rajciny z vlastnej zahrady
Galéria (6)

Rajčiny z vlastnej záhrady

Rajčiny, rajčiaky, paradajky či rajské jabĺčka – ako ich občas volajú v susednom Česku – pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, odkiaľ ich k nám doviezli koncom pätnásteho, či začiatkom šestnásteho storočia. Najprv sa uchytili iba v južných oblastiach Talianska, aj to iba na okrasu, pretože ich – ako všetky ľuľkovité – považovali za jedovaté. Rajčina na konzumné účely sa začala pestovať až v devätnástom storočí.

Galéria

rajciny z vlastnej zahrady 110 big image
17 rajciny big image
18 rajciny big image
19 rajciny big image
20 rajciny big image
Rajčina patrí medzi teplomilné rastliny, preto jej pestovanie si vyžaduje viac pozornosti než iné druhy u nás pestovanej zeleniny. Pestujeme ju prevažne z priesad, ktoré si môžeme kúpiť v špecializovaných predajniach.

Vlastné priesady
Ak si chceme priesady zo semena vypestovať doma, musíme si začiatkom marca pripraviť kvalitnú pôdu a miesto so stálou teplotou. Na vyklíčenie semien je potrebná teplota 18 – 21 ºC.

Po vyrastení prvého páru pravých lístkov priesady presadíme (prepikírujeme) do črepníčkov s priemerom asi 9 cm, ktoré naplníme dobrou humusovitou zeminou. Až keď rastliny dosiahnu výšku asi 25 cm, môžeme ich (približne v polovici mája) vysadiť do pôdy.

Vyberáme si správny druh
Rajčiny delíme podľa vzrastu na tri druhy: nízke, kríčkové a vysoké.

Nízke (determinantné) rajčiny majú krátku pevnú stonku (40 – 50 cm), ktorá je ukončená kvetnou ružicou. Majú husté olistenie i súkvetia. Nepotrebujú oporu ani ošetrovanie (vyštipovanie bočných výhonkov). V druhej polovici vegetačného obdobia obvykle poď ťarchou plodov „poľahnú“ na zem.

 
Vysokým druhom rajčín musíme vyštipovať bočné výhonky z pazúch listov. Tým ich nútime skôr kvitnúť a vytvárať plody.   Rajčinám pestovaným v skleníkoch alebo fóliovníkoch musíme pri opeľovaní kvetov pomôcť – niekoľkokrát potrasieme okvetím, aby sa peľové zrná rozprášili vo vzduchu. Určite nespravíme chybu, ak podobným spôsobom podporíme aj opeľovanie rastlín umiestnených na záhone.

Kríčkové (kmeňové) rajčiny majú tiež pevnú stonku a husté olistenie i bohato rozložené súkvetia. Podľa odrôd inklinujú k nízkym tvarom, no sú aj odrody podobné vysokým kultivarom.

Vysoké (indeterminantné) rajčiny majú dlhú a pomerne slabú stonku, ktorá počas vegetačného obdobia neustále dorastá. Súkvetia majú rozložené riedko a počas celého vegetačného obdobia vyžadujú vyštipovanie bočných stoniek, ktoré vyrastajú v pazuchách listov. Okrem toho musíme vysoké rajčiny dôkladne a pravidelne uväzovať ku kolíkom či iným oporám.

Text : Jozef Pobjecký
Foto a kresby: archív autora

  1. P Makara says:

    Dobrý deň.Dávam ukážku rajčín v našom skleníku. Je to v Trenčíne, júl 2011.

    1. Ajagsa says:

      Pekné ale tá paprika je parádna aká je to odroda ?

      1. Peter95 says:

        To zelené nie je paprika, ale rajčiny stupické skleníkové. Dal som ich na pokus, trocha neskôr. Sú výborné na kečup. Paprika a rajčiny sa do skleníka nikdy nedávajú spolu. Papriky majú radi teplo a vlhko a rajčina je opak. Je to ako petržlen a mrkva, ktoré sa tiež nedávajú spolu.

  2. P Makara says:

    Sú tam Barbados, Tornáda F1 a tie zelené sú stupické skleníkové. Dával som ich až v koncom mája, ale keď dozreli boli výborné.

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.

Kde sa diskutuje