Ako pestovať zeleninu vo vyvýšených záhonoch

Vysoká efektívnosť pestovania najmä úžitkových rastlín je vždy vítaným prínosom pre každého záhradkára. Ak k tomu pridáme ešte aj dekoratívny tón, vytvoríme zo záhrady jednotný harmonický celok lahodiaci oku a plný chutných vitamínov. 

Galéria

Prednosti vyvýšených záhonov

• urýchľujú klíčenie semien, zlepšujú rast rastlín, urýchľujú dozrievanie, zvyšujú úrodnosť aj kvalitu zelenín i bylín

• zlepšujú výživu rastlín aj ich zdravotný stav

• umožňujú pestovať aj náročnejšiu zeleninu

• dovoľujú upraviť záhony aj na kryté

• šetria naše chrbty

• umožňujú dekoratívne stvárnenie záhonov a ich harmonické zakomponovanie do záhradného prostredia

• vysoké záhony môžu slúžiť aj ako deliaci prvok rôznych záhradných častí

Pôdu medzi rastlinami vo vyvýšenom záhone je vhodné mulčovať, napríklad pokosenou trávou, ktorá sa ešte nesemení. Foto:  isifa/Shutterstock

Kam s vyvýšenými záhonmi?

Správne umiestnenie vyvýšených záhonov a ich poloha závisia od toho, či ide o pestovateľský a úžitkový záhon alebo okrasný, architektonicky dotvárajúci záhradu:

• úžitkový záhon, ktorý je určený najmä na pestovanie zeleniny a byliniek, musí byť umiestnený na celodennom plnom slnku, svojou dlhšou osou v smere sever – juh; pre teplomilnejšie rastliny je vhodnejšie, ak je prisadený k južnej stene budovy;

• vhodné je kombinovať úžitkový s dekoračným efektom týchto záhonov;

• vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde, aby doň mali voľný prístup užitočné pôdne živočíchy a aby prebytočná dažďová a závlahová voda mohla vsakovať do pôdy a, naopak, aby počas sucha záhon mohol čerpať vlahu z podložia;

• výnimkou môže byť umiestnenie vysokého terasového záhona na svahu alebo na betónovom či dláždenom podloží – to sa týka najmä komunitných mestských záhrad; takéto záhony si vyžadujú dôslednejšie zavlažovanie.

Konštrukcia a materiál

Vysoké záhony podľa svojej konštrukcie a použitého materiálu môžu byť vytvorené z jednoduchého dreveného debnenia, ale takisto z rôzne veľkých vriec naplnených substrátom. Využiť sa dajú aj ovocné prepravky či palety, nepoužívané kuchynské a iné nádoby, veľkoobjemové plastové kompostéry. Za stredne vysoké mobilné záhony môžeme považovať debničky na kolieskach s rozmermi približne 120 × 80 × 50 cm.

Vyvýšené záhony môžu mať aj vyššiu dekoratívnu hodnotu, keď sú vytvorené napríklad z drevenej guľatiny stĺpovito zatlčenej do zeme alebo vymurované z prírodného kameňa či tehál, prípadne z gabionov (drôtené pletivo vyplnené kameňmi).

Tí, ktorí majú svahovitý pozemok, môžu svah využiť na vytvorenie spevnených „rodiacich“ terás.

Vo vyvýšenom záhone môžeme použiť na zavlažovanie aj kvapkovú závlahu – zabraňuje tvorbe prísušku a predchádza rozvoju a šíreniu hubových chorôb na rastlinách. Foto: isifa/Shutterstock

Zásady pestovania

Aby pestovanie zeleniny vo vysokých záhonoch bolo maximálne úspešné, treba dodržať zopár pravidiel:

• pri zakladaní nepoužívame ťažko rozložiteľné agátové a smolné ihličnaté drevo

• náplň vysokého záhona je živá, kompostuje sa, teda aj jej objem sa zmenšuje – sadá
každý rok preto treba dopĺňať vrchnú vrstvu substrátu; záleží len na nás, akú zeleninu chceme pestovať – či náročnú na živiny, alebo takú, pre ktorú je vysoký obsah živín nevhodný, a podľa toho si namiešame doplnkový substrát, vždy však s prídavkom vyzretého kompostu

• v 1. roku po založení vysokého záhona je pestovateľská vrstva pôdy najbohatšia na živiny a dusík
v tomto čase sem nevysádzame zeleninu, ktorá vo zvýšenej miere akumuluje dusík (špenát, šalát, červenú repu, reďkovky, mangold), aby sme pri jej konzumácii neprijímali viac nevhodných dusičnanov ako vitamínov

• rastliny na vysokých záhonoch majú vyššiu spotrebu vody a takisto z povrchu sa voda odparuje intenzívnejšie preto musíme dbať na správnu a včasnú závlahu podmokom, najlepšie odstátou vodou – studená voda spôsobuje rastlinám rastový šok, zníženú úrodu; na zavlažovanie podmokom môžeme využiť plastové drenážne rúrky uložené v pestovateľskej vrstve pôdy alebo kvapkovú závlahu – takéto zavlažovanie je efektívnejšie, zabraňuje tvorbe prísušku a tým, že nezmáča povrch rastlín, predchádza rozvoju a šíreniu hubových chorôb

• po zbere časti úrody hneď vysádzame na uvoľnené miesto ďalšie rastliny

• škodce mechanicky odstránime alebo použijeme biologické ochranné metódy

v prvom prípade pomôže otrhanie poškodených listov, prípadne celých rastlín, ak je poškodenie väčšie; z biologických ochranných metód využívame napríklad lepivé farebné lapacie doštičky proti voškám, skočkám, moliciam alebo postrek rastlinnými ochrannými výluhmi

• hrubý biologický odpad vo vysokom záhone sa premieňa na kompost

tu máme možnosť voľby, či budeme pokračovať v pestovaní prakticky na komposte alebo celý záhon zrušíme, kompost vyvezieme a použijeme ako výborné hnojivo v záhrade a vysoký záhon založíme odznova

Keď vyvýšené záhony plnia čisto dekoračnú a architektonickú funkciu v záhrade. Foto: isifa/Shutterstock

Záhon ako kompostér, ktorý rodí

Efektívnosť vyvýšených záhonov spočíva hlavne v kvalite fermentačných schopností ich substrátovej výplne. Tá by mala v maximálnej miere využívať rozkladný proces biologických odpadov na tvorbu nových rastlinných živín a tepla.

Príroda takto funguje, môžeme to skúsiť aj my a dosiahnuť tak maximálny úspech s minimom námahy a nákladov, a najmä bez chémie.

Treba si uvedomiť, že náplň vysokých záhonov nie je vlastne nič iné ako dobre založený a ošetrovaný kompost; podľa toho, ako je v komposte uložený rastlinný odpad, rozlišujeme:

• pomalšie fermentujúci kompost, ktorý sa zvyčajne zakladá vrstvením jednotlivých druhov rastlinného odpadu podľa určitej schémy, rozkladný proces prebieha rok a dlhšie; takýto záhon môžeme pestovateľsky využívať viac rokov s tým, že každoročne doplníme zosadnutý substrát kvalitným kompostom;

• rýchlo fermentujúci kompost – tzv. rýchlokompost, ktorý sa nevrství až na spodnú drenážnu vrstvu, ale je skôr zmesou rôznych odpadov, ktoré sú v ňom viac rozdrobené a zmiešané s kvalitnou ornicou alebo so zrelým kompostom; takýto kompost rýchlejšie a vo väčšom množstve vytvára nové živiny a takisto viac tepla ako vrstvený kompost.

Samozrejme, vyvýšené záhony môžu byť naplnené aj nekompostujúcim substrátom, teda kvalitnou pôdou, do ktorej vysadíme napríklad okrasné rastliny nenáročné na živiny.

Dobrá rada

Ak steny vyvýšeného záhona natrieme načierno, slniečko ho bude dobre prehrievať, čo výrazne podporí rast a zrenie najmä teplomilných rastlín.

Vyvýšený záhon treba prevzdušniť

Veľkou chybou pri vyvýšených záhonoch býva, že sa nerešpektuje jedna základná požiadavka dobrého kompostovania, a to, že sa do kompostujúcej sa náplne v záhone neprivádza dostatok vzduchu, ktorý by nahrádzal prehadzovanie, teda prevzdušňovanie klasického kompostu. Tým sa brzdí rýchlosť kompostovania, a čo je horšie, namiesto aeróbnych baktérií (potrebujú vzduch), ktoré vytvárajú živiny potrebné pre rastliny, sa v záhone rozmnožia anaeróbne, väčšinou hnilobné baktérie, ktoré produkujú nežiaduce až jedovaté látky.

Prevzdušnenie vysokých záhonov môžeme zrealizovať viacerými spôsobmi:

• pri zrubovom či doštenom obložení vynecháme medzi jednotlivými doskami alebo guľatinou 1- až 2-centimetrové medzery,

• podobne vynechávame medzery aj pri záhonoch murovaných z kameňa alebo tehál,

• ako vetrací doplnok môžeme vytvoriť pomocou drenážnych rúrok ďalšie vetranie,

• ak používame plastové vrecia, tak ich na viacerých miestach prederavíme (aj naspodku – drenáž),

• veľmi vhodné sú nad sebou nastavané ovocné prepravky, ktoré často majú škáry na bočných stenách.

Toto vetranie však čiastočne náplň vysušuje, preto dbáme na pravidelné zavlažovanie.

Súčasťou vyvýšeného záhona môže byť aj lavička, ktorá zároveň môže slúžiť ako odkladacia plocha, alebo na nej môžeme pestovať ďalšie rastliny v nádobách. Foto: isifa/Shutterstock

Aká je úrodnosť vo vyvýšenom záhone?

Ak vzájomne porovnáme výnosy zeleniny na plochých záhonoch, na nakopcovaných biohriadkach s úrodou na vysokých záhonoch, tak reálna skúsenosť nám potvrdí, že výška úrody pri týchto troch systémoch pestovania bude v pomere 1 : 2 : 3. Úroda z vyvýšeného záhona je teda až 3-násobne vyššia v porovnaní s tradičným plochým záhonom. Navyše, takto pestovaná zelenina skôr dozrieva, je odolnejšia a má podstatne lepšiu kvalitu aj chuť.

Vysoký záhon ako biologická pec

Rozkladné procesy v kompostovej náplni vyvýšených záhonov dokážu najmä v počiatočnom horúcom štádiu vytvoriť teplotu 40 až 60 °C. Tá, samozrejme, postupne klesá, ale aj po ustálení búrlivej fermentácie odpadov teplota substrátu zostáva vyššia ako teplota okolitej pôdy (o 2 až 5 °C). To urýchľuje klíčenie semien, rast rastlín, skoršie dozrievanie zelenín i bohatšiu úrodu.

Stavba vyvýšeného záhona

Vyvýšený záhon má zvyčajne tvar obdĺžnika. Aby sme ho mohli pohodlne obrábať a ošetrovať, mal by byť prispôsobený našej výške. Obyčajne býva vysoký 60 až 70 cm a široký 130 až 150 cm, pričom jeho náplň siaha až do hĺbky 50 cm pod zem. Čo sa týka dĺžky záhona, vhodná je do 10 m, spravidla však tieto záhony bývajú kratšie.

Dobré je, keď je jedna kratšia strana rozoberateľná – kvôli plneniu aj vyvážaniu zrelého kompostu. Praktické je, ak okolo záhona položíme chodník, napríklad z betónových kociek. Z architektonického hľadiska sú niekedy vhodnejšie vysoké záhony v tvare kruhu, mnohouholníka či do tvaru písmena L (tie sa robia trochu komplikovanejšie, ale zasa sú zaujímavejšie).

Aby sme si uľahčili zakladanie vysokého záhona, môžeme si urobiť debnenie delené na výšku: dosky osadíme najprv len do výšky 40 cm, záhon naplníme príslušnou náplňou, potom nasadíme vrchnú časť debnenia a opäť záhon doplníme.

Príklad náplne vyvýšeného záhona z jednoduchých záhradných odpadov kresba: Jaroslav Pížl

1 – spodná vrstva aj drenážna je vysoká 30 cm a skladá sa z hrubších kusov dreva, nalámaných konárov, chvojiny a všetko je presy­pané drevnými štiepkami;
2 – ďalšou vrstvou hrubou 30 cm je vrstva zložená z trávnatých trsov a ornice, ktoré sme získali pri kopaní základov záhona;
3 – ďalšia vrstva sa skladá zo zmesi slamy, starého sena a ešte nezrelého kompostu, tiež je vysoká okolo 30 cm;
4 – podľa výšky záhona môžeme vytvoriť ešte jednu vrstvu zloženú zo zmesi lístia a nezrelého kompostu vo výške asi 20 cm;
5 – posledná vrchná výsadbová vrstva vysoká 30 cm sa skladá zo zmesi kvalitnej ornice a preosiateho zrelého kompostu v pomere 1 : 1;
6 – tak ako jednotlivé vrstvy, aj tú vrchnú vždy pokropíme vodou, pred výsadbou necháme záhon 2 až 3 týždne sadnúť.
kresba: Jaroslav Pížl

Prečo mulčovať?

• na zníženie prácnosti, ako aj na potlačenie rastu burín a tiež, aby sme zabránili zbytočnému odparovaniu pôdnej vlhkosti, je vhodné pôdu medzi rastlinami nastielať – mulčovať najlepšie pokosenou trávou, ktorá sa ešte nesemení a ktorú na jeseň zapracujeme do pôdy ako prídavný humusotvorný materiál; na mulčovanie môžeme použiť aj čiernu fóliu

• mulčovanie chráni povrch pôdy pred vznikom nebezpečného prísušku – ten jednak veľmi zle prijíma závlahovú vodu a jednak „udusí“ pôdu – znemožní výmenu plynov medzi pôdou a ovzduším; okrem toho mulčovanie aj otepľuje pôdu a udržuje jej povrch v poréznom hrudkovitom stave

• na mulčovanie vyvýšeného záhona nikdy nepoužívame kôru ani slamu

pri svojom rozklade by odoberali živiny (najmä dusík) z pestovateľskej vrstvy pôdy, a tým by ochudobnili pestované rastliny

Na efektívne pestovanie

Dobré je, ak si zeleninu zadelíme do niekoľkých skupín, tak si podstatne zjednodušíme zostavenie osevných a pestovateľských postupov. Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na obsah živín v pôde. Hneď v prvý rok, najlepšie po jesennom organickom doplnení substrátu a vyhnojení vrchnej vrstvy kompostom, vysádzame zeleninu náročnú na živiny (vysádzame do tzv. 1. osevnej trate) a zeleninu menej náročnú na živiny až v nasledujúcich rokoch.

Ako parenisko či mikrofóliovník

Ak na vysoký záhon položíme pareniskové okná, získame tak vlastne parenisko „na vysokej nohe“, ku ktorému sa nemusíme pri obrábaní skláňať. Na výraznejšie zvýšenie teploty v parenisku môžeme (ako pri klasickom parenisku) pridať pod vrchný substrát napríklad teplý konský hnoj. Parenisko môžeme prekryť aj pevnou či prenosnou konštrukciou miniskleníka či minifóliovníka.

Trojhonový osevný postup

1. osevná trať – teda v 1. roku po jesennom vyhnojení pôdy kompostom pestujeme hlúboviny, plodovú zeleninu, zeler, skoré zemiaky, lahôdkovú kukuricu;

2. osevná trať – v nasledujúcom roku pestujeme stredne náročné zeleniny, ako sú niektoré cibuľoviny, cvikla, koreňová a listová zelenina;

3. osevná trať – v ďalšom roku pestujeme strukoviny, cibuľoviny a rýchlenú zeleninu (reďkovka, šalát, špenát).

Ako ešte viac zefektívniť osevné postupy?

• Dnes už vieme, že pestovať len jeden druh zeleniny v roku na danom záhone, teda ako monokultúru, je neefektívne. Lepšie je vysadiť každý riadok na záhone inou zeleninou vrátane korenín či liečiviek, teda vytvoriť si akúsi zmiešanú kultúru. Pritom však musíme brať do úvahy vzájomnú znášanlivosť zelenín, prípadne ich schopnosť chrániť sa navzájom proti chorobám a škodcom.

• Väčšiu úrodu a efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nenechávame holé, teda, že tu budeme doslova celoročne pestovať rastliny, a to aj bez zimnej prestávky (rastliny, ktoré znášajú prezimovanie vo voľnej pôde, sú ružičkový kel, pór, čierny koreň, valerián­ka).

• Vhodné je roztriediť si zeleninu podľa dĺžky jej vegetačnej doby, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody:

a) predplodiny – vysievame, vysádzame zvyčajne skoro zjari pred hlavnou plodinou, lebo majú len krátku vegetačnú dobu (skorý hrášok, karotka, skorý kaleráb, reďkovka, šalát, špenát);

b) hlavné plodiny – môžeme ich rozdeliť na skoršie (zelená fazuľka, hrášok, cesnak, šalátové uhorky, zemiaky, skoré hlúboviny, skorá koreňová zelenina), letné (zeler, rajčiny, uhorky nakladačky, cukety, cukrová kukurica, cibuľa, letné hlúboviny, letná koreňová zelenina), jesenné a zimné (neskorá koreňová zelenina, neskorá kapusta, pór, ružičkový kel, špenát, cesnak, zimná cibuľa);

c) následné plodiny – vysievame, vysádzame po skorších alebo hlavných plodinách, lebo zvyčajne majú menšie nároky na teplotu a dĺžku dňa, takže dokážu dorásť do konca novembra (šaláty, čierna reďkev, okrúhlica, zimná endívia, pekinská kapusta, fenikel…)

d) prezimujúce plodiny – môžu byť súčasne aj prvými predjarnými zeleninami (zimná cibuľa, zimný špenát, cesnak, zimný šalát, ružičkový kel, pór, čierny koreň, valeriánka).

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, isifa/Shutterstock
Zroj: časopis Urtob si sám 4/2017