Zelenina a ovocie

Pred časom som v jednom supermarkete začul rozhovor dvoch kupujúcich. Stáli pred debničkou dlhých červenkastých stopiek akejsi pre nich neznámej plodiny. Spytovali sa jedna druhej, čo je to za zeleninu a ako sa používa. Boli to listové stonky rebarbory, ktorú už oddávna používali i naše babičky.

Mať vždy čerstvú a chutnú zeleninu z vlastnej záhradky, vypestovanú s minimálnym množstvom postrekov, je želanie, ktoré sa môže splniť každému majiteľovi aspoň malého kúska zeme. V zime, keď je záhrada pod snehom, máme dosť času premýšľať o tom, ako si tieto želania splniť.

Počas zimných mesiacov už toho veľa v úžitkovej záhrade nenarobíme. Skontrolujeme ochranu ovocných stromčekov pred zverinou a zeleninu, čo zostala v hriadkach. Máme však dosť času rozmýšľať nad tým, čo budeme v záhrade sadiť na jar.

Zeleninu na zmrazovanie pripravujeme tak ako pred varením – očistíme ju a pokrájame. Pred zmrazovaním sa odporúča blanšírovať.

Sušením sa zastavujú všetky biochemické procesy a potláča sa rast mikroorganizmov. Je to najstarší spôsob úschovy ovocia založený na znížení obsahu vody na 18 až 20 %. Význam sušeného ovocia nie je ani tak v množstve zachovaných vitamínov, ako skôr v obsahu minerálnych látok a vlákniny. Pravidelná konzumácia sušeného ovocia má blahodarný účinok na zažívací trakt, pomáha pohybu čriev a ich vyprázdňovaniu. Sušené ovocie sa odporúča pri chorobách obličiek, pečene, pri liečení hypertónie a opuchlín.

Ovocné dreviny sú neodmysliteľnou a aj mimoriadne vhodnou súčasťou vidieckych záhrad. Nie vždy sa ale oplatí nimi záhradu preplniť. Niekedy stačí jeden či dva exempláre, ktoré sa postarajú nielen o úrodu, ale aj o estetický zážitok. Ten môžete umocniť, ak sa rozhodnete pestovať ovocné dreviny na fasáde chalupy.

Na jeseň chystáme zásoby potravín na zimné mesiace. Okrem zaváranín, ovocia a zeleniny sú to aj zemiaky. Pri ich nákupe na zimné uskladnenie by sme si však mali dávať pozor na ich kvalitu. Vydržia nám iba zdravé a mechanicky nepoškodené zemiaky.

Drieň obyčajný (Cornus mas L.) poznali už dávno naši predkovia a jeho plody využívali tak ako všetko, čo im príroda ponúkala. Z drienok sa vyrábali džemy, kompóty, sirupy a chutný likér. Dokázali z nich vypáliť dobrú drienkovicu. V ľudovom liečiteľstve sa zas drienky používali pri vysokých horúčkach a zažívacích ťažkostiach.

Ak nemáme možnosť kúpiť si sadenice kríčkových egrešov v špecializovaných predajniach, môžeme si ich vypestovať rozmnožovaním z vlastných kríčkových egrešov v záhradke. Poznáme niekoľko spôsobov takéhoto rozmnožovania.

Supermarkety a hypermarkety ponúkajú spotrebiteľom široký sortiment tovaru s rôznymi cenovými zľavami, napríklad, ovocie a zeleninu zo všetkých kútov sveta, ale aj „naše“, vzhľadovo dokonalé a lesklé jabĺčka bez škvrniek na šupke... Ako však boli dopestované? Akými chemikáliami boli ošetrené, aby dosiahli takúto dokonalosť? A koľko kilometrov precestovala zelenina či ovocie, kým sa dostali na pulty predajní?

Rajčiny, rajčiaky, paradajky či rajské jabĺčka – ako ich občas volajú v susednom Česku – pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, odkiaľ ich k nám doviezli koncom pätnásteho, či začiatkom šestnásteho storočia. Najprv sa uchytili iba v južných oblastiach Talianska, aj to iba na okrasu, pretože ich – ako všetky ľuľkovité – považovali za jedovaté. Rajčina na konzumné účely sa začala pestovať až v devätnástom storočí.

Dnes sa v bežnom živote stretávame s chémiou na každom kroku a, samozrejme, aj v potravinách. Rôzne emulgátory či zahusťovadlá, prísady na zjemnenie chuti alebo na jej zvýraznenie, aromatické látky, prísady kvôli lepšej vôni alebo na predĺženie trvanlivosti potravín sa stali súčasťou produktov, ktoré denne konzumujeme. Sú však bezpečné z hľadiska nášho zdravia?