Ako na pestovanie zeleniny v chladných mesiacoch

Zberom úrody na jeseň sa končí jedna pestovateľská etapa a v zápätí na ňu nadväzuje príprava pôdy na budúci rok, výsadba drevín či výsev a výsadba vybranej zeleniny. Áno, zeleniny.

Galéria

Sú totiž aj také druhy, ktoré dokážu využiť neskorý jesenný čas a chladné dni na svoj rast, a my ich zasa zužitkujeme pre svoje zdravie.

Prečo predzimný výsev

Skorším, predzimným výsevom vybraných druhov zelenín nechávame prírodu, aby pracovala za nás. Niektoré rastliny si dokonca vyžadujú predzimný výsev – aby semená vôbec začali klíčiť, potrebujú najprv premrznúť. Takýmto spôsobom sa zvýši výnos úžitkových rastlín a neraz aj kvalita výpestkov, urýchli sa zber úrody, čím sa uvoľní skôr miesto na záhone, takže môžeme pestovať ďalšie kultúry.

Predzimný výsev je vhodný najmä pre semená, ktoré dlho klíčia (niektoré druhy koreňovej a cibuľovej zeleniny). Vysievame ich do vyrovnanej a uľahnutej pôdy, tesne pred jej zamrznutím, aby semená nestačili vyklíčiť. Počas zimy a v predjarí sa z nich vyplavia inhibítory – brzdiče klíčenia. Keď teplota pôdy v predjarí dosiahne hodnotu potrebnú na klíčenie semien, začnú klíčiť oveľa skôr ako po jarnom výseve.

Navyše, mladé rastlinky dobre využijú jarnú pôdnu vlhkosť. Výsledkom je podstatne skoršia a kvalitnejšia úroda.

Začiatkom decembra (podľa počasia a stavu pôdy) môžeme vysiať petržlen vňaťový aj koreňový, paštrnák, čierny koreň, mrkvu (najmä karotku), cibuľu, pór, šalát či špenát.

Podmienky úspechu

Pracujeme v klimaticky náročnejších podmienkach ako v lete (vlhšia pôda, prízemné mrazy, dažde). Toto treba zohľadniť dostatočne zavčasu pred výsevom (pri jarnom výseve totiž môžeme na pôdu vstúpiť až po jej preschnutí, čo býva dosť neskoro, najmä na zaburinených pozemkoch). Preto je dôležité:

•  vybrať si vhodné odrody na predzimné pestovanie,

•  zaistiť dobrú klíčivosť semien (musia byť čerstvé),

•  dbať na vhodnú predplodinu (striedať plodiny),

•  vybrať si odburinený pozemok,

•  pripraviť pôdu (výživa, kyprenie, urovnanie a uľahnutie pôdy),

•  dodržať optimálny termín a podmienky výsevu vzhľadom na druh zeleniny a odrody.

Ochranné kryty na zeleninu

Ak chceme, aby nám posledné plody letnej zeleniny dozreli alebo na jeseň vysiata zelenina vydržala na hriadke dlhšie a nepoškodená mrazom, musíme umelo predĺžiť teplejšie vegetačné podmienky pomocou ochranných krytov. Letnú zeleninu na voľných záhonoch pred príchodom chladných dní a nocí prekrývame:

•  prenosnými, pevne skonštruovanými tunelovými kostrami, ktoré sú prekryté priesvitnými plastovými doskami (môžu byť aj tepelnoizolačné),

•  jednoduchými tunelovými konštrukciami zo silnejšieho drôtu, ktoré sú potiahnuté polyetylénovou fóliou,

•  prenosnými pareniskovými konštrukciami s krycími oknami (na tento účel nám poslúžia aj staré a vyradené okná z domu).

Chladné kalendárium

September
Tento mesiac je vhodný na zakoreňovanie drevín a bylín, ale aj na klíčenie semien. Pozor však na prízemné mrazy na začiatku mesiaca – môžu poškodiť teplomilnú zeleninu, ktorá by v ďalšom, zvyčajne bezmrazovom období mohla ešte dozrieť, preto ju prikrývame.

Október
Začiatkom mesiaca dokončíme výsev najneskoršej zeleniny na jesenný zber či zimné chránené pestovanie.

November
Zeleninu a bylinky uskladnené alebo založené v parenisku chránime zatvorenými oknami a pri silnejších mrazoch aj slamenými rohožami. Citlivejšiu zeleninu na záhone prikryjeme chvojinou.

December
Tesne pred príchodom mrazov vysejeme semená vybraných druhov zeleniny. Predzimné výsevy a zeleninu prezimujúcu na záhonoch (kel kučeravý a ružičkový, špenát, šalát zimný, petržlen kučeravý aj koreňový, čierny koreň, paštrnák, cibuľu zimnú, šalotku, pažítku, pór a iné) prikryjeme chvojinou.

Január
Zo záhonov spod chvojiny alebo zo zakrytých parenísk zberáme vňať, hlúbovú, cibuľovú aj koreňovú zeleninu, prípadne prezimujúce topinambury. Pripravujeme teplé pareniská, čistíme fóliovníky, vyhrievané skleníky sú už v plnej prevádzke.

Február
Pokračujeme v zakladaní poloteplých a teplých parenísk a fóliovníkov, v ktorých začíname s predjarným výsevom vybraných zeleninových semien. Začínajú kvitnúť najskoršie okrasné hľuznaté a cibuľnaté rastliny.

Marec
Vrchná vrstva pôdy sa rýchlo otepľuje, koncom mesiaca zvyčajne dosiahne až 7 °C, v hĺbke 60 cm stúpne na 4,2 °C. To už sú podmienky vhodné na vysievanie nenáročnej zeleniny do pôdy (šalát, reďkovka, cibuľka, petržlen, mrkva, cesnak, čierny koreň, byliny). Klíčia už však aj semená burín. Opatrne otužujeme priesady hlúbovín vysadené v parenisku. Pripravujeme sa na predkličovanie skorých zemiakov a na výsev semien na priesady (uhorky, tekvice, patizóny, papriky, rajčiny, baklažány a iné).

Jeseň a zima plné aktivity

Cibuľa zimná – sečka (Allium fistulosum) – rozmnožuje sa semenom, pacibuľkami a delením trsov. Vysieva sa skoro na jar alebo v júli až auguste hneď po zbere semena a pacibuliek. Staršie trsy rozdelíme v júni a vysadíme ich do otvorených parenísk, ktoré neskôr na jeseň prikryjeme oknami, vyrastajúcu vňať alebo celé rastliny (ako zelenačku) zberáme dlho do zimy (neskonzumovaný zvyšok cibule rýchlime skoro na jar). Prezimuje aj na voľnej hriadke, ale v parenisku je úroda bohatšia a zber jednoduchší.

Pažítka (Allium schoenoprasum) – zvyčajne ju vysievame skoro na jar, ale môžeme aj koncom leta a začiatkom jesene, prípadne aj v decembri tesne pred príchodom trvalých mrazov do vopred pripravenej pôdy, aby mohla na jar čo najrýchlejšie vzísť a vytvoriť dostatok priesad. Pažítku, ktorá je určená na zimné alebo predjarné rýchlenie, v lete už nerežeme. V októbri vykopeme trsy, zrežeme vňať a založíme ich do pivnice, v ktorej nemrzne.

Predzimný výsev robíme do kompostom obohatenej a uľahnutej pôdy do hĺbky 15 mm do riadkov vzdialených 20 cm. Skoro v predjarí môžeme pažítku rýchliť aj na voľnej hriadke tak, že nad ňu postavíme malý prenosný fóliovník vytvorený z ohnutých vŕbových alebo drôtených prútov zastrčených do zeme, na ktoré položíme polyetylénovú fóliu, pričom po okrajoch na ňu nahrnieme pôdu.

Brokolica (Brassica oleracea var. italica) – na jesenný zber ju sejeme najneskôr do konca júna, výnimočne do začiatku júla, vysádzame ju koncom júla do sponu 45 × 45  m. Na jarný zber ju vysievame od začiatku až do polovice februára a priesady vysádzame najneskôr začiatkom apríla.

Kučeravý kel (Brassica oleracea var. acephala) – je mrazuvzdorný, takže ho môžeme zberať celú jeseň aj zimu. Premrznutý je ešte chutnejší. Na prezimovanie sú vhodnejšie nízke odrody – aj snehová prikrývka ich lepšie chráni. Vysievame ich do začiatku júna do hĺbky 5 mm, semiačka zasypeme rašelinou (proti tvorbe pôdneho prísušku po dažďoch či zálievke).

Priesady vysádzame do polovice júna až začiatku júla a dobre ich zavlažíme. Kel zberáme na jeseň aj v zime postupným odlamovaním spodných listov. Ak si chceme uľahčiť zimný zber, tak kel vykopeme aj s koreňmi a založíme ho do pôdy v chladnej pivnici alebo hlbokom parenisku, ktoré chránime pred silnými mrazmi oknami a slamenými rohožami.

Pekinská kapusta (Brassica pekinensis) – nesprávne sa označuje ako čínska. Pestujeme ju mimo letného obdobia – vtedy totiž rýchlo vybieha do kvetu a netvorí hlávky. Na jarné rýchlenie ju vysievame hneď po Vianociach do vyhrievaného skleníka alebo v byte napríklad do rašelinových zakoreňovačov do hĺbky 1 až 2 cm. Priesady vysádzame do polovice februára do vykurovaných rychliarní či poloteplého pareniska. Zberáme v polovici apríla.

<!–

Zimujúca zelenina

Zimný šalát
výsev od polovice augusta do polovice septembra aj na voľný záhon, na zimu ho prikryjeme chvojinou, skorý jarný zber

Cesnak kuchynský
vysádzame v auguste až septembri do hĺbky 6 až 8 cm do sponu 30 × 8 cm; na jeseň ho sadíme len do ľahších pôd (v ťažkých a zamokrených často neprezimuje), vysádzame len lepšie vyvinuté vonkajšie strúčky, ktoré aspoň 6 hodín moríme proti háďatku v 5-percentnom roztoku Sulky

Mangold
výsev v auguste, prezimuje zakrytý čečinou, zber v máji

Špenát
výsev v auguste, zber do konca októbra; jesenný výsev v septembri (na prezimovanie na prikrytom záhone), jarný zber

Kôpor
vegetačné obdobie 60 až 70 dní, výsev v auguste, zber celú jeseň

Kaleráb neskorý
najmä odroda Gigant sa pestuje celoročne, na zimný konzum sa výborne skladuje v pivnici či hlbokom parenisku

Karfiol Arktur
výsev do pareniska začiatkom jesene, cez zimu ho treba chrániť pareniskovými oknami a rohožami, na jar priesady rozsadíme na skorý zber

Kel ružičkový
nízke odrody vysievame v polovici apríla a priesady vysádzame v máji – má dlhé vegetačné obdobie (až 180 dní); v polovici augusta zaštipneme vrcholce rastlín, aby sa lepšie vyvinuli bočné ružičky; koncom októbra časť úrody vykopeme aj s koreňmi a v novembri založíme (bez listov!) do hlbokého pareniska alebo pivnice; časť necháme zimovať na záhone – je mrazuvzdorný a premrznutím sa jeho chuť zjemňuje

Karotka
výsev v júni, zber v októbri až novembri

Skorý hrach
má krátke vegetačné obdobie (65 až 90 dní), skoré odrody na jesenný zber vysievame v polovici júla; ak trochu zariskujeme a vysejeme odolný hrach koncom februára do rozmrznutej pôdy (aj keď potom napadne sneh, nepoškodí ho), získame najskoršiu možnú úrodu hrachu aj z voľnej hriadky

Pór (Allium ampeloprasum) – mrazuvzdorné sú zimné odrody, majú však dlhé vegetačné obdobie, preto ich sejeme v marci až apríli do hĺbky 2 cm. Vyklíčia za 14 dní, dorastené priesady vykopeme, skrátime im korene na polovicu a listy na dve tretiny a vysadíme do rýh hlbokých 10 až 15 cm v spone 25 × 30 cm. Ak nie je pôda zamrznutá, napríklad pod snehom, zberáme ho celú zimu alebo až v predjarí po oteplení.

Na ľahší zimný zber môžeme časť póru založiť do prikrytého pareniska. Keď z prezimovaného póru, ktorý začína pomerne skoro kvitnúť, ešte pred kvetom odstránime kvetnú stopku, do asi 15 dní vytvorí na podcibulí dcérske cibuľky, ktoré sú mimoriadne lahodné.

Aj parenisko má svoje eko

Parenisko môžeme využívať prakticky po celý rok. Ide o drevený rám upevnený v pôde pomocou kolíkov, na ktorom sú položené ochranné okná (štandardný rozmer je 150 × 100 cm, záhradkársky rozmer je 100 × 100 cm). Okná sú orientované vždy smerom na juh. Môžu byť sklené alebo potiahnuté polyetylénovou fóliou (je síce pružná, no menej pevná, je však podstatne lacnejšia ako sklo a prepúšťa až o 75 % viac UV žiarenia.

Parenisko sa vyhrieva ekologicky – slnkom a teplom, ktoré sa uvoľňuje pri rozklade organickej hmoty. Využíva sa tu skleníkový efekt: slnečné žiarenie preniká sklom (fóliou) a zohrieva povrch pareniskovej pôdy. Prehriata pôda vyžaruje dlhovlnné, infračervené tepelné žiarenie, ktoré okná neprepúšťajú von, a tak sa teplota v parenisku oproti vonkajšej podstatne zvyšuje. Už len toto stačí na rýchlenie zeleniny na jar, prípadne na jej ochranu pred neskorými jarnými mrazmi. Veľa závisí od dĺžky a intenzity slnečného žiarenia.

V zimných a predjarných mesiacoch, keď je slnka málo, si preto musíme pomôcť rozkladným teplom organických látok uložených pod pestovateľskou vrstvou pôdy v parenisku. Na tento účel sa využíva najmä veľmi teplý konský hnoj, ale aj kravský a ovčí, nie však prasací – je studený. Samozrejme, pomôže aj iný organický materiál, napríklad lístie či rastlinný nevysemenený odpad (1 až 2 týždne pred jeho uložením do pareniska ho aktivizujeme – kopu vysokú asi 1,5 m zalejeme teplou vodou, aby sa v ňom rýchlejšie rozmnožili rozkladné termofilné baktérie, a prikryjeme ju fóliou).

Využitie pareniska

1.  Na predpestovanie priesad
2.  Na rýchlenie jarnej zeleniny
3.  Na skoršie jarné pestovanie a zber teplomilnej zeleniny
4.  Na jesenné predĺženie vegetácie teplomilnej zeleniny a dozretie jej posledných nasadených plodov
5.  Na predpestovanie a prezimovanie otužilej jesennej zeleniny (ktorú možno počas zimy zberať)
6.  Na predzimné výsevy zeleninových semien určených na rýchle jarné vzchádzanie
7.  Na prezimovanie otužilejších zelenín založených do pôdy na ich ľahšie zimné vyberanie

Teplé parenisko

Zakladáme ho v januári alebo vo februári. Je určené na sejbu a predpestovanie najskoršej zeleniny. Ide o jamu hlbokú 80 cm a viac. Na jej dno uložíme 15 cm lístia alebo slamy (tepelnoizolačná vrstva) a na ňu dáme 40 až 50 cm ušliapaného hnoja či aktivovanej organickej zápary (spotreba tohto organického materiálu pod jedno normové okno je približne 300 kg). Na hnoj dáme hrubšiu vrstvu kvalitnej zeminy a na ňu pestovateľský substrát (15 až 20 cm) tak, aby medzi oknom a zeminou zostal voľný priestor aspoň 10 cm.

Časom bude zápar sadať (klesať) a voľný priestor sa bude zväčšovať. Do založeného pareniska môžeme vysievať osivo hneď, ale priesady vysádzame o 2 až 3 dni, keď sa parenisko vyhreje a vyprchajú škodlivé plyny. Ak sa parenisko prehrieva pomaly, aktivujeme ho tak, že ho zalejeme teplou vodou. Priemerná teplota teplého pareniska je približne 20 °C. Na noc ho prekrývame slamenou alebo polystyrénovou rohožou. V zime ho musíme chrániť pred veľmi nízkou teplotou hnojom, lístím, prípadne kyprou pôdou, ktorými ho zboku obložíme.

Poloteplé parenisko

Toto parenisko vyhrievame podobne ako teplé, len vrstva záparu je polovičná, teda 20 až 30 cm ušliapaného organického materiálu. Poloteplé parenisko sa zvyčajne zakladá až v marci a slúži na predpestovanie priesad a rýchlenie jarnej zeleniny. Teplota v ňom dosahuje 12 až 18 °C. Ak to počasie a pestovaná zelenina dovoľujú, začíname v tomto období aj s vetraním pareniska.

Studené parenisko

Na vyhrievanie nepoužívame žiaden organický materiál – pôda je bohato zásobená humusom. Vyhrieva ho prakticky len slnko. Najmä na jar a jeseň uzavreté parenisko chráni rastliny pred prudkým poklesom teploty vonkajšieho vzduchu v noci aj cez deň. Studené pareniská sú určené na jarné predpestovanie balíčkovaných priesad, neskoršie výsevy zeleniny a bežné rýchlenie, ako aj na pestovanie jesennej zeleniny, predĺženie vegetácie teplomilnej zeleniny či na prezimovanie jesennej a mrazuvzdornej zeleniny.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám