Drieň – zabudnuté drobné ovocie

drien zabudnute drobne ovocie

Drieň obyčajný (Cornus mas L.) poznali už dávno naši predkovia a jeho plody využívali tak ako všetko, čo im príroda ponúkala. Z drienok sa vyrábali džemy, kompóty, sirupy a chutný likér. Dokázali z nich vypáliť dobrú drienkovicu. V ľudovom liečiteľstve sa zas drienky používali pri vysokých horúčkach a zažívacích ťažkostiach.

Drieň rastie vo forme kríka, ale i ako stromček. Dorastá do trojmetrovej výšky a nepotrebuje žiadne zvláštne ošetrovanie. Je to drevina nenáročná na pôdu. Darí sa jej na slnečných lúkach a stráňach s vápenatou pôdou. Ľudia túto drevinu poznajú i pod názvom svíb. Včelári majú drieň radi, lebo začína kvitnúť už koncom februára a jeho drobné zlatožlté kvietky usporiadané v okolíkoch sú prvým zdrojom peľu a sladkého nektáru pre včely. Listy sa na kríkoch objavujú až neskôr. Plody sú kôstkovice tmavočervenej farby s charakteristickou drienkovou chuťou. Dozrievajú v septembri.

V minulých rokoch sa na toto chutné drobné ovocie u nás zabudlo a využívalo sa veľmi zriedka. V niektorých krajinách strednej Európy, ale i na Ukrajine a v Gruzínsku, sa plody drieňa spracúvajú vo väčšom na kompóty a rôzne osviežujúce nápoje a predávajú sa i v potravinárskych obchodoch. Plody drieňa sú zvlášť bohaté na vitamín C.

Na Slovensku sa šľachteniu drieňa začali venovať vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach ešte koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1981 boli do listiny povolených odrôd zapísané odrody Titus a Devín. V roku 2003 k nim pribudli odrody Expres a Alex. Prvé dve vznikli výberom z jedenástich selekcií z prírodných lokalít Vihorlatu, Strážovských vrchov a strednej Moravy. Druhé dve odrody zas výberom prírodných populácií z okolia Dolných a Horných Vesteníc a následnou selekciou v hybridnom potomstve. Je škoda, že uprednostňujeme nákup rôzneho exotického ovocia, o kvalitách a účinkoch ktorého na náš organizmus nevieme takmer nič, a zanedbávame tie druhy, ktoré nám ponúka naša príroda takmer zadarmo a ktorých blahodárne účinky na náš organizmus poznali už naši predkovia.

Jozef Pobjecký
Kresba: autor
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

  1. Kollardusan says:

    Som včelár a mám záujem o sadenice, kde ich dostať kúpiť, prípadne ako sa rozmnožuje?Ďakujem.kollardusanvc@gnail.com

    1. Dzukajan says:

      Proím vás a kde ste ich kúpil? Mám tiež o ne záujem – som z Liptova.

  2. Kollardusan says:

    stromky som kupil a zasadil na včelnici zatial som spokojný.

  3. milan vrba says:

    vaz.pestovatelia drienky-alebo svibu .v nasej malickej dedinke na zahori ma 1 zahradkar strom drienkyboli sme .ochutnat ale je to kysle. nevadi obsah vitaminu c je vraj velmi velky my mladsi sme sa dohadovali co to je. boli sme osobne za panom ktory toho vela pameta a tennam povedal ze je to drienka alebo iny nazov-svib..u nas len nazov drienka. tomu zahradkarovi sme skusili poradit aby jeho manzelka nieco urobila ci dzem stavu kompot.slubil a uvidime aky bude.strom je velky a ma dost dakujem ze sa mozeme pochvalit z netradicnym ovocim na slovensku..potom ked to bude dobre skusime zohnat stromecky a zasadime si aj my dalsi. milan vrba letnicie c3 zahorie

    1. Adriana Čapošová says:

      Dobrý deň p. Vrba , poprosím Vás velmi súrne o kontakt ( tel č.,adresu) na toho pána čo má ten strom- drienku, potrebovala by som pre syna kúpiť tie produkty z drienky na jedno ochorenie. Ďakujem.

      1. u nas toho rastie kade tade… 🙂 viem zabezbecit aj odrezky (samozrejme az cez zimu) – uspesnost ujatia je cca 70%

      2. Dobrý deň, Matej! Ak máte príležitosť zohnať drieň z odrezkov, prosím informujte ma akým spôsobom by ste boli ochotný mi ich doručiť do Trnavy (Bratislavy, Humenného) a čo by som bol dlžný. Ako sa rozmnožuje? Ďakujem.

      3. Dobrý deň
        Našla som váš odkaz na odrezky drienky, rada by som skusila do vcelnice na Dolný Ohaj, pri Nových Zámkoch. Pokiaľ dobre znasa jarné mraziky tak by som dost pomohla vcielkam. Ďakujem

      4. Homeopatia moze zabijat says:

        Paneboze, syn este zije? Drienky urcite nie su vhodne na nijake ochorenie, silno odporucam lieky.

  4. Ja by som upozornil ešte na jednu Bojnickú odrodu MAXIM. Plody sú veľké s hmotnosťou 3,6g. Dužina je tmavočervenej farby s veľmi dobrou sladko kyslou chuťou.

  5. Syčevová Mária says:

    prosím Vás ja mám v záhrade (okres Stará Ľubovňa) drieň veľkoplodý už 3 roky , na jar má pekné žlté kvety ale nerodí. Poradíte mi čo mám robiť. Ďakujem

    1. Drieň vyžaduje pre dobré opelenie pestovať aspoň 2 odrody. Ak máte kyslú pôdu s nedostatkom vápnika, pomôže zapraviť do pôdy mletý dolomit v okolí stromčeka, v kruhu s priemerom 1m, 2-4 kg. Vyžaduje slnečnú polohu. Kvitne veľmi skoro, ešte počas mrazov, hádam ho včely nájdu. V 3. roku by už mal ukázať úrodu.

  6. prosim o radu, ci zo slachteneho krika drienky, ktory zarodil konecne po 6 rokoch:-), z kostok jeho plodov mozem vypestovat nove rodiace kriky, resp. ci sa nejako musia kostky upravit pred siatim??? dakujem

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.