Zelenina a ovocie

Praktické informácie o sadení, pestovaní, hnojení, postreku a starostlivosti o ovocie a zeleninu. Všetko o strihaní a štepení ovocných kríkov a stromov.

 V našich klimatických podmienkach musíme značnú časť zeleninových druhov, najmä teplomilných, pestovať z priesad a do záhrady na voľné záhony ich vysádzať v máji, po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov. Medzi teplomilné zeleniny patria plodové zeleniny (paprika, rajčiaky, uhorky, melóny, tekvice), zeler aj cukrová kukurica.  

Možno si už dávnejšie kladiete otázku, či sa ešte oplatí pestovať vlastnú zeleninu a ovocie. A možno premýšľate nad tým, či by pohľad z terasy predsa len nebol príjemnejší na trávnik a pestrý kvetinový záhon než na niekoľko hriadok so zeleninou. Tak či onak, klasické zeleninové hriadky oddelené úzkymi chodníkmi už dávno vyšli z módy. Preto však ešte nemusíte vyhnať zo svojej záhrady všetko chutné a zdravé.

Skôr ako budeme na jar vysievať semená, ktoré sme v predchádzajúcej sezóne získali z vlastnej úrody alebo sme ich v minulom roku nevysiali, mali by sme vyskúšať ich klíčivosť.

Kvaka patrí do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára koreňovú buľvu bielej až fialkastej farby. Vegetačné obdobie od vysiatia po vývin buľvy je 20 týždňov.

Okrúhlica alebo vodnica (Brasica rapa L.) patrí do čeľade kapustovitých. Poznali ju už naši prastarí rodičia ako doplnkovú plodinu. Pre jej dobrú prispôsobivosť k chladnejším podmienkam sa pestovala najmä v podhorských a horských oblastiach. Využívali ju nielen ako potravinu, ale i na kŕmenie hospodárskych zvierat. Dnes u nás upadla do zabudnutia. Pritom v niektorých častiach Európy patrí medzi obľúbenú zeleninu a veľkú časť roka ju predávajú na trhoch. Jej buľvy sa dobre uskladňujú i v zimných mesiacoch. Z mladých listov môžeme pripraviť chutný šalát.

Zasnežená záhrada má určite neopakovateľné čaro, ale okrem nadchýnania sa môžeme snehovú pokrývku využiť aj výsostne pragmaticky: vyšliapeme si cestičky, a tým si vyznačíme záhony, môžeme si zo snehu vymodelovať naplánované terasy a prevýšenia, prípadne si dokonca vytypujeme miesto na umiestnenie kompostoviska či kompostéra.

Pred časom som v jednom supermarkete začul rozhovor dvoch kupujúcich. Stáli pred debničkou dlhých červenkastých stopiek akejsi pre nich neznámej plodiny. Spytovali sa jedna druhej, čo je to za zeleninu a ako sa používa. Boli to listové stonky rebarbory, ktorú už oddávna používali i naše babičky.

Mať vždy čerstvú a chutnú zeleninu z vlastnej záhradky, vypestovanú s minimálnym množstvom postrekov, je želanie, ktoré sa môže splniť každému majiteľovi aspoň malého kúska zeme. V zime, keď je záhrada pod snehom, máme dosť času premýšľať o tom, ako si tieto želania splniť.

Počas zimných mesiacov už toho veľa v úžitkovej záhrade nenarobíme. Skontrolujeme ochranu ovocných stromčekov pred zverinou a zeleninu, čo zostala v hriadkach. Máme však dosť času rozmýšľať nad tým, čo budeme v záhrade sadiť na jar.

Zeleninu na zmrazovanie pripravujeme tak ako pred varením – očistíme ju a pokrájame. Pred zmrazovaním sa odporúča blanšírovať.

Sušením sa zastavujú všetky biochemické procesy a potláča sa rast mikroorganizmov. Je to najstarší spôsob úschovy ovocia založený na znížení obsahu vody na 18 až 20 %. Význam sušeného ovocia nie je ani tak v množstve zachovaných vitamínov, ako skôr v obsahu minerálnych látok a vlákniny. Pravidelná konzumácia sušeného ovocia má blahodarný účinok na zažívací trakt, pomáha pohybu čriev a ich vyprázdňovaniu. Sušené ovocie sa odporúča pri chorobách obličiek, pečene, pri liečení hypertónie a opuchlín.

Ovocné dreviny sú neodmysliteľnou a aj mimoriadne vhodnou súčasťou vidieckych záhrad. Nie vždy sa ale oplatí nimi záhradu preplniť. Niekedy stačí jeden či dva exempláre, ktoré sa postarajú nielen o úrodu, ale aj o estetický zážitok. Ten môžete umocniť, ak sa rozhodnete pestovať ovocné dreviny na fasáde chalupy.