Ako docieliť, aby sme mali v záhrade zdravšiu a lacnejšiu úrodu

V prírode neexistuje odpad. Uzavretý kolobeh všetkého, teda energie aj hmoty, je príkladom absolútne bezodpadového systému. Ak detailnejšie spoznáme prirodzené prírodné mechanizmy a trochu ich usmerníme podľa svojich zámerov, môžeme mať zdravšiu a lacnejšiu úrodu. 

Galéria

Bezodpadový kolobeh

Príroda nám môže byť celoživotnou inšpiráciou v mnohých smeroch – v našom životnom štýle, na ceste za zdravím či pri takom užitočnom hoby, akým je biozáhradkárčenie. Ak si v záhrade postupne zavedieme metódy prírodného kolobehu živín, zakrátko zistíme, že mnohé dokáže príroda naozaj urobiť za nás, a často dokonca oveľa efektívnejšie.
V záhrade by sme sa mali predovšetkým vyhýbať veľkovýrobným chemickým spôsobom úpravy pôdy a ochrany rastlín. Samozrejme, prirodzené prírodné mechanizmy nemožno maximálne využiť bez predchádzajúceho oboznámenia sa s nimi a ich odskúšania. Postupne ich môžeme zakomponovať do našej pestovateľskej činnosti a tak si mnohé úkony zjednodušiť. A ako prirodzený bonus získame kvalitné a chutné bioprodukty.

Čo sa dá využiť

Často nevyužívame to, čo nám príroda prirodzene dáva, a namiesto ekologických riešení ideme radšej „jednoduchšou a modernejšou“ pestovateľskou cestou chemizácie. Príroda nám však ponúka zdravšiu alternatívu – využitie odpadu v záhrade. Medzi biologicky dobre využiteľné zdroje odpadu, ktoré mnoho záhradkárov doteraz dostatočne nevyužíva alebo ich nevhodne nahrádza chémiou, patria najmä:

– dažďová voda zo striech – zvyčajne zvedená len do kanála,
– kuchynský organický odpad – bežne vyhadzovaný do kontajnera,
– vytrhaná burina – často vyvezená mimo záhrady,
– odrezky zo stromov – spaľované bez úžitku,
– drevný popol z kúrenia – končiaci v kontajneri,
– zvieracie exkrementy,
– odpady z pestovania zeleniny a ovocia.

Nič proti rozumnému a uvážlivému používaniu nejedovatej chémie v záhrade. Niekedy je tlak škodcov a chorôb taký veľký, že sme postavení pred dilemu, či použiť chémiu, alebo radšej danú kultúru nepestovať. Ak sa v záhrade pohybujú deti alebo sú produkty určené pre ne, tak jednoznačne neodporúčame chémiu a radšej hľadajte neškodné, prírodnejšie riešenie problému. Použitie chemických prípravkov v záhrade totiž veľmi často sprevádzajú negatívne následky, a to nielen na samotných rastlinách, v pôde a okolitom prostredí, ale v konečnom dôsledku aj na nás.

Humus

Zásobme záhradnú pôdu dostatkom výživného humusu, a to buď priamym hnojením zrelým kompostom, alebo zeleným hnojením. Pôdne mikroorganizmy, ktoré sa ním živia, ho dotvoria na vysokohodnotné a rastlinám dobre prístupné hnojivo. Navyše, tieto organizmy sa rozmnožia a tak oživia a ozdravia pôdu, stane sa úrodnejšou.

Humus v pôde zadržiava vodu a zabraňuje tomu, aby sa živiny nespláchli do spodných vôd a nespálili korienky rastlín. Pridaním humusu do pôdy sa výrazne zlepší jej štruktúra, teda hrudkovitosť a pórovitosť, prevzdušní sa. Konečným výsledkom je bohatá a kvalitná úroda, najmä plytko koreniacej zeleniny.

Voda

Väčšina biologických dejov v prírode prebieha len v prítomnosti vody alebo vo vodnom prostredí. Voda v rastline je dopravným prostriedkom slúžiacim na presun živín formou roztokov z koreňov do listov a naopak, asimilátov a zásobných látok z listov do koreňov. Pôda môže byť výborne zásobená živinami, ale bez dostatku vody v nej rastliny nebudú rodiť ani zdravo rásť.

Dôležitá je aj správna teplota vody. Zavlažovanie rastlín na záhone, v skleníku či fóliovníku studenou vodou znamená pre ne taký silný šok, že na niekoľko hodín zastavia rast. To sa, samozrejme, odrazí aj na kvalite výpestkov, ktoré budú aj neskôr dozrievať. Pomoc je jednoduchá: na slnko alebo do fóliovníka postavíme plechové sudy naplnené vodou, ktorou ráno polievame rastliny – ku koreňom, nie na listy!

Dôsledky chémie v záhrade

dlhodobé zamorenie záhradného prostredia jedmi a karcinogénmi
pri použití postrekových ochranných látok, ktoré škodia nielen ľuďom, ale aj zvieratám a užitočnému hmyzu, najmä včelám

sterilná záhrada bez škodcov
má negatívny vplyv na kvalitu, vitaminózne a liečivé vlastnosti výpestkov; ak ich aspoň potenciálne neohrozujú škodce a choroby, prestanú si tvoriť vnútorné ochranné látky, a práve tieto ochranné rastlinné látky sú veľmi často biologicky aktívnymi látkami, ktoré po konzumácii pôsobia v našom tele liečebne

zneúrodnenie pôdy lacnou hnojivovou chémiou
lacnejšie hnojivá totiž obsahujú mnoho nepotrebného balastu, ktorým zamorujeme, zasoľujeme pôdu, až sa môže časom stať neúrodnou; napríklad chloridová forma hnojív je najmä pre bobuľové ovocie vyslovene nevhodná, skôr tolerujú formu síranovú

nepriaznivý vplyv na pôdne organizmy (edafón)
vysoké dávky hnojív, najmä v suchej pôde, a k tomu ešte aj nevhodné termíny hnojenia nepriaznivo pôsobia nielen na rastliny, ale aj na pôdny edafón, teda živočíchov, baktérie a ostatú mikroflóru, ktorá sa spolupodieľa na úrodnosti pôdy

väčšia prácnosť
záhradná chémia je nielen jedovatá, ale aj veľmi drahá a dosť prácna, najmä aplikácia postrekov

Včely

Ďalším dôležitým stimulátorom bohatej úrody, najmä ovocia, sú včely. Ich opeľovaciu činnosť nenahradia ani tie najlepšie odrody, ani najkvalitnejšie hnojivo či dokonalá chemická ochrana. Tento prírodný činiteľ (v dávnych časoch, ešte pred zavedením chemických postrekov, to boli aj čmeliaky, divé včely a ďalší hmyz, ktorý sme však dokázali „úspešne“ chemicky vyničiť) je pre hmyzosnubné rastliny, ktorými sú okrem škrupinovín všetky ovocné rastliny, nenahraditeľný. Okrem toho včely produkujú aj dôležité produkty, ako sú med, propolis, peľ, ale aj vosk.

Ak k tomuto všetkému pridáme ochranu a hnojenie, a to nielen biokompostom, ale aj rastlinnými výluhmi a zákvasmi, staneme sa z veľkej časti pri našom biozáhradkárčení na prírodný bezodpadový spôsob prakticky sebestačnými, len s minimálnymi vstupmi niektorých biohnojív a krmív, ktoré musíme kúpiť. To nám pestovateľský systém nielen výrazne zlacní, ale predovšetkým budeme mať istotu, že všetky naše výpestky sú naozaj zdravé potraviny.

Ako nakŕmiť pôdu

Len dobre živená pôda môže zasa dobre živiť nás. Dostatok biokompostu v záhrade si môžeme zabezpečiť:

– nákupom hotového priemyselného kompostu, čo je síce jednoduchý, ale drahý a neraz rizikový spôsob, lebo takto si do záhrady často vnášame zostatky odpadových látok, z ktorých sa vyrába (rozdrvené sklo, ťažké kovy, hrudy ílu), ako aj semená burín,

– výrobou vlastného biokompostu a nákupom časti surovín potrebných na jeho prípravu, ktoré nám chýbajú (rašelina, mleté horniny ako dolomit, vápenec, apatit a iné).

Každoročne sa rozloží, mineralizuje v intenzívne obhospodarovaných pôdach, medzi ktoré patria aj naše záhrady, 0,4 až 0,5 kg/m² organických látok, ktoré musíme pravidelne nahrádzať, ak chceme udržať čo najvyššiu úrodnosť pôdy. Rozklad je tým vyšší, čím je vyššia teplota, vlhkosť a pôda dobre prevzdušnená. Najmä v piesčitej pôde organické látky priam horia. Veľmi rýchlo sa rozkladá predovšetkým čerstvá organická hmota, ktorá slúži pôdnym mikroorganizmom ako potrava a ich odpady a zvyšky zasa živia naše rastliny, takže tu nejde o žiadnu stratu, práve naopak, o podporu úrodnosti pôdy.

Na výrobu biokompostu môžeme využiť 80 až 90 % surovín z vlastných záhradných zdrojov, ktoré tvoria:

– organický odpad zo záhrady a ­kuchyne,

– drevný popol z kúrenia,

– rastliny zeleného hnojenia,

– dopestovaná biomasa,

– hnoj z chovu domácich zvierat.

Kompostovacia biohriadka

Vzdušný kompostér

Využiteľné prírodné faktory

– slnečná energia
vyhrievanie závlahovej vody, fóliovníky, skleníky, pareniská, sušenie výpestkov, zvýšenie tvorby biomasy, podsevy pod stromy, riedke, dobre oslnené výsadby zvyšujúce kvalitu aj úrodu

– stimulačný účinok vody
na rast rastlín, kvalitu a veľkosť úrody, zvýšenie vlhkosti suchého prostredia – jazierko, fontána

– pomocný potenciál rastlín
zelené hnojenie, zlepšovanie štruktúry pôdy, zvýšenie obsahu humusu a dusíka, husto siate výsevy potláčajúce trváce buriny

– vzájomný ochranný potenciál rastlín
zmesové kultúry, postreky rastlinnými výluhmi, ochrana výsadbou fytoncídne aktívnych rastlín

– pestovanie odolných
druhov a odrôd aj keď sú staršie a domáce

– pestovanie najmä domáceho ovocia
je odolnejšie proti chorobám a netreba ho tak chrániť pred škodcami, samozrejme, môžeme pestovať aj exotickejšie ovocné druhy, ktoré sú vhodné do nášho klimatického pásma

– využitie tzv. dvojfunkčných drevín
teda úžitkových a súčasne okrasných, napríklad živý plot chrániaci nás pred hlučnou ulicou a zároveň plodiaci

– zámerné pestovanie biomasy na tvorbu biokompostu

– využitie živín a rozkladného tepla biokompostu pestovaním zeleniny
na kompostovej biohriadke, spodné vyhrievanie pareniska pomocou rozkladajúceho sa kompostu

– pestovanie domestikovaných húb na fermentovanom hnoji či slame

– chov domácich zvierat

– chov včiel

– ochrana užitočného ­vtáctva, netopierov a živočíchov
pomáhajú pri likvidácii škodcov

Ako hnojiť biokompostom

Záhradu netreba hnojiť biokompostom každý rok a celú, ale len striedavo jednotlivé jej časti, najmä tie, na ktorých budeme pestovať rastliny náročné na živiny (plodová zelenina, drobné ovocie a iné). Na jeden štvorcový meter treba 2 až 4 l kompostu za rok.

Rastliny hnojíme biokompostom bez termínového obmedzenia, teda podľa potreby. Pri zakladaní novej záhrady alebo zúrodňovaní zanedbaného pozemku použijeme bohatšiu dávku biokompostu, až 50 l/m2, čo je asi 5-centimetrová vrstva, ktorú hneď zapravíme do pôdy do hĺbky asi 20 cm. Výhodou biokompostu je, že živiny sú v ňom tak viazané a zriedené, že ich rastliny dobre prijímajú a biokompost ich ani pri predávkovaní nepopáli.

Mulčovanie záhonov pomáha udržať v pôde viac vlahy, ktorá je dôležitá na ich zdravý vývoj. 

Hnojivo z vlastného chovu

Domáce zvieratá vyprodukujú pre záhradu vzácny hnoj, ktorý môžeme okrem prípravy biokompostu využiť aj na pestovanie húb. Zvieratá poslúžia ako „živá kosačka“ pri skracovaní trávnika či odstraňovaní nežiaducej buriny. Napríklad sliepky môžu byť užitočné pri ochrane čerešní proti červivosti, ak ich necháme z pôdy pod stromom vyhrabať a skonzumovať prezimujúce larvy vŕtavky čerešňovej. Takisto možno využiť kačicu indického bežca na likvidáciu premnožených slizniakov a slimákov.

Ak sa zvieratá viac pasú, kŕmime ich väčšmi senom, trávou a rastlinami než obilím, majú viac voľnosti a pohybu, sú menej tučné a teda odolnejšie. Aj zloženie tukov v ich mäse bude obsahovať podstatne viac vzácnych a zdravie podporujúcich omega 3 mastných kyselín (ako sú v rybách) a menej zápaly podporujúcich omega 6 mastných kyselín, ktorých vznik spôsobuje práve kŕmenie obilím. Aj vajíčka či nadojené mlieko budú vďaka zelenému kŕmeniu zdravšie.

Zelené hnojenie v praxi

– vysievame najmä obilno-strukovinové zmesky po kosení ich zapravíme do pôdy

– časť zeleného hnojenia alebo jeho prvú kosbu využijeme čerstvú na kŕmenie domácich zvierat, prípadne ju usušíme a seno použijeme ako zásobné krmivo

– časť skosených rastlín zeleného hnojenia môžeme využiť ako biomasu na prípravu biokompostu

– pri dlhodobom pestovaní trvácich rastlín ako biomasy do biokompostu na jednom mieste môžeme úplne potlačiť rast vytrvalých burín, napríklad výsevom husto- na pestovanie biomasy môžeme využiť aj niektoré jedno- aj dvojročné rýchlorastúce buriny, ktoré v čase ich kvetu, ale vždy pred dozretím semien, skosíme a zaorieme ako zelené hnojivo alebo použijeme na kompostovanie, prípadne ak sú vhodné, aj ako krmivo

– bohatšiu úrodu biomasy tvoria aj niektoré kultúrne rastliny, najmä fotosyntetického typu C 4, pochádzajúce z teplejších a slnečnejších oblastí, ktoré podstatne lepšie využívajú slnečnú energiu ako naše rastliny typu C 3; z nich mnohé môžeme súčasne využiť nielen ako krmivo pre zvieratá, ale aj ako konzumné rastliny pre nás; patria medzi ne najmä kukurica, topinambury a amarantus

– nastielanie, mulčovanie rastlín humusotvorným materiálom s jeho následným zapravením do pôdy je tiež jedným zo spôsobov, ako obohatiť pôdu o humus

– mulčovanie živým mulčom ide o nízke alebo plazivé burinové (kuračka – hviezdica prostredná), alebo ďalšie úžitkové rastliny (špenát, šalát) vysiate do medziriadkov; keď mulč splní svoju úlohu, buď ho vytrháme a skompostujeme, zakopeme ako zelené hnojivo, alebo, ak je to zelenina, skonzumujeme

– v menších záhradách využívame na dopestovanie biomasy aj plochy pod ovocnými stromami

Každý záhradkár vie, že na zalievanie rastlín je najvhodnejšia dažďová voda. Jej zber si v záhrade ľahko zabezpečíme.

Domáce huby

Kto by si nedal králika na šampiňónoch alebo šampiňónovú praženicu s vajíčkami? Aj takéto dobroty môžeme mať z vlastnej úrody húb. Stačí, ak biohnoj, vyprodukovaný našimi domácimi zvieratami, kvalitne sfermentujeme, naočkujeme zakúpenou hubovou násadou a už o krátky čas sa môžeme tešiť z úrody snehobielych šampiňónov. Ani vyradený hubový substrát nie je žiaden odpad, naopak, je výborným výživovým stimulom na zvýšenie úrody pestovanej zeleniny. Aj takýmto spôsobom realizujeme prirodzený viacnásobný kolobeh živín priamo v našej biozáhrade.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, Daniel Košťál, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.