Zničili vám úrodu pandravy chrústa? Naučte sa proti ním účinne zakročiť, kým nie je neskoro

Určite ho pozná každý záhradkár – pomaly sa vlečie po zemi na šiestich tŕnitých nohách, ukazujúc hrdo svoje lesklé tvrdé krovky a vejáriky tykadiel, sedí v korunách čerešní či jabloní alebo za teplých večerov s náramným rachotom nalietava do okien pod umelým osvetlením. Reč je o pažravom záhradnom chrobákovi – chrústovi. Obrátili sme sa na odborníka Pavla Purgata z Ústavu krajinnej ekológie SAV, ktorý nám rád poskytol bližšie informácie o chrústovi a pandravách a prezradil nám aj účinné spôsoby, ako si s ich výskytom v záhrade poradiť.

Galéria

Všetci zbežne vieme, že chrúst je chrobák, ale čo nám k nemu viete povedať Vy?

Chrústy sú väčšine záhradkárov alebo pestovateľov všeobecne známe, ale nie je to s nimi úplne jednoduché. Samotný chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) je totiž len jedným druhom z bohatej skupiny skarabeusovitých chrobákov (Scarabaeoidea), ktorá len na Slovensku obsahuje viac ako 180 druhov. Nielenže má chrúst obyčajný u nás bohaté blízke príbuzenstvo, ako je napríklad chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani), ale aj drobnejší chrústik letný (Amphimallon solstitiale), či náš najväčší impozantný druh chrúst mramorový (Polyphylla fullo), ale tiež niektoré vývojové štádiá vzdialenejšie príbuzných druhov môžu byť za chrústy zamenené.

Chrústy a ich pandravy

Čo všetko by mal vedieť každý záhradkár či pestovateľ o chrústovi?

K druhom, ktoré sú schopné spôsobovať v záhradách významnejšie škody, patria z príbuzenstva chrústov dva druhy – chrúst obyčajný a chrústik letný, preto budeme ďalej pojednávať len o nich. Známejším z týchto dvoch druhov je väčší chrúst obyčajný. V minulosti býval veľmi hojný a jeho larvy spôsobovali významné škody v poľnohospodárstve konzumáciou podzemných častí plodín a mladých drevín, dospelé chrobáky zasa v lesníctve požieraním lístia na stromoch. Preto si určite starší čitatelia budú pamätať početné opatrenia zamerané na likvidáciu tohto druhu, napríklad organizovaný zber chrústa mládežou.

Aj tieto opatrenia spôsobili, že v súčasnosti je pomerne zriedkavý a menšie škody spôsobuje už len lokálne. Zaujímavosťou je, že chrúst obyčajný mal svojho času miesto aj na našich stoloch ako potrava.

Ďalším druhom je menší chrústik letný, ktorý je u nás v súčasnosti rozšírenejší. Životný cyklus oboch druhov je veľmi podobný. Dospelé jedince, teda chrobáky, sa vynárajú zo zeme od konca apríla do mája, v prípade chrústika letného až do júla, čo je však samozrejme ovplyvnené počasím daného roka. Nasleduje u nich obdobie dospelostného žeru na nadzemných častiach rastlín, najmä lístí na stromoch. Následne sa pária a kladú pod zem vajíčka, z ktorých sa liahnu záhradkárom dobre známe larvy – pandravy, ktoré sa živia korienkami rastlín. Pod zemou rastú 3-5 rokov, po ktorých sa kuklia a cyklus sa opakuje.

Účinné metódy proti chrústom a pandravám

Stačí už len samotná predstava chrobákov a pandráv požierajúcich drahocenné rastliny a väčšine záhradkárov vstávajú vlasy dupkom. Čo teda robiť, keď sa v našej záhrade objavia chrústy?

Oba spomínané druhy chrústov naozaj dokážu v záhradách spôsobiť škodu. Popri chrobákoch, ktoré požierajú listy ovocných stromov a v prípade masívnejšieho výskytu môžu spôsobiť až holožery, sú to najmä pandravy, ktoré konzumujú korene zeleniny, štepov viniča a mladých ovocných stromov a spôsobujú ich vysychanie.

Pri chrústoch poznáme niekoľko účinných metód, ktorými pred nimi ochránime našu úrodu a zvyčajne nie je nutné uchýliť sa k insekticídom. Včasné spozorovanie rojacich sa chrobákov nám umožňuje striasť ich z korún stromov, kde cez deň odpočívajú, napríklad na kus plátna, z ktorého ich následne zosypeme do vhodnej nádoby a zo záhrady odstránime. Takto dokážeme obmedziť už samotné nakladenie vajíčok do pôdy.

Pandravy oboch druhov chrústov sú citlivé na hlbšiu orbu, takže je to výborný spôsob, ako si s nimi v zeleninových záhonoch poradiť. Najmä pandravy chrústika letného sú často špecialisti na požieranie korienkov jahôd, byliniek a iných rastlín v kvetináčoch na balkónoch. Tu nám najlepšie pomôže naše výsadby starostlivo sledovať a odstraňovať dospelé jedince, prípadne pri prvých známkach vädnutia rastliny presadiť a pandravy v pôde zlikvidovať.

Prírodní nepriatelia chrústov a pandráv

Pri vašich článkoch sme sa už naučili, že často si so všetkým vie poradiť sama príroda. Sú takéto možnosti aj pri boji s chrústami?

Samozrejme! Dospelé chrústy, keďže sú opancierované chitínovým pancierom, nepatria na rozdiel od mnohých iných druhov masovo sa rojaceho hmyzu k úplne obľúbenej potrave väčšiny zvierat. Majú však aj slabú stránku a tou sú ich larvy. Keďže sú mäkké a tučnučké, predstavujú výborný zdroj bielkovín pre celé spektrum živočíchov.

K typickým špecialistom na pandravy v záhradách patria neslávne známy krt a ešte neslávnejšie známa krtonôžka. Hoci je ich existencia v záhradách často viac či menej problematická, ich talent v hubení pandráv chrústov sa im uprieť nedá. Veľmi šikovne dokážu pandravy v pôde vyhľadávať aj ježe počas svojich nočných pochôdzok a tiež mnohé vtáky, ako sú drozdy, havrany, vrany, či straky. Z puklín pôdy ich vyťahujú aj jašterice, navyše veľká jašterica zelená si mnohokrát trúfne aj na dospelého po zuby opancierovaného chrústa. Všetci títo pomocníci sú však závislí od vhodných podmienok a úkrytov v našej záhrade. Na anglickom trávničku ich nenájdu!

Záhradkár preto môže prítomnosť týchto živočíchov v záhrade podporiť zachovaním pestrosti rastlín v záhrade a jej okolí, prípadne sám vysadiť stromy, kry a lúčne byliny. Úkryty pre užitočné živočíchy poskytujú aj vybudované skalky a kopy lístia a vetiev, ktoré vo vzdialenejšom rohu záhrady určite nikomu neuškodia. Prítomnosť vtákov je možné podporiť inštaláciou hniezdnych búdok, vhodný typ je dobré prekonzultovať s odborníkmi.

Dvojníci chrústov v našich záhradách

Na začiatku ste spomenuli, že chrústy majú dvojníkov. Ako to teda s nimi je?

V záhradách môžeme nájsť niekoľko druhov chrobákov, ktoré sú síce s chrústami príbuzné len vzdialene, za to ale majú veľmi podobné larvy. Prvé z nich sú zlatone.

U nás sa vyskytuje viacero druhov, napríklad menšie a bežnejšie zlatone rodu Cetonia a väčšie a vzácnejšie Eupotosia. Zatiaľ čo dospelého jedinca by si s chrústom asi pomýlil len málokto, keďže je ošatený nádhernými krovkami s kovovým leskom, ich pandravy sú tým chrústím značne podobné. Zlatone ich však miesto voľnej pôdy znášajú najmä do hnijúcich rastlinných materiálov, napríklad kompostu alebo práchnivého dreva. Z tohto dôvodu v záhradách neškodia, prípadne spôsobujú len drobné a zanedbateľné škody, napríklad v dospelosti nahryzávaním prezretého ovocia, čo však hravo nahradia svojou atraktivitou. Sledovať väčšie množstvo týchto kovových drahokamov, ako lietajú v záhrade z kvetu na kvet, je naozaj pastvou pre oči.

Pokiaľ ide o samotné rozlišovanie pandráv, pandravy zlatoňov majú oproti pandravám chrústa omnoho kratšie končatiny a často sa  pri vyrušení pohybujú lezením po chrbte.

Ďalšími chrobákmi, ktoré sú v štádiu larvy s chrústami zamieňané, sú impozantné a chránené nosorožteky obyčajné (Oryctes nasicornis) a roháče veľké (Lucanus cervus). Pandravy týchto druhov sa však nachádzajú takmer výhradne v spráchnivenom dreve, najmä v starých pňoch alebo ešte žijúcich starých stromoch a zvlášť v prípade roháčov sú oveľa väčšie ako pandravy chrústov. Je potrebné ich rozlišovať, nakoľko ich hubenie by bolo nielen nezákonné, ale aj nesprávne, keďže tieto druhy nijako neškodia, ba naopak, slúžia ako okrasa prírody a našich záhrad.