Ako zhotoviť drevený krov sedlovej strechy

Keďže sme uložili pomúrnice rovnobežne a vrcholovú väznicu presne v strede, nebolo osádzanie krokiev príliš ťažké.

Galéria

Prvé krokvy sme začali osádzať v najširšej časti stavby.

V našom prípade je sklon strechy 36° a väznica bola osadená vo výške 3,30 m, aby tento sklon bol dodržaný. Prvým krokom bolo nachystanie hranolov s rozmermi 100 × 160 × 6 000 mm, ktoré sme najskôr namorili. Drevo sme kúpili v trojmesačnom predstihu pre kamiónový odber (a nižšiu cenu), ale bolo trochu skrútené. Na túto skutočnosť sme však veľmi prihliadať nemohli, pretože iný materiál nebol naporúdzi a čas nás tlačil – nemali sme inú možnosť, ako dostať naše krokvy na strechu. Najskôr sme uložili dva hranoly na pomúrnicu a na vrcholovú väznicu oproti sebe a priskrutkovali sme ich, aby sa nehýbali. Následne sme ich obkreslili v mieste vrcholu tak, aby sme zapílili prečnievajúce konce a dosiahli tvar písmena A. Potom sme si obkreslili pomocou uhlomeru sedlá na väznici aj na pomúrnici tak, aby výrezy v krokve neboli hlbšie ako 4 cm. Vymeriavanie sa ešte neskončilo, pretože bolo potrebné rozhodnúť sa, na akú dĺžku budú krovy spustené, teda aká bude vzdialenosť konca od steny stavby. My sme ich spustili do vzdialenosti 50 cm.

Spodná časť krokiev sa zvykne spíliť buď iba zvislo (rovnobežne so stenou), alebo zvislo a zospodu čiastočne aj vodorovne. Takéto zapílenie sme si zvolili aj my, pretože ešte budeme na krokvy pribíjať tzv. koníky (trámiky alebo dosky slúžiace na pripevnenie vodorovného debnenia medzi spodkom krokvy a stenou domu). Nakoniec sme po úroveň venca (resp. múru) odpílili spodné konce 10 krokiev, ktoré sa budú nachádzať vnútri zvyšných dvoch striech (ako keby v streche), teda v prieniku striech. V týchto dvoch miestach zhotovíme drevenú stenu, takže podkrovie nebude priechodné, ale tvorené tromi samostatnými časťami.

Po vymeriavaní sme si vypílili prvé dve krokvy ručnou pílkou. Toto vypiľovanie by malo byť čo najpresnejšie, pretože tieto dve krokvy budú slúžiť ako vzor na obkresľovanie ďalších. Nezabudnime, že zapílenie koncov a vypílenie sediel sú len dva kroky z troch. Tým posledným je vypílenie preplátovania pri hrebeni tak, aby konce krokiev do seba zapadli. Plátovanie krokiev pri vrcholovej väznici nie je vždy podmienka. Krokvy možno osadiť aj vedľa seba a prichytiť ich o seba a o väznicu, ale neskôr pri spájaní klieštinami nebudú oproti sebe a na každú stranu „áčka“ bude treba priskrutkovať hranol, aby boli klieštiny v rovine s krokvami. Odporúčame preto radšej spájať krokvy plátovaním. Nie je to vôbec náročné.

Obkreslené konce sme vypílili do polovice hrúbky, v našom prípade 50 mm. Nakoniec sme krokvy osadili na vrcholovú väznicu, aby sme zistili, či nám sedia sedlá a preplátovanie.

Obrysy prvých dvoch krokiev sme prekreslili na ďalšie hranoly. Po vypílení sme poukladali krokvy na pomúrnice a vrcholovú väznicu. Vzdialenosti medzi krokvami boli od 75 do 85 cm, podľa toho, či nám zavadzala závitová tyč. Krokvy sme si preto prispôsobovali a nedodržiavali sme striktne určitú vzdialenosť. Začali sme ich osádzať na vypustenú pomúrnicu pred vymurovaným štítom. Prichytávali sme si ich pomocou oceľových spojok tvaru písmena L, ale len aby sa nám nehýbali pri zatĺkaní klincov. V nijakom prípade sa tieto profily nemajú používať ako náhrady za dlhé klince alebo konštrukčné skrutky. Po osadení všetkých krokiev sme ich všetky pribili 300 mm klincami k pomúrnici a vrcholovej väznici. Každú dvojicu krokiev sme k sebe prichytili závitovou tyčou s priemerom 10 mm. Na vysunutie strechy pri štítovej stene sme zhotovili a uložili aj tzv. falošnú krokvu, ktorá bude slúžiť len na tento účel, a preto nemusí mať rovnakú hrúbku 160 mm, ale musí mať rovnako vypílené sedlo, aby odspodu lícovala s prvou osadenou krokvou.

Ako druhú strechu sme začali robiť tú najmenšiu a najkratšiu. Rozdiel medzi prvou (tzv. väznicovou) a menšou (tzv. krokvovou) strechou je v tom, že táto strecha nemá vrcholovú väznicu, a preto postup práce bude rozdielny. Krokvy budú osadené na pomúrniciach ležiacich na drevenej konštrukcii, keď­že ide o drevostavbu. Preto sme si najskôr dodatočne podopreli vodorovnú konštrukciu rovnými aj diagonálnymi hradami. Následne sme si vymerali presný stred pod hrebeňom a v tomto mieste sme postavili stĺp z hranola. Potom sme si krokvy položili na pomúrnice a priskrutkovali o túto hradu v sklone 36 stupňov. Krokvy mali rozmery 100 × 120 mm, lebo táto stavba je skoro o polovicu užšia.

Rovnako ako v prvom prípade sme si obkreslili krokvy v mieste štítov, aby sme mohli odpíliť presahy, a vymerali sme si sedlá. Konce krokiev sme „vypustili“ asi 40 cm od steny. Vypílili sme sedlá a konce krokiev. Dvojice krokiev sme ešte pred osadením spojili závitovými tyčami. Následne sme ich vztýčili spojom k hrebeňu a „áčka“ sme osádzali asi 80 cm od seba. Najprv sme ich skrutkami prichytávali pomocou oceľových spojok (uholníkov) v tvare L, aby sa pri pribíjaní nehýbali. Pribíjali sme ich dlhými klincami (240 mm). Všetky krokvy sme po osadení „zavetrovali“ dlhými šikmými latami pribitými na vnútornej strane krokiev, aby sa strecha neposkladala pri vetre ako domino (našu väčšiu väznicovú strechu zabezpečuje proti pozdĺžnym silám vrcholová väznica podopretá stĺpmi, teda tzv. stojatá stolica). Podobne sme postupovali aj pri vymeriavaní krokiev na poslednej streche.

POSTUP PRÁCE

Ako zhotoviť drevený krov sedlovej strechy svojpomocne?