Zásadný rozdiel medzi GMO plodinami a hybridnými odrodami zeleniny – tieto pojmy si nespájajte!

Geneticky modifikované plodiny sú vyvíjané hlavne s cieľom zabezpečiť dostatok potravín pre neustále narastajúcu ľudskú populáciu. Hybridné odrody zelenín sú tvorené hybridným krížením pre zvýšenie rezistencii voči širokému spektru chorôb a škodcov a pre zvýšenie lepšej prispôsobivosti voči teplotným a vlhkostným výkyvom.

Pri šľachtení nových hybridných odrôd rôznych druhov zelenín nemôže dôjsť ku nepredvídateľným negatívnym vplyvom, pretože na rozdiel od geneticky modifikovaných plodín nedochádza ku genetickej zmene jednotlivých rastlín. Ide o hybridné kríženie dvoch línií (prenášanie peľu z otcovskej línie na materskú). Jednotlivé línie sú skupinou rastlín rovnakého rodu (z rajčiny na rajčinu; z papriky na papriku atď.), ktoré majú rovnaké špecifické vlastnosti, ktoré možno jednoduchým krížením vzájomne kombinovať. Výsledkom takéhoto kríženia sú odrody s prirodzenou rezistenciou voči najčastejším chorobám a škodcom, majú vrodenú vlastnosť lepšie sa vyrovnať s teplotnými a vlhkostnými výkyvmi. Môžu získať výborné chuťové vlastnosti, vyrovnané dozrievanie alebo veľkosť plodu…

Spoločnosť ZELSEED spol. s. r. o. ako jediná na Slovensku, šľachtí hybridné odrody viacerých druhov zelenín. Odporúčame hybridné odrody papriky DILARA ZEL F1, ELINOR F1, JORGA F1, IVICA F1 A, rajčín MILICA F1, VELORIA ZEL F1, ŽOFKA F1, kukurice cukrovej ELAN F1, GUSTA F1… a supersladkej LUMINOX F1, RAMONDIA F1, LONGA F1, uhoriek TAMARA F1, DESANA F1 VANDA F1… Všetky hybridné odrody sú určené na rýchlené pestovanie, v skleníkoch a fóliovníkoch. Spomenuté odrody odporúčame ako novú alternatívu pre udržateľné pestovanie.

GMO označuje geneticky modifikované organizmy, to znamená, že daným plodinám bola zmenená genetická výbava a tým im boli pridané požadované vlastnosti. Genetická modifikácia sa rozdeľuje na dva typy metód. Prvá predstavuje modifikáciu génov, ktoré sa v organizme prirodzene vyskytujú za pomoci použitia fyzikálneho alebo chemického činidla. Pri druhej metóde ide naopak o sprostredkovanie požadovanej vlastnosti plodiny odobratím „záujmového génu“ z organizmu (rastliny, hmyzu, zvieraťa…), v ktorom sa prirodzene vyskytuje a jeho následného „vloženie“ do DNA cieľovej plodiny.

Geneticky modifikované plodiny tým získajú určité výhody, ako napríklad odolnosť voči chorobám, škodcom, teplotným a vlhkostným výkyvom, či možnosť dosiahnuť vyššiu úrodu tej GMO plodiny. Táto skupina plodín je pomerne nová a medzi odborníkmi je na ňu nejednotný názor. Vopred nie je možné ani len predpokladať, ako to môže vplývať na životné prostredie a ľudské zdravie, pri dlhodobom pestovaní a konzumovaní.

Účinok zavedenia génov sa nedá predpovedať presne, nakoľko úroveň pochopenia génov a ich funkcie je stále nízka a aj tie najmenšie zmeny v genetickom kóde rastlín môžu mať významný vplyv. Veľkým negatívom je možnosť prenesenia zmenených génov z geneticky modifikovaných rastlín na iné rastliny rovnakého druhu alebo iných druhov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k nekontrolovanému šíreniu novej genetickej informácie a jej odovzdávanie budúcim generáciám pri kultúrnych aj divo rastúcich rastlinách.

Nakoľko geneticky upravené rastliny si produkujú svoje vlastné pesticídy, časom to môže viesť k rezistencii hmyzu voči pesticídom a rovnako užitočný hmyz a pôdne organizmy môžu byť týmto poškodené. Pesticíd produkovaný v geneticky modifikovaných rastlinách môže byť škodlivý pre zdravie človeka.

Geneticky modifikované plodiny sa používajú predovšetkým v Spojených štátoch, Argentíne, Brazílii, Kanade, Číne a Indii. V Európe na GMO rastliny platia značné obmedzenia vrátane povinnosti ich označovať. V Európskej únii je momentálne povolené pestovanie na potravinárske účely iba pestovanie kukurice MON 810, ktorá produkuje vlastný insekticíd Bt. Výnimkou je dovážaná geneticky modifikovaná sója RR, ktorá sa vo veľkom využíva pri výrobe kŕmnych zmesí používaných v európskych chovoch na kŕmenie zvierat, z ktorých vytvorené potraviny ako sú mlieko, mäso, či vajcia sa označovať nemusia a nedá sa odhadnúť nakoľko poškodzujú ľudské zdravie. Vzniká tu veľké a neodhadnuteľné nebezpečenstvo narušenia ekologickej rovnováhy prírody.

Zdroj: PR článok ZELSEED spol. s r.o.