Aká je ideálna strecha na nízkoenergetický dom?
O tom, aká strecha patrí na dom s nízkoenergetickým či pasívnym štandardom, by sa dalo uvažovať z viacerých hľadísk. Finančného, konštrukčného aj estetického, z pohľadu krajiny, krajových zvyklostí či susedských rečí. My sa tentoraz sústredíme najmä na funkčnosť.
Galéria
Foto: Henrich Pifko
Guľa nad hlavou?
Ak by sa tvar strechy riadil iba snahou o dosiahnutie čo najlepšieho pomeru ochladzovanej plochy k ohrievanému objemu, bola by ideálnym riešením guľa alebo pologuľa. Je však jasné, že takýto tvar nie je v bežnom živote veľmi praktický (napríklad z konštrukčného hľadiska a tiež vzhľadom na možnosti využívania či zariadenia takéhoto priestoru) a až na výnimky v podobe experimentálnych domov sa nepoužíva.
Môžeme sa však pýtať aj ďalej: aká má byť strecha? Má byť iba dáždnikom na ochranu pred zlým počasím? Alebo má byť konštrukciou, ktorá racionálne využíva priestor a po ktorej zároveň dažďová voda stečie a zavlaží okolitú pôdu? Energeticky pasívny dom môže mať sedlovú strechu, ale z praktického hľadiska je ideálnym tvarom súčasného pasívneho (nielen rodinného) domu viac či menej pretiahnutý kváder s dlhšou stranou obrátenou na juh a strechou mierne naklonenou na sever.
Bez sena to nie je ono
Základná nevýhoda sedlovej strechy so sklonom 30 až 50° spočíva v tom, že vytvára väčší povrch, a tým aj väčšiu ochladzovanú plochu, ktorú treba tepelne izolovať. Tým sa, samozrejme, zvyšujú náklady na výstavbu. Navyše, pod šikmou strechou vznikajú aj priestory s horšími úžitkovými vlastnosťami, napríklad s obmedzenou výškou. Konštrukcia šikmej strechy nad obytným podkrovím je zároveň pomerne komplikovaná, náročná na precízne vyhotovenie a realizáciu detailov, a teda aj drahšia, a jej detaily vyžadujú precízny návrh aj realizáciu. Tesnosť obalu domu je pritom kľúčová z pohľadu tepelných únikov a možnosti použiť na distribúciu tepla ohriaty vetrací vzduch, čo je typický spôsob vykurovania energeticky pasívnych domov.
Voľba konkrétnej konštrukcie, materiálov a technológie výstavby strechy musí byť v súlade s materiálovou skladbou a technológiou výstavby celého domu. (Dano Veselský)
Tvar sedlovej strechy historicky vychádzal z dostupných stavebných materiálov (napríklad ako strešná krytina sa používali drevené šindle, slama či trstina), a v priestoroch pôjdov sa tradične skladovalo seno, ktoré v zime zároveň tepelne izolovalo obytné priestory pod ním.
Placka nadovšetko?
Logickou alternatívou k tradičnej šikmej streche je plochá strecha. Výhody striech miernych sklonov (0,5 až 20°) spočívajú v tom, že vytvárajú minimálny povrch, a teda aj oveľa menšiu plochu, ktorú treba zabezpečiť izoláciou, a zároveň poskytujú optimálne využiteľný priestor vo vnútornom objeme domu. Ďalšou prednosťou je jednoduchšia konštrukcia strechy, pričom odpadajú problematické detaily a minimalizujú sa problémy s utesnením obvodového plášťa. Podporné prvky sú usporiadané voľnejšie, preto sa priestor pod strechou ľahšie využíva a podľa potreby dispozične člení aj zariaďuje. Pri použití strešného krytu so skladbou zelenej strechy (optimálne bezúdržbovej) sa spomaľuje odtok dažďovej vody, strecha v lete prispieva k ochladzovaniu konštrukcií a priestorov pod ňou a predlžuje sa aj životnosť strešného plášťa.
| Jeden alebo dva plášte
Ploché strechy ponúkajú široké spektrum rozličných konštrukčných a technologických riešení. Najčastejšie sa používa jednoplášťová plochá strecha, čo znamená, že interiér je od exteriéru oddelený iba jedným plášťom. Jej základnú skladbu tvorí nosná konštrukcia, spádová a vyrovnávacia vrstva, dilatačná vrstva, parozábrana, tepelnoizolačná vrstva, expanzná vrstva a povlaková krytina. Existujú aj rozličné variácie, napríklad strecha s opačným poradím vrstiev – takzvaná obrátená plochá strecha, pri ktorej sa hydroizolácia kladie až pod tepelnú izoláciu, alebo strecha, pri ktorej sa hydroizolácia ukladá medzi dve vrstvy tepelnej izolácie. Ďalším typom je dvojplášťová plochá strecha – tvoria ju v podstate dve nosné konštrukcie oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou. (Základnou skladbou dvojplášťovej strechy je: nosná konštrukcia dolného plášťa, parozábrana, tepelnoizolačná vrstva, prevetrávaná vzduchová medzera, nosná konštrukcia horného strešného plášťa, expanzná vrstva a povlaková krytina.) K podstatným plusom patria aj spoľahlivé hydroizolačné vlastnosti. Zároveň je však jej realizácia finančne náročnejšia, čo mnohých stavebníkov od tejto investície odradí. |
–>
Ak je dom ideálne orientovaný na svetové strany, potom nie je problém na šikmej streche umiestniť kolektory tak, aby bola ich účinnosť maximálna. (Bramac)
Štica z trávy
So záujmom o nízkoenergetickú výstavbu, ktorá znamená možnosť znížiť našu spotrebu energie, a tým aj emisie CO2, idú akosi prirodzene ruka v ruke aj ďalšie ekologické snahy. Aj preto sú staviteľom nízkoenergetických a pasívnych domov pomerne blízke takzvané vegetačné strechy. Zeleň na streche pôsobí aj ako nezanedbateľný izolačný element, okrem toho tvorí účinnú ochranu vrstiev strešného plášťa a len minimálne podlieha mechanickému opotrebovaniu (pôsobeniu slnka, vetra, dažďa, snehu, ľadu). Podstatným plusom je, že zmierňuje účinky slnečnej radiácie na konštrukciu strechy aj interiéru pod strechou – substrát zadržiava vlhkosť a zeleň vytvára nad samotnou strechou akýsi slnečník, ktorý príjemne tieni a účinne vetrá. To v lete iste ocenia obyvatelia každého, nielen nízkoenergetického domu. Riešenie problému s letným prehrievaním pritom môže priniesť podobnú úsporu energie ako ochrana pred zimným ochladzovaním (a pri posudzovaní, či dom spĺňa požiadavky na pasívny štandard, sa tiež berie do úvahy). Navyše, vegetačná vrstva pomáha pri riešení ďalšieho typického problému priestorov priamo pod strechou – nech sú akokoľvek tepelne izolované, ak sa interiér v lete nechladí, časom sa predsa len prehreje (alebo sa v zime v extrémnych podmienkach vychladí tak, že treba viac prikúriť). Vďaka schopnosti konštrukcií akumulovať teplo sa zväčší tepelná zotrvačnosť priestorov a reakcie interiéru na zmeny teplôt a teplotné extrémy v exteriéri sú omnoho pomalšie a miernejšie. Keďže ide o riešenie nenáročné na prevádzkové náklady, a teda v princípe ekologické, je to riešenie mimoriadne vhodné pre pasívne domy.
Typickou súčasťou striech mnohých nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov sú slnečné kolektory. (iEPD)
Ako ekologický bonus môžeme brať prínos vegetácie na streche k čistote vzduchu či estetickým hodnotám prostredia. Na rozdiel od hladkých krytín, po ktorých voda stečie rýchlo a bez úžitku, vegetačné strechy vodu zadržiavajú, čím prispievajú k zmierneniu dôsledkov extrémnych výkyvov počasia. Takéto strechy sú však u nás ešte stále skôr výnimkou, s čím súvisia aj logické nevýhody – vyššia cena, menej skúseností s výstavbou a menší výber realizačných firiem.
I keď sa ploché strechy ešte vždy snažia o nápravu svojej pošramotenej povesti z rokov minulých, v princípe má takáto konštrukcia najmä z pohľadu šetrenia energiou veľa predností. K spoľahlivo slúžiacej plochej streche sa dnes možno dopracovať o čosi ľahšie aj vďaka moderným stavebným materiálom a technológiám, ani nové materiály však neznamenajú automaticky, že strecha bude dobrá. Často je totiž hlavným dôvodom nefungujúcej strechy (a nielen plochej) neodborná a nekvalitná realizácia. Spoľahlivá firma so skúsenosťami, dobré referencie, potrebné technické vybavenie a vyškolení pracovníci – pri streche určite stojí za to dať si na výbere realizačnej firmy záležať. Aj tu totiž platí známe: lacné býva najdrahšie.
text: Jakub Drda, Lena Čierna
foto: A. Brotánek, D. Veselský, Inštitút pre energeticky pasívne domy (IEPD), JAGA
Zdroj: Všetko o stavbe energeticky úsporného domu, 2010, JAGA GROUP, s.r.o.
Komentáre