Ako dosiahnuť záhony bez buriny

Ako dosiahnuť záhony bez buriny

Burina patrí medzi kladných hrdinov. Hoci sa nám to zdá občas neuveriteľné, stojí (či skôr rastie) na našej strane. Spevňuje, chráni a zúrodňuje poškodenú či vyčerpanú pôdu. Mali by sme si na to spomenúť vždy, keď sa chystáme do ďalšej bitky na záhonoch.

Úloha buriny

Burina vytvára vhodné kulisy pre ďalšie fázy rastu – pre trvalky, nálety drevín a les, ktorý sa na scéne objaví nakoniec. Podobne ako škodce, ani buriny nie sú príčinou nežiaduceho stavu, ale jeho ukazovateľom – symptómom. V blízkosti zeleniny budú rásť vždy, kým tam bude narušená, resp. holá pôda. Aké je teda riešenie? Nechať zeleninu zaburinenú alebo sa vystaviť pôsobeniu herbicídov? Nič z toho. Zeleninu treba pestovať inak ako doteraz! Tak, aby okolo nej nezostala žiadna odhalená pôda, na ktorej by burina rozvinula svoje „ochranné krídla“.

Kde sa vzala zelenina a ako sa zmenila

Dnešná zelenina je oproti svojim prirodzeným predkom rozmaznaná a prešľachtená. Kapusta, kel, kaleráb a ostatné druhy pripomínajú skôr dužinaté sukulentné rastliny ako „divoké buriny“, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to spohodlnení potomkovia, ktorí síce získali človekom žiadané vlastnosti, no stratili svoju priebojnosť. Do ich blízkosti však stále nalietavajú semienka divokých a odolných burinných kolegov. Potrebujeme teda vytvoriť doslova protekčné podmienky, ktoré by vyhovovali našim prešľachtencom a bránili v raste neželaným divochom.


Hrášok sa derie na svetlo medzi listovou zeleninou. Pre burinu tu už preto nezostalo miesto. Foto: Jaroslav Svoboda

Pestujme zeleninu podobne ako burinu

Buriny rastú v spoločenstvách a v priebehu roka sa striedajú. Prvý je nižší jarný porast, nasleduje vysoký letný porast, jesenný „dojazd“ a na záver prichádzajú zimní otužilci. Ak buriny kosíme v rôznych častiach roka, mení sa podľa toho aj ich zloženie. Aby sme ich v záhonoch efektívne nahradili zeleninou, musíme s ňou robiť to isté, čo sa prirodzene deje s burinou. Zelenina však, samozrejme, potrebuje viac miesta. Vďaka tomu pekne dorastie do želaných rozmerov a dozreje. Takže aj keď jej doprajeme zmiešanú kultúru (viac druhov spolu), nemôžeme ju pestovať tak nahusto, ako príroda pestuje burinu. Možno na jar áno. Pomôžeme si namulčovaním miest, kde práve nič nerastie. Môžeme pri tom využiť niekoľko stratégií.

Stratégia č. 1

Husto vysadiť, pozberať a vyplieť

Pri tejto stratégii kombinujeme druhy zeleniny tak, aby nezostala žiadna voľná pôda. Na jar teda vysejeme viac semien tých druhov, ktoré rastú rovnako rýchlo ako burina, takže kompletne pokryjú pôdu a burine nezostane miesto (reďkovky, špenát, šaláty, červená loboda, trebuľka, rukola). Medzi ne vysievame (môžeme aj neskôr dosádzať z priesad) pomalšie rastúce druhy, ktoré budú v záhone dlhšie (kaleráb, kapusta, zeler, mangold, repa, hrášok, fazuľa). Rýchlo rastúce druhy neustále zberáme, aby dlhšie rastúce mali dostatok miesta. Ak sa objaví burina, hneď ju vytrhneme aj s koreňom, niektoré z nich môžeme aj využiť (napr. žihľava). Naším cieľom je takto udržiavať priestor okolo hlavných plodín. Voľné miesta môžeme zapĺňať aj mulčom zo slamy, štiepky či pokosenej a mierne zdusenej krátkej trávy. Nikdy nepoužívame seno (obsahuje semená) ani kôru ihličnanov (zelenine „nechutí“).


Ak sa na záhone v druhej polovici leta uvoľní miesto, výborne ho vyplní napríklad kapucínka. Foto: thinkstock.cz 

Stratégia č. 2

Jarná súťaž o miesto a premulčovanie

Túto stratégiu použijeme na získanie skorých jarných plodín a na jednoduché vyčistenie zaburinených záhonov. Od marca vysievame spomenuté rýchle druhy, hlavne reďkovky a špenát, a to aj na holý pohrabaný záhon, o ktorom vieme, že v pôde ukrýva veľa semien a koreňov buriny. Mulč, ktorý bol na ňom od jesene, odstránime. Rýchle jarné zeleninky sú burine od začiatku rovnocennými protivníkmi a budú s ňou súťažiť tak 2 až 3 mesiace. Zatiaľ vyprodukujú množstvo jedlej úrody. Zároveň tam s nimi bude rásť i burina, ktorú môžeme tiež pozberať a zjesť. Niečo sem-tam vyplejeme, ale nemusíme, pretože v polovici mája, keď príde čas vysádzania priesad (hlúboviny, zeler) alebo vysievania teplomilnej zeleniny (tekvice, cukety, uhorky, fazuľa), urobíme nečakaný ťah. Zozbierame všetko, čo sa v tej chvíli dá, a zvyšok zelenej hmoty (zeleninu aj burinu) dôkladne premulčujeme. Môžeme použiť kartóny a na ne ako mulč slamu či štiepku alebo len hrubú vrstvu mulču bez kartónov. Keď sa mulč po týždni usadí, urobíme v ňom „hniezda“ naplnené kompostom a vysadíme do nich sadenice alebo semienka. Do kartónov, ktoré dusia burinu, urobíme pod každým hniezdom dieru na korene zeleniny. Ak časom predsa len vykukne nejaká burina, vytrhneme ju a doplníme mulč.


Na holé miesta po skorej jarnej etape vysádzame priesady, napríklad zeler. Foto: Jaroslav Svoboda

Stratégia č. 3

Sadenie do mulču

Toto je podobný spôsob ako druhá stratégia, s tým rozdielom, že vynecháme záplavu skorých jarných plodín, ale záhon udržujeme namulčovaný ešte od predchádzajúceho roka. Najviac sa na tieto účely osvedčila štiepka z listnáčov. Dlho sa rozkladá, vytvára kvalitný humus a pre hlodavce a slimáky nie je taká atraktívna ako slama. Keď nastane na určité plodiny správny čas, opäť vytvoríme v mulči „hniezda“ na sadeničky a semienka. Na jeseň to celé pohnojíme, pridáme ďalší mulč a nasledujúcu jar máme záhon pripravený na prvú trať.

Jarná záplava reďkoviek, špenátu a šalátu. V strede hrášok, v rohoch jedlý slez a rukola. Foto: Jaroslav Svoboda

Stratégia č. 4

Mulčovanie v priebehu sezóny

Pri akomkoľvek bežnom pestovaní zeleniny môžeme jednoducho do okolia hriadok alebo jednotlivých rastlín pridávať kompost a mulč. Robí sa to hneď, ako je to možné, a dôkladne, nemá zmysel čakať, kým začne burina vyrastať.

Stratégia č. 5

Mrkvový záhon

Mrkvu, petržlen a paštrnák sejeme do riadkov alebo plošne, takže vyššie uvedené stratégie nám až tak nepomôžu. Riešením by možno bolo č. 1, konkrétne výsadba s rýchlymi reďkovkami. Tieto druhy koreňovej zeleniny totiž klíčia dlhšie a ich okolie musí byť pozberané (reďkovky zbierame ešte mladé), aby mali pri raste dosť svetla. Mrkvu a spol. je preto ideálne vysievať na vyčistený záhon, ktorý v predchádzajúcich obdobiach prešiel spomenutými stratégiami. Budeme plieť minimálne. Údržba spočíva v jednotení vysiatej zeleniny, aby si jednotlivé rastliny navzájom netienili a mali pekné korene. V rámci tejto starostlivosti vytrhneme občas aj nejakú tú burinu. Druhý mesiac po výseve sa už porast spojí a so záhonom nie je až do zberu takmer žiadna práca. Vhodnou spoločnosťou je napríklad cibuľa vysadená na okraji záhona. S mrkvou si navzájom odpudzujú škodce.


Kaleráb v záplave klíčiacej buriny po zbere reďkoviek a špenátu. Stačí ho včas namulčovať. Foto: Jaroslav Svoboda

Vedeli ste, že…
Mrkva rástla kedysi iba divoko na lúkach a nemala až taký šťavnatý oranžový koreň.

Najdôležitejšie pravidlo

Na záver najdôležitejšie pravidlo zo všetkých: hotové záhony už nikdy nekypríme, neryjeme do nich! Semená buriny môžu v pôde odpočívať roky, dokonca desaťročia. Ich klíčenie sa aktivuje svetlom. Pri rytí by sme na svetlo vyniesli vždy nové semená a dali im šancu rozvíjať sa. Okrem toho by sme narušili dokonalú pôdnu štruktúru plnú užitočných organizmov. Keďže na záhony nikdy nestúpame, neutlačíme si pôdu a nemusíme ich ani kypriť. Hnoj sa nezarýva, na jeseň sa položí na povrch a prikryje sa mulčom. Vďaka tejto perinke pôda nezamrzne a celú zimu to v nej žije v náš prospech.


Červená záhradná loboda je liečivá a výživná. Hodí sa medzi šalát a špenát. Listy jej stále dorastajú. Foto: Jaroslav Svoboda

Neexistujú chyby, len skúsenosti

Kedykoľvek sa nám na začiatku niečo nepodarí a burina začne našu zeleninku zase utláčať, môžeme byť za to aj vďační. Niečo totiž vďaka tomu pochopíme, odhalíme a následne to môžeme vylepšiť. Človek sa ako majster zeleninových záhonov nenarodí, stane sa ním postupne. Každý rok je buriny menej a pôda na záhonoch je stále úrodnejšia. Navyše, o nič nejde, je to hra. Odporúčam to nebrať príliš vážne…

Dobrá rada
Jednotlivé stratégie si treba vyskúšať, naučiť sa určiť vhodný čas a spôsob ich použitia. Niekedy môžete objaviť aj nejaký nový, vlastný možno i trochu extrémny spôsob. Kľúčom je prax, čas, pozorovanie a vynechanie chémie. Ak sa vrátite k tomu, čo je prirodzené, úspech sa dostaví.


Tekvice sadené do hniezd v mulči, chránené stočeným medeným plechom proti slimákom. Foto: Jaroslav Svoboda

Jaroslav Svoboda
www.ekozahrady.com

„Raz som pridal na záhon kúpený starý kompost a vysial doň polykultúru s prevahou mrkvy. Kompost už obsahoval množstvo semien buriny. Nebolo v mojich silách plieť to, tak som záhon každý týždeň pokosil vo výške 10 cm. Burina nemohla kvitnúť a semeniť sa, ale mrkva napriek stratám vytvorila veľké korene. Po zbere som tam nechal hrubý mulč až do jari a záhon bol v ďalšej sezóne odburinený.“

Text: Jaroslav Svoboda
Foto: autor, thinkstock.cz
Zdroj: časopis Urob si sám 8/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.