Vypestujte si vlastnú listovú zeleninu: fenikel, šalát, štiav

Listová zelenina nebola nikdy tak vysoko cenená ako v ostatných rokoch. Je základom zdravej stravy, obsahuje množstvo vlákniny, dôležitých minerálov i vitamínov. Pozitívne pôsobí na podporu metabolizmu, proti obezite, ale aj na zdravie srdca a ciev, dokonca i nervovej sústavy – vďaka vysokému obsahu vitamínov skupiny B. To je dosť dôvodov, prečo zahrnúť pestovanie listovej zeleniny aj do našej záhradky. Skúsili ste už dopestovať vlastný ľadový šalát, fenikel či štiav?

Galéria

Fenikel bolonský

Fenikel je chutným osviežením nielen do polievok, ale najmä do čerstvých šalátov. Jeho jemne pikantnú chuť ocenia aj gurmáni. Ak ho chceme vypestovať vo vlastnej záhradke, mali by sme mať na mysli, že vyžaduje teplé a slnečné miesto. Stačí ho vysievať od polovice mája až do konca júna, lebo inak nevytvorí to, čo je na ňom chutné, ale vybehne do kvetu. Riadky by mali byť od seba vzdialené 30 centimetrov, vzísť by mal za 8 až 12 dní.

„Porast je potrebné často zalievať, dosiahneme tým lepšiu kvalitu. Konzumné časti dosahujú hmotnosť okolo 150 gramov. Doba od výsevu po zber sa pohybuje od 80 do 130 dní, v závislosti od použitej odrody a podmienok pestovania.,“ odporúča Magdaléna Valšíkovej-Frey, profesorka na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a odborníčka na pestovanie zeleniny vo svojej knihe: ROK V ZELENINOVEJ ZÁHRADE + biologická ochrana.

Šalát

Ten môžete kúpiť na rozdiel od štiavu či feniklu azda v každom obchode, ale verte tomu, že ten, ktorý si vypestujete sami bude chutiť najlepšie. Ideálne je sadiť ho z predpestovaných priesad. Vysádzať ho môžeme prakticky kedykoľvek od mája do augusta – do sponu 30 krát 30 centimetrov. Ak ho chceme pestovať zo semiačok, môžeme ich vysievať do polovice júla. Listy zberáme približne 4 až 5 týždňov po sejbe.

Štiav

Štiav je veľmi zaujímavou, menej známou listovou zeleninou, hovorí sa mu aj šťavel. Okrem toho, že má výbornú chuť, je považovaný za všeliek. Poznali ho už starí Gréci a Rimania. Prečo sa oplatí pestovať a konzumovať? Je bohatý na vitamín C, E, K, A a vitamíny skupiny B i železo. Obsahuje šťaveľan draselný, horčík, fosfor, síru, kremík v organickej podobe, vlákninu, aminokyseliny a chlorofyl. Pôsobí detoxikačne a má schopnosť zbavovať telo aj ťažkých kovov.

I túto zeleninu možno siať v lete, ideálne v júni. Po vyrastení rastliniek je potrebné jednotenie tak, aby boli od seba vzdialené približne 20 centimetrov. „Počas vegetácie odburiňujeme a súčasne kypríme pôdu okopávaním. Za 40 až 50 dní od výsevu ho môžeme zberať. Štiav zotrváva na jednom mieste tri až šesť rokov,“ radí odborníčka.

Sabína Zavarská
Foto: shutterstock.com