalým hnojivom. Na lúkach prioritne požierajú dužinaté druhy, čím prispievajú k pestrosti lúk a pomáhajú prežiť slabším kvetinkám.

Z toho vyplýva

Kým my sami budeme iba bojovať proti týmto „škodcom“ a nevymyslíme nič lepšie, sme iba ďalším nástrojom ich regulácie, navyše, nie veľmi šikovným. Keď tomu necháme voľný priebeh a pomôžeme urýchliť tvorbu vhodného prostredia, príroda naše miesto „požieračov myší a slimákov“ odovzdá povolanejším druhom. Pre ne to nebude stres a hnus, ale pochúťka.

Jaroslav Svoboda
www.ekozahrady.com

„Vždy mi robí radosť, keď vidím spokojné kačice so zobákom zababraným od slimačieho slizu. Vtedy viem, že kolobeh sa uzavrel a ja som nemusel zbytočne bojovať. Slimáky sa premenia na chutné kačacie vajíčka a hnojivý trus, ktorým na jeseň pohnojím záhony 1. trate určené na pestovanie náročných druhov zeleniny, ako sú rajčiny, kapusta, pór, uhorky či cukety.“

Text: Jaroslav Svoboda
Foto: autor, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. na slimáky pivo. zakopte do zeme 7- decové poháre a dajte do neho pivo. poháre musia byť v zemi po okraj, zarovno so zemou a máte vyriešené.

    1. mne fungovali jedine bežce, kým mi ich neodniesla líška v decembri 2014. tento rok ich nie je tak veľa, zájrada je via cudržiavané a majú aj menej miesta na zašívanie sa, ale aj tak si kačky znova zadovážim. ten radostný gagot mi chýba 🙂

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.