Pestovanie bez chémie, hnojív, bez rýľovania, okopávania a s minimom polievania? Nie, to nie je sen, ale záhon Rozuma!

Nie je to len obyčajný záhon, je to celý systém pestovania zdravej zeleniny bez chémie, hnojív, bez rýľovania, okopávania a s minimom polievania. Záhon Rozuma by sme mohli nazvať aj kompostérom uprostred hriadok.

Galéria

Ako funguje záhon Rozuma

Záhon vynašiel ukrajinský záhradkár a vynálezca Volodymyr Rozum. Podstatou záhona je výživový žľab v tvare písmena V, široký 60 až 80 cm a hlboký 20 až 35 cm, ktorý je naplnený rôznym bioodpadom zo záhrady a z domácnosti, ako sú orezané konáre ovocných stromov, stonky a vňate rastlín zo záhrady, vypletá burina aj so semenami, šupky a zvyšky zeleniny a ovocia z domácnosti.

Tento biologický odpad v záhone rozkladajú mikroorganizmy, ako sú baktérie, huby a tiež dážďovky a iné bezstavovce na výživu rastlinám. Výživový žľab záhona Rozuma je oproti iným spôsobom kompostovania výnimočný v tom, že v ňom priamo dochádza k symbióze koreňov rastlín s baktériami a mykoríznymi hubami.

Rastliny sa sadia na 30 cm široké pásy pôdy okolo výživového žľabu, ktoré nazývame produktívne hrebene. Rastliny saďte oveľa hustejšie než pri bežnom záhone, pretože majú dostatok výživy z výživového žľabu a dostatok priestoru a svetla po stranách produktívnych hrebeňov. Na produktívne hrebene saďte rôznu zeleninu v troch radoch podľa zásad vzťahov rastlín (alelopatia).

Napríklad na jeden kraj produktívneho hrebeňa vysaďte cviklu, do stredu cibuľu a na druhý kraj mrkvu. Na záhone Rozuma môžete vyprodukovať 3-krát viac zeleniny než z rovnakej plochy bežného záhona. Pomocou záhona Rozuma môžete postupne regenerovať vyčerpanú pôdu a čistiť znečistenú.

Aj z ťažkých ílovitých alebo ľahkých piesočnatých pôd môžete postupne spraviť niečo podobné, ako je černozem. Do výživového žľabu v takom prípade pridávajte ešte ďalšie komponenty, ako napríklad biouhlie.

Text a foto: Bohuš Buday (autor knihy Záhon Rozuma)
Zdroj: Časopis Urob si sám