Rodinný dom svojpomocne (4.časť): Strecha

Dom musel byť v súlade s charakterom okolitej výstavby. O výbere projektu nášho rodinného domu – osadenie strechy, tvar strechy a použitá krytina – nakoniec rozhodli mestom určené základné parametre stavby.

Galéria

Náklady na strechu (vrátane strešnej izolácie): 6 307 €

Čo na to majiteľ?

Po vybudovaní obvodových múrov nasledovala výstavba strechy. Stavebné drevo sme mali pripravené dodávateľsky podľa výkazu. Pred inštaláciou bolo ošetrené prípravkami proti plesniam a drevokaznému hmyzu. Išlo o stavbu sedlovej strechy, a tak sme potrebovali pri stavbe krovu skúsených odborníkov. Mali sme viacero ponúk a možnosť overiť si referencie. Partia tesárov nám postavila krov v priebehu dvoch víkendov. Pre ich zaneprázdnenosť na iných stavbách sme ďalej pokračovali v budovaní strechy svojpomocne. Na prečnievajúce časti strechy sme osadili pripravené laty z tatranského profilu. Pomocou lát sme pripevnili na krov strešnú – paropriepustnú fóliu. Pri osádzaní kontralát ako podkladu na osadenie strešnej krytiny sme zároveň vyrovnávali nerovnosti krovu. Bolo to dôležité vykonať preto, aby sme dosiahli peknú rovnú strechu po položení strešných škridiel. Výsledok sa nám aj k našej spokojnosti podaril.

Na výstavbu krovu sme si sami netrúfli. Povolali sme si preto na pomoc odborníkov.

Tepelnú izoláciu strechy sme budovali vo viacerých vrstvách. Základ tvorila izolácia zo sklenej vlny s hrúbkou 20 cm. Táto vrstva je prekrytá paropriepustnou fóliou s AL vrstvou. Pod ňou sme uložili druhú vrstvu zo sklenej vlny v hrúbke 10 cm. Vrchná vrstva, ktorú tvorí stena krovu, je zo sadrokartónu s hrúbkou 12,5 mm.

Čo na to odborník?

Kde sa stala chyba?

Postup prác na krove a pri latovaní bol vykonaný správne. Rovinnosť dokázali dodržať napriek tomu, že robili práce svojpomocne. Projektant navrhoval tepelnú izoláciu s hrúbkou 60 + 60 medzi krokvy a 60 mm medzi rošt pre sadrokartón. Tento návrh bol správny. Zhotovovateľ – stavebník však podľa svojich slov použil medzi krokvy vysoké 180 mm tepelnú izoláciu s hrúbkou 200 mm, čím spôsobil, že odvetrávacia medzera zanikla, alebo sa zaplnila izoláciou. Druhý nedostatok vznikol tým, že použil 100 mm vrstvu tepelnej izolácie pod parozábranou. Táto vrstva môže tvoriť len 20 % celkovej hrúbky tepelnej izolácie, a teda mala byť maximálne 60 mm pri celkovej hrúbke 300 mm. Požadované stavebno-fyzikálne vlastnosti strešného plášťa boli teda narušené. Majiteľ v snahe zlepšiť stavebno-fyzikálne vlastnosti zateplenia ich vlastne zhoršil. Ak sa teda rozhodol zmeniť pôvodný projekt, mal sa v tomto poradiť s odborníkmi.

Priečne latovanie strechy sme sa rozhodli zrealizovať sami.	Osádzanie škridly nám pár dní nedalo dobre spávať – neboli sme si istí, či všetko vyjde z hľadiska rozmerov. Nakoniec sme prvý rad položili skôr, aby sme zistili, že všetko presne na mieru sedí.

Ako vidieť z uvedeného príkladu, je potrebné pri realizácii konzultovať všetko s odborníkmi, zabezpečiť si riadny podrobný vykonávací projekt alebo si zadovážiť literatúru o aplikácii jednotlivých materiálov, z ktorých sa dá presne zistiť, ako sa majú práce realizovať. Všeobecne možno povedať, že je nesprávne, ak sa práce realizujú bez vykonávacieho projektu, len na základe tzv. projektu pre stavebné povolenie. Vzniká tak veľa porúch z neznalosti problematiky a z nejasne definovaného postupu prác. Odborne zdatná stavebná firma si vie poradiť so všetkými zadaniami a vie si doprojektovať chýbajúce riešenia. Všeobecne by sa dalo povedať, že odborník – remeselník má v priemere dvojnásobnú výkonnosť oproti nezaučenému laikovi.

Postupné dokončovanie strechy, zatiaľ ešte bez komína.	Inštalácia hromozvodu alebo adrenalínový šport.

Kto šetrí, má za troch

Pri strešných konštrukciách by sa nemalo šetriť najmä na kvalite podstrešných fólií, ktoré svojimi vlastnosťami limitujú funkčnosť a trvácnosť vrstvy strešného plášťa.
Chcel by som pochváliť majiteľa domu za dodržanie rovinnosti položenej krytiny a za jeho inovatívny prístup k dispozičnému riešeniu priestorov celého domu.

1 Strešnú tepelnú izoláciu sme budovali vo viacerých vrstvách. Prvou bola izolácia zo sklenej vlny.	2 Vrstvu izolácie zo sklenej vlny sme prekryli paropriepustnou strešnou fóliou.

Malá rada na záver

Je potrebné zabezpečiť odvodnenie poistnej hydroizolácie klampiarskou lištou, odkiaľ voda môže stiecť do odkvapu tak, aby nezmáčala obklad rímsy. Poistnú izoláciu a parozábrany na strešných oknách treba ukončiť tak, aby boli maximálne tesné. Odvetrávacia medzera by mala byť voľná vždy a za každých okolností, lebo drevená konštrukcia je biologický materiál, ktorý pri uzavretí v nepriedušnom priestore podlieha hnilobným procesom. Majiteľ tejto budovy napríklad obaľoval niektoré trámy drevenej konštrukcie fóliou s hliníkovým, čiže paronepriepustným materiálom. Všetky takéto postupy veľmi negatívne vplývajú na kvalitu celého diela. Pri správnej realizácii by mali byť čo najpodrobnejšie zadefinované detaily prevetrávania a zatepľovania strešného plášťa. V každom poli medzi krokvami musí byť dolný a horný prevetrávací otvor. Elektroinštalácia by mala byť vedená pod parozábranou, aby sa čo najmenej perforovala otvormi. Aj keď sa otvor utesní páskou, stále je tam možnosť mechanického poškodenia tesnosti parozábrany.

3 Nasledovala nosná konštrukcia pre sadrokartónové dosky.

Stanislav Čižmárik, riaditeľ spoločnosti STRESTAV, s. r. o., Bratislava –>

Čo na to architekt?

Klasický dom verzus energeticky úsporný dom: Strecha bez vikierov

Veľké rozdiely oproti konštrukcii strechy v klasickom rodinnom dome by sme tu hľadali márne. Úsporný dom má strechu obvykle iba s väčšou hrúbkou izolácie. Vhodný je jednoduchý tvar strechy bez vikierov, zalomení alebo strešných okien tak, aby v konštrukcii nevznikali zbytočné ochladzované plochy a zložité detaily, ktoré pri výstavbe nemusia byť zhotovené ideálne.

4 Na nosnú konštrukciu sme umiestnili sadrokartónové dosky, ktoré prekryli viacvrstvovú izoláciu.

Ako je na tom náš postavený rodinný dom?

Strešná konštrukcia rozostavaného domu v porovnaní s nízkoenergetickým štandardom dnešných domov má podobné tepelnotechnické vlastnosti. To znamená, že nie je potrebná už žiadna dodatočná tepelná izolácia. Riziko vzniku tepelných mostov, a tým aj úniku tepla, môže byť v miestach strešných okien v okolí okenného rámu, prípadne cez zasklenie. Aj strešné okná by preto mali mať podobné vlastnosti ako okná na fasáde (súčiniteľ prechodu tepla U = min. 1,1 W/m² . K)

5 Sadrokartónové dosky pripravené na škárovanie a povrchovú úpravu.

Ing. arch. Rudolf Hudák, autor projektu úsporných domov – miniDOMY.sk

Text: stavebník, Stanislav Čižmárik, Ing. arch. Rudolf Hudák
Foto: stavebník, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.